Pri príležitosti tohto historického míľnika pripravuje mestská časť viaceré spomienkové podujatia. Ich sériu odštartuje v nedeľu popoludní v parku na Námestí hraničiarov otvorením výstav vrátane dobových fotografií z výstavby Petržalky. Chýbať nebude ani osadenie diela A String of Pearls z projektu Stromorodie či symbolické zasadenie pamätného stromu, petržalskej jablone.
Petržalka má podľa posledného sčítania z roku 2021 114 000 ľudí. V pomyselnom rebríčku je tak po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom Slovenska.
Prvá kolaudácia po štyroch rokoch
Výstavba sídliska na pravom brehu Dunaja sa začala schválením územného rozhodnutia v marci 1973, následne v apríli bol na dnešnom Námestí hraničiarov položený základný kameň novej Petržalky. Stavebné práce pozostávali z viacerých etáp. Prvý obytný dom bol skolaudovaný na Romanovej ulici 3. augusta 1977.
Prvé historické zmienky o Petržalke pochádzajú z roku 1225, ktorej územie ovplyvňoval aj vtedy neregulovaný tok Dunaja. Prvé hrádze proti častým povodniam nariadila vystavať už rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia. Vďaka nim vznikol v 70. rokoch 18. storočia aj prvý verejný park v strednej Európe, dnešný Sad Janka Kráľa. V roku 1891 spojil Petržalku s Bratislavou stály železničný most.
V roku 1938 bola Petržalka na základe Mníchovskej dohody pripojená k nacistickému Nemecku. Po vojne bola vrátená Československu a v roku 1946 sa oficiálne stala mestskou časťou Bratislavy. Vidiecku atmosféru Petržalky dotváralo asi 1 800 rodinných domov s približne 15 000 obyvateľmi.
Čítajte viac Holokaust zabíjal aj v PetržalkeHistória súčasnej Petržalky sa začala písať v roku 1966, keď predstavitelia Bratislavy na čele s primátorom Milanom Hladkým, ktorý bol v rokoch 1962 – 1964 aj hlavným architektom mesta, vyhlásili medzinárodnú urbanistickú súťaž. Do súťaže sa prihlásili architekti či urbanisti z 19 krajín a medzinárodná porota posudzovala viac ako 80 projektov, podľa ktorých sa Petržalka mala zmeniť na najmodernejšie sídlisko na Slovensku s komplexnou vybavenosťou a dopravným systémom. Do užšieho výberu sa dostalo päť projektov, dva pochádzali od československých kolektívov a na ďalších sa podieľali tímy z Japonska, Spojených štátov amerických a Rakúska.
99 % stavieb zbúrali
Prišiel však rok 1968 a nová Petržalka sa podľa výsledkov medzinárodnej súťaže nebudovala. Pracovníci Útvaru hlavného architekta vypracovali vlastný návrh na vybudovanie obytnej zóny, ktorý po schválení vládou začal realizovať Stavoprojekt na čele s architektmi Jozefom Chovancom a Stanislavom Talašom. Projekt čiastočne vychádzal zo záverov súťaže, avšak pre nepriaznivú ekonomickú situáciu a nutnosť vybudovať za čo najkratšiu dobu čo najviac bytov, sa z pôvodných plánov veľa nezrealizovalo.
Výstavba panelového sídliska sa oficiálne začala poklopaním základného kameňa 2. apríla 1973 na Námestí hraničiarov. Prvý panelák skolaudovali na Romanovej ulici 3. augusta 1977. Takmer 99 percent pôvodných stavieb v Petržalke padlo výstavbe za obeť a ako prvá sa začala budovať štvrť Háje. V roku 1985 stálo v Petržalke už 34 000 bytov pre 100 000 obyvateľov.
Súčasnú Petržalku, okres Bratislava V, tvoria obytné zóny Lúky, Háje a Dvory, ktoré prekrývajú historické časti Kopčany, pôvodnú Petržalku, Ovsište, Starý háj a Zrkadlový háj. Počet bytových jednotiek dnes presahuje číslo 42 000.