Natrafiť na nutrie je možné napríklad v Piešťanoch, kde sa zdržujú najmä pri potoku Dubová na Kukorelliho ulici. Pokojná zóna, v ktorej sú rodinné domy, ale tiež sídlisko, je pre tieto zvieratá „rajom“. Nehovoriac o tom, že okrem rastlinnej potravy v prírode im mnohí nosia rôzne dobroty z domácností.
VIDEO: Nutrie v Piešťanoch
„Kŕmia ich všetkým možným, od pečiva cez ovocie až po zeleninu. V minulých rokoch ich tu bola viac ako stovka. Začínalo to byť neúnosné, pobehovali po celom sídlisku. Úplne strácali plachosť, boli až otravné. Niektoré dokonca útočili na ľudí,“ hovoria obyvatelia jedného z panelákov. „Je to tu samá diera. Aj ľudia v okolitých záhradách sa na to sťažujú.
Keďže ide o zviera, ktoré má problém prežiť mrazivé obdobie, viacerí si mysleli, že nutrie v zime prirodzene vyhynú. Tento scenár sa však nenaplnil.
„V ostatných rokoch sú zimy veľmi mierne, takže nič podobné sa nestalo. Práve naopak, každým rokom ich pribúdalo,“ povedal nám starší pán. Odhaduje, že do mesta prišli zhruba pred štyrmi rokmi. „Zrejme niekomu ušli z chovu,“ predpokladá.
Turistická atrakcia
Popri brehoch potoka sme videli nory, v ktorých žijú piešťanské nutrie naozaj v hojnom počte. Každú chvíľu nejaká vyplávala alebo sa tam skryla. Viaceré sa pásli na tráve alebo len tak oddychovali.
Vo vode sa „premávajú“ popri kačkách či labutiach. Spozorovali sme tiež miesta so zvyškami potravy, ktoré im nosia ľudia. Nejedna nutria sa na takej „kôpke“ občerstvila.
Do Piešťan chodia tieto hlodavce obdivovať aj ľudia z iných miest. Keď je pekné počasie, v okolí potoka vidieť autá s ešpézetkami z rôznych častí Slovenska. Veľký záujem zo strany turistov nám potvrdila aj Veronika, ktorá nutrie vída počas prechádzok so psom.
„Naozaj sem prichádzajú aj ľudia z iných kútov. Fotia sa s nimi, niektorí ich aj kŕmia. Sú veľmi priateľské, vôbec nie útočné ani agresívne,“ protirečí názoru, ktorý sme si vypočuli predtým. „Dali sa dokonca aj pohladkať. Majú tu veľa nôr, a keď majú mladé, labute im ich chcú napádať,“ poznamenala Veronika.
Čítajte aj Petíciu proti testovaniu na zvieratách podporilo už 37-tisíc Slovákov
Hovorca piešťanskej samosprávy Martin Ričány potvrdil, že sa nutrie v toku Dubová vyskytujú vo výraznejšom počte. Evidenciu o tom, koľko ich je, však nevedú. Ako a kedy sa na toto územie dostali, im vraj nie je známe.
Problémy tieto zvieratá údajne robia hlavne správcovi pobrežných pozemkov, ktorým je Slovenský vodohospodársky podnik.
„Ide najmä o podhrabávanie a vyhrabávanie nôr do brehov, ktoré sa môžu následne zosunúť do koryta vodného toku,“ ozrejmil Ričány. Škodlivé sú tiež ich útoky na hniezda vodných vtákov. Zároveň predstavujú zvýšené hygienické riziko prenosu patogénov.
Hovorca zdôraznil, že samospráva nie je vlastníkom ani správcom pozemkov, kde sa nutrie vyskytujú, ale iniciuje stretnutia dotknutých organizácií, ktoré by v tejto veci podľa zákona mali zasiahnuť.
Zvrátená zábava
Patálie s nutriami majú aj v dedine Veľký Kýr v Novozámockom okrese. V tamojšom potoku Malá Nitra sa im darí, no ich zvýšený počet sa nepozdáva záhradkárom, ktorým vraj ničia úrodu. Sťažujú sa tiež mamičky s deťmi, ktoré majú neďaleko ihrisko. Obávajú sa šírenia chorôb.
Nedávno zrejme niekomu „praskli“ nervy a na neželané hlodavce strieľal pomocou takzvanej fúkačky oceľové šípky dlhé pätnásť centimetrov. Takto zasiahnutého jedinca našla jedna z obyvateliek, ktorá už predtým zaregistrovala, že osem nutrií z tejto lokality zrazu záhadne zmizlo.
Rozhodla sa preto podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Nezostala v tom osamotená. Silvia Čaňová zo Slobody zvierat potvrdila, že rovnaký krok urobila aj ich organizácia. Zdôraznila, že v takomto prípade ide o týranie.
„Napriek tomu, že nutria nepatrí medzi chránené zvieratá a ide o celoročne lovný druh, nesmie byť zraňovaná ani usmrcovaná trýznivým, bolestivým spôsobom. Podľa nás ide o porušovanie viacerých zákonov a zvrátenú zábavu,“ uviedla Čaňová.
„Treba si uvedomiť, že nutrie neprišli do našej prírody samy. Dostali sa tam po vyhodení človekom z chovov na kožušiny a mäso. Takže pôvodnou príčinou ich rozmnoženia vo voľnej prírode je ľudské zlyhanie,“ uzavrela Čaňová.
Trestným oznámením sa zaoberá Národná centrála osobitných druhov kriminality, ktorá patrí pod policajné prezídium.
„Je to v štádiu preverovania, keďže zatiaľ nie je možné rozhodnúť, či došlo k trestnému činu, alebo k priestupku,“ potvrdila Zuzana Hrabovská z odboru komunikácie a prevencie. Koľko nutrií takto kruto usmrtili, stále preverujú. „V čase oznámenia bola preukázateľne zranená kovovou šípkou jedna. Telá ďalších nenašli,“ dodala.
Ich šírenie je zakázané
Štátna ochrana prírody (ŠOP) upozorňuje, že nutrie na Slovensku patria medzi invázne nepôvodné druhy živočíchov vzbudzujúce obavy Európskej únie. Nesmú sa úmyselne držať, rozmnožovať, chovať ani púšťať do voľnej prírody.
Na základe platnej legislatívy je každý vlastník, správca alebo užívateľ pozemku povinný odstraňovať takéto druhy zo svojho pozemku tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu. Pri nedodržaní opatrení hrozí fyzickým osobám pokuta do 900 eur, právnickým osobám až do 15-tisíc eur.
Vedúca oddelenia zoológie ŠOP Ivana Havranová vysvetlila, že do Európy toto zviera doviezli ako chovný druh na kožušinu a chutné mäso začiatkom 20. storočia. Z chovov však často unikol do voľnej prírody.
„Živí sa najmä rastlinnou potravou v okolí vodných plôch, ktoré obýva. Väčšie množstvo jedincov dokáže spásť pobrežnú vegetáciu, rozhrabať brehy a vyhrabávať do nich nory, čím prispieva k brehovej erózii a zúženiu toku,“ objasnila.
Čítajte aj Kuriózne útoky prírody: Kravy zaútočili na ženu, bobor stromom na cestu
Úbytok vegetácie na brehoch môže spôsobiť zaplavenie poľnohospodárskej pôdy aj infraštruktúry a môže sa negatívne prejaviť na hniezdení niektorých vtákov. „V blízkosti polí môže spôsobovať ekonomické škody poľnohospodárom,“ podotkla Havranová.
Výskyt nutrie ŠOP mapuje a o jej rozšírení informuje poľovnícke organizácie. Tie sú povinné ju loviť a zamedzovať jej rozširovaniu.
Nutria sa úspešne adaptovala na život v prostredí močiarov, vodných nádrží, rybníkov a riek, predovšetkým v časti Žitného ostrova. Najväčšie škody spôsobuje najmä na Podunajsku a Záhorí.
Havranová upozorňuje, že pre človeka predstavuje zvýšené riziko prenosu črevných prarazitov či bakteriálneho ochorenia. Kontakt s týmto živočíchom neodporúča a pripomína, že jeho kŕmenie či starostlivosť oň nie sú povolené.
Ján Káľavský, zoológ ŠOP zo Správy CHKO Dunajské luhy, zdôrazňuje, že v prípade nutrií v obci Veľký Kýr je vzhľadom na ich krotkosť najúčinnejší spôsob odchytu do živolovných pascí, prípadne do samotných odchytových prepraviek, kde sa nastraží potrava.