Slovensko nerieši účinne segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní, tvrdí Európska komisia (EK), ktorá preto podala žalobu na Súdny dvor Európskej únie. Poukazuje na to, že rómske deti sú často umiestňované do špeciálnych škôl pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. „Mnohé, ktoré navštevujú bežné vzdelávanie, sú tiež segregované v samostatných triedach alebo školách,“ uviedla komisia vo svojom vyjadrení.
Konanie o porušení povinnosti odštartovala proti Slovensku už v roku 2015 a o štyri roky nato zaslala odôvodnené stanovisko. Odvtedy došlo k sérii legislatívnych reforiem na podporu začleňovania Rómov do vzdelávania. Po dôkladnom posúdení opatrení a monitorovaní situácie na mieste však komisia dospela k záveru, že je to nedostatočné. Diskriminácia vraj naďalej pretrváva, čo potvrdil aj prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva Rómov.
VIDEO: Ide o nás s Alžbetou Ferencovou
„Na Slovensku 65 percent rómskych žiakov vo veku 6 až 15 rokov navštevuje školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina Rómovia. V porovnaní s rokom 2016 ide o nárast o 5 percent. Slovensko tak patrí medzi členské štáty EÚ s najvyšším podielom segregácie Rómov vo vzdelávaní,“ doplnila komisia.
Čítajte viac Deti chodia na vyučovanie hladné. Tak by nevedeli pracovať ani dospelí, hovorí riaditeľka základnej školy
Kritický Pollák
„Na poste rezortu školstva sa vystriedali mnohí, no ani jeden minister neprišiel so systémovými riešeniami. Tak ako ostatní, ani ministri súčasnej vlády Gröhling a Horecký v tejto veci neurobili absolútne nič. Napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády mali presný návod, čo majú v tejto veci urobiť,“ prízvukuje poslanec Európskeho parlamentu Peter Pollák starší. Hovorí, že nestačí mať len ambície a plné ústa slov.
„V tejto veci treba konať a urobiť maximum pre to, aby rómske deti prichádzali do prvého ročníka základnej školy pripravené a boli úspešné. Treba vyvinúť maximálne úsilie, aby pokračovali vo vzdelávaní aj na stredných či dokonca vysokých školách a dostali tak kvalifikáciu, ktorá je vstupenkou na pracovný trh,“ pokračoval europoslanec. Spomenul pritom úspešné príklady svedčiace o tom, že s rómskymi deťmi sa dá pracovať.
„Žiaľ, veľa z týchto skúseností nepochádza zo Slovenska, ale napríklad z anglického, belgického či nemeckého vzdelávacieho systému. Tam mnohé deti, aj z chudobných osád, ktoré by inak na Slovensku už skončili v špeciálnej škole, dosiahli univerzitné vzdelanie,“ povedal. Súčasného ministra školstva žiada, aby konečne nabral odvahu a nestrkal hlavu do piesku.
„Nech nedopustí, aby Slovensko za jeho nečinnosť či pochybenie platilo obrovské pokuty. Žiadam ho, aby naplnil programové vyhlásenie vlády. Začal by som tým, aby sa zaviedla povinná predškolská výchova pre deti z rodín, ktoré ich nedokážu pripraviť na vstup do školy, aspoň od troch rokov,“ uzavrel.
Čítajte aj Demokratom má do parlamentu pomôcť dvojica od Remišovej. Heger: Sú to posily
Odbor komunikácie ministerstva školstva tvrdí, že k podanej žalobe momentálne nie je možné vyjadriť sa. Zdôvodňuje to tým, že ešte im nebola doručená ani len notifikácia o žalobe.
„Preto nie je zrejmé, z akého dôvodu sa ju EK rozhodla podať. Slovenská republika ju pravidelne informovala o nových legislatívnych a aplikačných opatreniach zabraňujúcich segregácii v školách,“ uviedol rezort s tým, že vlani zverejnil Metodický materiál desegregácie škôl pre zriaďovateľov a riaditeľov s názvom „Spolu v jednej (školskej) lavici“.
Tento materiál predstavuje základný rámec opatrení a odporúčaní, ktoré sa majú realizovať v triedach, školách, mestách či regiónoch. Manuál zároveň poskytuje konkrétne odporúčania, rady a tipy pre zriaďovateľov a riaditeľov škôl, ako postupovať v procese desegregácie.
Ministerstvo tiež pripravuje Národný projekt zameraný na desegregáciu a inkluzívne triedy. Jeho cieľom bude vytvoriť podmienky na rozbehnutie desegregačných aktivít na úrovní základných škôl vo vybraných lokalitách Slovenska.
Ďalší postup, v súvislosti so súdom, je otázny. Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku však pripomenula, že stále je možnosť zjednať nápravu a prijať potrebné kroky. „Tie musí Slovensko komunikovať komisii, ktorá ich posúdi a zhodnotí, či sú dostatočné na to, aby bolo konanie o nesplnení povinnosti ukončené,“ vysvetlila.
Rešpektujú vôľu rodičov
Len nedávno, v polovici februára, Najvyšší súd rozhodol, že vzdelávanie v čisto rómskej škole v Starej Ľubovni je nezákonnou segregáciou. Štát a mesto zažalovali aktivisti, pričom súdne ťahanice trvali sedem rokov.
Školu v tamojšej mestskej časti Podsadek, ktorá sa nachádza priamo v blízkosti osady, navštevuje viac ako štyristo výlučne rómskych žiakov. Učitelia a primátor Ľuboš Tomko cielenú segregáciu rázne odmietajú pripomínajúc, že o škole, ktorú dieťa navštevuje, rozhodujú jeho rodičia. Tomko súhlasí, že v rámci vzdelávania na Slovensku máme čo zlepšovať.
„Ale keby prišla EK do Starej Ľubovne, videla by výsledky, ktoré sme v tejto problematike dosiahli. Sú konkrétne aj prospešné pre samotné deti,“ podotkol. Objasnil, že škola zostáva aj naďalej čisto rómska.
„Niekoľko detí z Podsadku sa teraz zapísalo aj do škôl v meste. V rámci rozsudku Najvyššieho súdu je vo štvrtok 27. apríla pojednávanie na Okresnom súde v Bratislave, kde sa táto celá nová vec bude riešiť,“ vysvetlil. Počkajú vraj na verdikt, no konkrétne riešenia a výsledky desegregácie už majú.
„Radi by sme ich ozrejmili nielen súdu, ale aj EK, lebo niektoré výroky súdu si neviem predstaviť ako aplikovať v praxi. Obávam sa, že na konci dňa budú škodiť samotným deťom,“ dodal.
Čítajte aj Kurilovská na akadémii skončila a kritizuje Mikulca: Situácia nabrala obludné rozmery
Základné školy s len rómskymi žiakmi majú aj niektoré obce na Horehroní. Jednou z nich je Telgárt, kde takáto situácia trvá už roky. Starosta Jozef Štajer zdôraznil, že nejde o žiadnu segregáciu, ale voľbu rodičov. „Rozhodli sa, že svoje deti dajú niekde inde a nám nezostáva nič iné, len to rešpektovať. Nútiť do niečoho nikoho nemôžeme,“ hovorí. Vysvetlil, že ich základnú školu navštevuje 228 žiakov, v škôlke ich majú 25. Potvrdil, že všetky sú rómske.
„Odliv“ detí z majority sa tam začal v roku 2005. Odvtedy to pretrváva doteraz. „Dialo sa to postupne, odchádzali do okolitých obcí. Každý má právo rozhodnúť sa ako chce. My to nemáme ako ovplyvniť,“ zopakoval starosta. O koľko detí z majority tamojšia škola takto prichádza, presne povedať nevedel. „Nie je ich veľa, zhruba desať,“ odhadol. „Mnohí mladí sa odsťahovali do Brezna, Banskej Bystrice či Popradu,“ spresnil. Nevie si predstaviť, aké kroky by bolo potrebné podniknúť na zmenu. „Je na tých hore, či s niečím prídu,“ poznamenal starosta.
Riaditeľka Základnej školy Lajosa Mocsáryho vo Fiľakove Ildikó Kotlárová o segregácii rómskych detí v meste ani okolí nič nevie. „My máme 99 percent rómskych žiakov. Rodič má právo, aby si školu pre svoje dieťa vybral sám,“ zhodla sa so svojimi predrečníkmi. „Kto chce, dá si svojich k nám, no môžu si zvoliť aj hociktorú inú školu vo Fiľakove. Pokiaľ viem, rovnako je to aj v Lučenci a vo všetkých okolitých dedinách,“ doplnila.
Treba ísť do terénu
„Neviem, či je žaloba EK vo všetkom úplne opodstatnená. Treba sa na to ale pozrieť tak, že Slovenská republika má naozaj rómske dediny či osady, kde žijú ľudia, ktorí svojím spôsobom potrebujú pomoc od ostatného obyvateľstva,“ hovorí odborníčka na školstvo Soňa Hanzlovičová. Je presvedčená, že rezort školstva či vnútra, ktoré to predtým tiež malo pod sebou, podľa nej v tejto oblasti robia potrebné veci.
„Niektoré však len na teoretickej báze, iné na praktickej. Práve tá nám tu chýba. Keď sa niečo robí iba na papieri a nezrealizuje sa to s ľuďmi, potom to, samozrejme, uniká záveru,“ mieni.
Expertka poukázala aj na celkový problém nedostatku škôl v krajine, ktorý k segregácii prirodzene prispieva. V nedávnej minulosti totiž bola pri výstavbe škôl pre Rómov vo viacerých regiónoch. „Ministerstvo vnútra postavilo na východe prvú základnú školu, ktorá je štátna a chodia tam len rómske deti. Momentálne ich je tam zhruba 280 v prvom, druhom a treťom ročníku. Aj tam boli problémy s tým, že ich ideme segregovať. Stojí to ale v strede obce a hneď vedľa je obecný úrad,“ priblížila odborníčka situáciu v Richnave (okr. Gelnica), ktorá dovtedy školu nemala – len elokované pracovisko v susednej Kluknave.
Čítajte aj Klientske centrá su opäť funkčné, na niekoľko hodín ich ochromil výpadok
„Okrem toho je v tej obci menej obyvateľov z inak celoslovenskej majority. Tam teda nemajú aké iné deti chodiť,“ pripomenula. Toto by mala EK brať do úvahy, keďže ide o záležitosti, ktoré sa inak urobiť nedajú. „Je to o tom, aby sme nerobili veci len cez papiere. Treba tam ísť a počúvať tých ľudí, venovať sa starostom, ktorí majú v obciach rómske osady. Pracovať s takým obyvateľstvom nie je ľahké,“ poznamenala.
Na druhej strane ľudia, ktorým pomáhajú, vedia oceniť, keď sa s nimi rozprávajú, vysvetľujú im a podobne. „Keď sme im tú školu postavili, boli naozaj šťastní,“ tvrdí Hanzlovičová. Mnohí z nich podľa nej dokonca radšej žijú vo svojej komunite, ako by mali byť v prostredí, kde sa necítia komfortne.