„Problémy s holubmi tu boli odkedy sme sa sem presťahovali,“ približuje Petra (31), ktorý býva v mestských nájomných bytoch na Kráľovskej ulici v Šali. Na parapet malého kúpeľňového okna si museli nainštalovať ochranné ostne. „O piatej ráno nám holub klopkal na okno, chcel si tam urobiť hniezdo,“ dodáva.
Z atráp nefunkčná kulisa
Niektoré balkóny „strážia“ atrapy vrán, ktoré mali nevítaných operených návštevníkov odplašiť. Skúsila to aj Petra. Fungovalo to len dočasne. „Nakoniec jej sedeli na hlave,“ opisuje svoju skúsenosť. Susede sa zas nasťahovali holuby do psieho pelechu v tvare domčeka, ktorý mala na balkóne.
Foto: Archív Petry zo Šale
Z balkónov sa holubom veľmi nechcelo. „Už neboli také plaché, keď sme vyšli na balkón. Pokiaľ som nevypustila psa, aby ich vyplašil, prechádzali sa po zábradlí a pozerali na nás,“ prezrádza Petra. Po neželaných návštevníkoch zostával navyše trus. Znečistené boli aj autá parkujúce pri blízkych topoľoch.
Vladimír (73) býva na treťom poschodí vedľajšej 13-poschodovej bytovky. „Aj kvôli holubom sme si dali na balkóne urobiť žalúzie,“ prezrádza. Na zábradlie nalepili aj lesklú fóliu. Najväčší problém s holubmi mali podľa neho najmä obyvatelia horných poschodí. Aj na tunajších balkónoch sú vidno atrapy vtákov.
„Nedávno sme mali domovú schôdzu, kde sme sa rozprávali o osadení ostňov po obvode bytovky,“ vraví. Veľké kŕdle holubov sa podľa neho zdržiavali aj v okolí bytovky pri cintoríne či v areáli nemocničného parku.
V priebehu niekoľkých týždňov odchytili na bytovke viac ako 200 holubov. Nejde však o konečné číslo. Na streche budovy sa ešte stále nachádzajú dve živolovné pasce. Mesto začalo s odchytom premnožených holubov v spolupráci s občianskym združením Divé krídla už vlani v októbri. Sústredilo sa na centrum mesta.
Foto: Žaneta Mikulíková
„Klietky sme mali rozmiestnené v štyroch lokalitách. Medzitým sme dostali množstvo sťažností na premnožené holuby od obyvateľov Kráľovskej ulice, preto sme sa rozhodli, že odchyt prebehne aj tam,“ priblížila hovorkyňa radnice Erika Kollerová. Čoskoro ho však ukončia.
Nikdy sa ich nezbavíme
„Pomohlo to. Tento rok sme nemali na balkóne zatiaľ ani jedného holuba. Aj keď vyjdem von, tak nie je ich tu toľko,“ pochvaľuje si Petra. Dúfa, že to tak zostane čo najdlhšie. Podľa Daniela Harabu z občianskeho združenia Divé krídla sa holubov naviazaných na mestské prostredie nikdy nadobro nezbavíme.
„Ich populáciu môžeme iba regulovať na prijateľnú hranicu,“ podotýka s tým, že jediné riešenie, ktoré na mestské holuby funguje, je odchyt do živolovných pascí v podobe voliér. Vták sa dostane dnu, ale von už nie. K dispozícii má dostatok potravy i vodu, ktoré počas kontrol pravidelne vymieňajú.
Odchytom do živolovných pascí sa pred pár rokmi zaoberala nitrianska polícia. Podnet podala pracovníčka prokuratúry, ktorá mala z okna svojej kancelárie výhľad na odchytové klietky na streche tržnice. Vtáky sa odtiaľ pokúšali podľa nej uletieť a narážali krídlami do mreže.
Haraba hovorí, že používajú klietky s jemným pletivom a lapené vtáky nemávajú žiadne zranenia. Ak by pasca predstavovala nebezpečenstvo, ďalšie jedince by podľa neho dnu nevleteli. „Aj holuby vedia vydávať stresové zvuky, ktorými by ostatné vtáky vystríhali,“ dodáva.
Foto: Archív E. Kollerovej
Opatrenia ako zvukové plašičky, atrapy vtákov či použitie skutočných dravcov fungujú len na odplašenie holubov, aj to len dočasne. Ochranné ostne sa podľa Harabu používajú vtedy, keď chceme zabrániť holubom, aby sa zdržiavali na konkrétnom mieste.
Ako príklad uviedol bratislavský obchodný dom, kde holuby sedávali na okraji prístrešku nad vstupom. „Keď odtiaľ ľudia vychádzali s novým kočíkom, dovnútra im padal trus,“ opísal lovec holubov. Rodičia boli zúfalí.
V zahraničí pribúdajú aj mestské holubníky, v ktorých vymieňajú holubie vajcia za umelé, a tak znižujú počet holubov. Podľa Harabu to však stráca opodstatnenie, pokiaľ sa podobné opatrenia neurobia všade. „Mestské holubníky tak k sebe budú opakovane lákať holuby z okolia,“ myslí si. Považuje to však za dobré opatrenie na kontrolu zredukovaného množstva holubov.
O odchyt žiada už aj sever
S meniacou sa klímou počet holubov podľa Harabu narastá. „V teplejšej časti Slovenska mávajú 6 až 7 znášok do roka. V minulosti mali bežne 1 až 2 znášky. V meste, kde nemajú prirodzeného nepriateľa, sa premnožia až tak, že si ľudia nevedia vyvesiť opranú bielizeň, znečisťujú lavičky či autá,“ opisuje Haraba.
V niektorých prípadoch doslova obsadia budovu, podobne ako v Šali. „Z jednej strechy v Michalovciach sme počas jedinej noci odchytili až 600 holubov,“ približuje. Požiadavky na odchyt už prichádzajú aj zo severnejšie položených miest ako je Liptovský Mikuláš. Podľa lovca holubov ide zatiaľ len o problémové lokality.
Foto: Žaneta Mikulíková
Čo sa deje s holubmi po odchyte? „Vypúšťame ich kopcovitom prostredí, ktoré je od miesta odchytu vzdialené 100 až 150 kilometrov. Tam sa stanú prirodzenou potravou pre dravé vtáky,“ spresňuje. Niektorí argumentujú tým, že holub sa dokáže vrátiť späť. „Nevrátia sa, máme to za tie roky otestované,“ zdôrazňuje Haraba.
Vrátiť by sa podľa neho dokázali možno z 20-tich kilometrov. „Navyše sú v novom prostredí. Kým sa v ňom stihnú zorientovať, ulovia ich dravce,“ dodáva. Odchyt treba podľa Harabu robiť pravidelne. Ako často, to závisí od danej lokality. Mestský holub nie je narozdiel od ostatných druhov vtákov zákonom chránený. To však neznamená, že ho možno odstrániť hocijakým spôsobom.