Slovenské cesty majú pozitíva aj negatíva. Čo na ne hovorí dopravný analytik?

Diaľničiari označili R2 Kriváň – Mýtna za „cestu v korunách stromov“. Ako sa na ňu pozeráte vy?

Po jej dokončení vznikne veľmi pekná ucelená časť rýchlostnej cesty, ktorá umožní rýchlejší a bezpečnejší prejazd medzi Zvolenom a Lučencom. Sme hornatá krajina a charakteristický prívlastok „v korunách stromov“ poukazuje na skutočnosť, že pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku sa mostom či tunelom nevyhneme. Preto je dôležité posudzovať nielen samotné náklady na realizáciu diela, ale aj tie budúce na údržbu.

Koľko času tam podľa vás šoféri ušetria?

Odhadujeme to do desiatich minút. No keďže trasa vedie okrajom CHKO, existuje možnosť, že tam bude zavedené označenie IG-L (ekologická zóna, pozn. red.) podobne ako v niektorých európskych krajinách. V rámci tejto zóny môže platiť znížená maximálna rýchlosť na 100 alebo 80 kilometrov za hodinu. Okrem pokuty za prekročenie rýchlosti tak môžu vodiči dostať aj pokutu za znečisťovanie životného prostredia.

Tento úsek je určite výnimočný. V čom vidíte, naopak, v rámci slovenských ciest, problém?

Na jednej strane budeme mať na R2 Kriváň – Lovinobaňa krásnu päťkilometrovú mostnú estakádu. Na druhej sa však na Slovensku nachádza viacero mostov na cestách nižšej kategórie v zlom stavebno-technickom stave.

Čím je dôležitý pripravovaný úsek R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča?

Dôvodom pre jeho zaradenie medzi priority je skutočnosť, že na ceste prvej triedy I/66 sa nachádza viacero mostov v nevyhovujúcom stavebno-technickom stave. Ak by sa tam museli vytvoriť obchádzkové trasy, bolo by nutné prejsť aj viac ako 100 kilometrov. Tento úsek denne prejde približne 18-tisíc vozidiel, čo znamená, že sa týmto rieši aj kapacitný problém cesty. Vybudovaním novej rýchlostnej sa tiež predpokladá pokles dopravných nehôd.

Dá sa tam hovoriť aj o úspore času?

Ide o pomerne krátky úsek, ale v súvislosti so zdržaniami pri prípadnej rekonštrukcii siedmich mostov v správe SSC je to obrovské množstvo hodín, čo pri prípadných sto a viac kilometrových obchádzkových trasách ani nekomentujem.

Najbližšie k odovzdaniu do prevádzky má R4 Prešov – severný obchvat, I. etapa. V čom sú jeho pozitíva?

Tento obchvat treba chápať v kontexte európskych dopravných koridorov. Môžeme povedať, že ich výstavba má medzinárodný význam.

Môžete to viac priblížiť?

V Prešove sa prelínajú dva TEN-T (Pan-Európske) koridory, a to na východ-západ s diaľnicou D1 (Česko, Rakúsko – Ukrajina) a juhozápadný obchvat Prešova s R4, známy ako Via Carpatia, či sever-juh (Poľsko – Maďarsko). Prínosy budú vyčísliteľné až po plnohodnotnom dokončení koridoru. V súčasnosti len posúvame dopravu kúsok od Prešova. Určite to však prinesie výraznú úľavu a zvýšenie plynulosti cestnej premávky v oblasti mesta. Ak by nedokončenie stavby pretrvávalo, situácia by bola zrovnateľná s chýbajúcim prepojením D1 s R7 v Bratislave alebo dokončením D3 na Kysuciach. Obyvateľom to spôsobuje výrazné komplikácie a znižuje kvalitu života v mnohých smeroch.

Čítajte viac Z nedokončenej diaľnice D3 sa stáva hanba Slovenska