Gymnázium Mateja Hrebendu v Hnúšti má po 90 rokoch svojho fungovania posledných deviatich maturantov. Napriek tomu, že žiakom poskytovali všetko možné, čo mohli, problémom sa nevyhli. „Okrem kvalitného vzdelania sme ponúkali bohatú mimoškolskú činnosť. Navyše sme mali program Aplikovaná ekonómia, čo každá škola nemá. Nechýbal nám tiež lektor zo Spojených štátov amerických, no odliv detí už nič nezastavilo,“ povedala riaditeľka Blažena Hrušková. Vzápätí priblížila úskalia, ktoré ich doviedli k súčasnému stavu.
„V osemročnom štúdiu sme mali žiakov, ktorí nám po štyroch rokoch odchádzali. Prestupovali inde, čiže nám klesal ich počet. V roku 2018 sme nedostali možnosť otvoriť triedu prvého ročníka, čo trvá až dodnes,“ hovorí riaditeľka. Rodičia si podľa nej u nich urobili prestupnú stanicu. „Zo základných škôl k nám deti prišli na gymnázium, aby sa mohli kvalitnejšie vzdelávať. Neskôr však, po štyroch rokoch, odišli na odbornú školu, kde zrejme chceli študovať aj pôvodne. Alebo medzitým zistili, že by ich zaujímalo niečo iné,“ mieni.
VIDEO: Reportáž z umeleckej školy v KremniciMomentálne žije hnúšťanské gymnázium, ako všetky ostatné, maturitnými skúškami. V týchto dňoch majú písomnú a zároveň žiakov pripravujú na ústnu časť. „Všetko tu prebieha tak, ako na každej inej škole. S tým, že máme len jednu triedu,“ podotkla Hrušková. Otvorene pritom poznamenala, že nálada u nich nie je najlepšia. „Keď niečo končí, určite to nie je veselé,“ doplnila.
Čítajte aj Trestné oznámenie a hromadné výpovede. Legendárnu školu v Kremnici čaká smutné finále
Ťaživá atmosféra
Podobne je na tom Súkromné gymnázium a Súkromná škola umeleckého priemyslu v Kremnici. S problémami tam zápasia už roky, no v tom aktuálnom to vrcholí. V obidvoch školách, ktorých zriaďovateľom je švédsky podnikateľ Kemal Benali, zostalo dokopy len 22 maturantov. Teraz sú nútení vzdelávať sa dištančne.
Benali neplatil za energie, takže budovu, v ktorej sa predtým učili, odpojili od plynu aj vody. Pre dlžoby mu zablokovali účty. Atmosféra je tam ťaživejšia o to viac, že zamestnanci od decembra nevideli svoje výplaty. Podali preto trestné oznámenie a postupne začali dávať výpovede. Poslední pedagógovia skončia hneď po písomných maturitách. „Od 16. marca už nerobíme. Snažili sme sa potiahnuť čo najdlhšie, ale potom by sme boli blokovaní. Nemohli by sme nastúpiť do inej práce,“ potvrdil jeden z tamojších učiteľov Juraj Cinkanič.
Kamila Strapková z Regionálneho úradu školskej správy v Banskej Bystrici uviedla, že o vyradenie zo siete škôl zatiaľ švédsky zriaďovateľ nepožiadal. „Písomné maturity sa tento týždeň uskutočňujú ešte pod hlavičkou dotknutých škôl. Potom by študenti mali prestúpiť na iné, s rovnakými odbormi, keďže vyučujúci tam dali výpovede,“ povedala. Žiakom vraj ponúkli možnosti, kde by mohli svoje štúdium dokončiť. „Je na rozhodnutí zákonných zástupcov a plnoletých žiakoch, či to využijú. My im prestup prikázať nemôžeme, takže je na nich, či to zrealizujú,“ uzavrela Strapková.
Čítajte aj Kravy prevyšujú počet študentov, je to drahé a zbytočné. Bývalé školské hospodárstvo pretvoria
Zachránili sa
Hrozba zániku sa vznášala aj nad Gymnáziom Františka Švantnera v Novej Bani, no nepriaznivý stav sa im podarilo zvrátiť. Napriek klesajúcemu záujmu žiakov im Banskobystrický samosprávny kraj, v rámci Plánu záchrany, navýšil počty prvákov a poskytol tri roky na to, aby školu stabilizovali. Teraz novobanské gymnázium hlási prudký obrat. Počet žiakov stúpol o tretinu, záujem prvákov je stále vyšší. V roku 2020 tam študovalo 63 detí, aktuálne ich je 96 – z nich len v prvom ročníku 29.
Riaditeľka novobanského gymnázia Renáta Juhásová spomína, že keď pred piatimi rokmi do svojej funkcie nastupovala, situácia bola veľmi zlá. „Ale nestrácala som nádej. Vedela som, že to dokážeme, no musíme sa spojiť všetci – mesto, okres, rodičia, verejnosť, bývalí aj súčasní študenti či kolegovia,“ hovorí. Dôležité bolo presvedčiť rodičov a žiakov končiacich ročníkov základných škôl, že tamojšie gymnázium má nielen minulosť, ale aj súčasnosť a budúcnosť.
„To, čo nás zviditeľňuje, je neustále informovanie verejnosti, pravidelné návštevy základných škôl v okolí, výborná vzájomná spolupráca, obrovská podpora mesta, zdieľanie informácií, úspechov, činnosti a obrazového materiálu všade, kde sa len dá,“ podčiarkla Juhásová. Dodala, že do tvorby propagačných materiálov a výstupov o úspechoch školy zapojili aj žiakov. Tí majú svoj školský parlament, zapájajú sa do rôznych súťaží a spravujú školskú sociálnu sieť.
Čítajte aj Slovenské školy navštevuje vyše 10-tisíc žiakov z Ukrajiny
Práca snov? Youtuber
Čím to je, že niektorým školám sa darí a iným nie? Prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman hovorí, že mladých najviac priťahujú informačné technológie, manažment, biznis či cudzie jazyky. Pripomenul tiež dlhodobý problém, ktorým je nezáujem o remeslá v odvetviach, ktoré ľudia bežne potrebujú. „Inštalatér, murár, opravár a podobne,“ vymenoval. Zrejme je za tým fakt, že mnohí manuálne pracovať nechcú a radšej sa vidia niekde v čistejšom prostredí úradu či kancelárie.
„Asi to súvisí tiež s budovaním vzťahu k remeselným prácam. Fungoval tu nejaký duálny systém, ktorý sa rozpadol a teraz sa ho snažia reštartovať. Teda vybudovanie, vo vzdelávaní, vzťahu k takýmto prácam. Zrejme tam v minulosti nastalo zlyhanie, ale je pravda, že sú tu aj nejaké trendy,“ pokračoval Crmoman s tým, že aktuálne sú určite „v kurze“ tiež audiovizuálne odbory. „Ide o prínos doby. Všetko je dnes o digitálnych technológiách. Komunikujeme cez ne a je to prirodzené,“ dodal.
Mnohí zo súčasnej mladej generácie snívajú o kariére youtubera či influencera. Väčšina dospelých sa nad tým len pousmeje a krúti hlavou. Súkromná stredná škola U2B v českom meste Buštěhrad však predvlani zaradila do svojich osnov novinky v podobe predmetov, ktoré sa tomu venujú. To znamená, že tamojší žiaci môžu zmaturovať ako influenceri či youtuberi. V ponuke predmetov sú aj, okrem iného, programovanie, herné animácie a počítačové hry. Niekomu sa to môže zdať ako vtip, ale dieťa tam tak môže vyštudovať ako profesionálny hráč počítačových hier.
Na výber sú tri typy školného, ktoré stojí ročne 1 397, 4 262 alebo 12 314 eur. Dokonca sa objavili správy, že do školy a z nej bude deti prepravovať limuzína. To sa však nenaplnilo a väčšina žiakov tam dochádza vlastnými autami. Partnerskú spoluprácu s Buštěhradom nadviazala aj Súkromná škola umeleckého priemyslu filmová v Košiciach. Jej riaditeľka Jarmila Uhríková nám potvrdila, že v týchto dňoch tam majú niekoľkých žiakov na výmennom pobyte.
Čítajte aj Deti chodia na vyučovanie hladné. Tak by nevedeli pracovať ani dospelí, hovorí riaditeľka základnej školy
Dominujú gymnáziá
Kde na Slovensku „zaniká“ najviac stredných škôl a prečo, sme sa pýtali ministerstva školstva. Z odboru komunikácie reagovali, že rezort nemá zákonnú povinnosť a ani nevedie evidenciu vyradených škôl zo siete školských zariadení. Najvyhľadávanejšie sú však gymnáziá či školy s ekonomickým, obchodným, elektrotechnickým, zdravotníckym alebo strojárskym zameraním.
„V rámci talentových odborov sú po gymnáziu najžiadanejšie umenie a umeleckoremeselná tvorba III, kde sú aj spomínané audiovizuálne odbory. Nasledujú vedy o telesnej kultúre a učiteľstvo,“ uviedlo ministerstvo. Zdrojom týchto informácií sú Školské výpočtové strediská Centra vedecko-technických informácií SR. Z nich vyplýva tiež to, že najmenej „populárne“ sú, v kategórii talentových odborov, napríklad knihovníctvo, textil a odevníctvo, baníctvo či spracúvanie kože s výrobou obuvi.
Zoznam, kde všade je možné na Slovensku študovať audiovizuálne odbory, je pomerne dlhý. Škôl umeleckého priemyslu s takýmto zameraním máme u nás viac ako dve desiatky. Len v Bratislave ich je päť, Košice a Zvolen majú po dve. Nechýbajú ani v Žiline, Prešove, Nitre, Ružomberku, Leviciach, Kežmarku či v obciach Hodruša-Hámre alebo Nižná.
Čítajte aj Prezidentka vymenovala štyroch rektorov vysokých škôl
V kraji zanikli aj školy v Revúcej a Rimavskej Sobote
Ak škola zanikne, takmer vždy je dôvodom strata záujmu o ňu v radoch žiakov a zákonných zástupcov, uviedla hovorkyňa Banskobystrickej župy Lenka Štepáneková. „Rovnako treba spomenúť vplyv demografického vývoja či prirodzený odliv žiakov počas štúdia. Školy sa snažíme maximálne podporovať a postupne zvyšovať ich kvalitu a atraktivitu,“ poznamenala. Tvrdí, že v tejto chvíli sa v rámci kraja, okrem Hnúšte, o zániku inej nehovorí. Podčiarkla, že súkromné školy v Kremnici nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti župy a na vyučovací proces v nich nemajú žiadny vplyv.
Štepáneková vysvetlila, že za ostatných päť rokov vyradili zo siete škôl dve. V roku 2019 to bolo Gymnázium-Gimnázium v Rimavskej Sobote a v roku 2020 Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej. Vzápätí spomenula tie, ktorým sa darí najviac.
„Medzi školy s najväčším počtom žiakov v kraji, v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, aktuálne patria Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici, ktorá má 619 žiakov a ďalšie, kde ich počet prevyšuje päťsto,“ uviedla hovorkyňa. „Sú to Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene, SOŠ Pod Bánošom Banská Bystrica, SOŠ hotelových služieb a obchodu Zvolen, SOŠ IT Banská Bystrica, Stredná zdravotnícka škola Banská Bystrica, SOŠ hotelových služieb a dopravy Zvolen,“ vymenovala. Doplnila, že pre posúdenie toho, či sa škole darí, toto rozhodne nie je jediným kritériom.