Viac ako štvrťstoročie je Nové Mesto nad Váhom okresným mestom v Trenčianskom kraji. Podľa návrhu má patriť medzi 33 samospráv, kde by mali okres zrušiť.
„Zatiaľ sa nedá domyslieť, čo by to znamenalo. Aj to by tu museli nejaké úrady zostať,“ mieni dôchodca Jozef (71). Dôležité teda podľa neho je, čo by to znamenalo pre praktický život. Či je mesto okresné, alebo nie, nemá podľa neho vplyv na veľkú skupinu ľudí.
Čítajte viac Zrušia 33 okresov a štyri kraje? Vláda chystá nové hranice samospráv, župani sa búria
Zamyslel sa aj nad školskými prázdninami. Ak deti z jednej rodiny navštevujú školu v Novom Meste nad Váhom aj v Piešťanoch, tak spolu neprázdninujú. Aj v tomto roku si jarné voľno užívali najskôr v Piešťanoch, ktoré patria pod Trnavský kraj, a až neskôr v Novom Meste nad Váhom. „V minulosti mávali prázdniny vždy spolu,“ dodáva dôchodca.
Väzby na okolie má každý iné
Návrh z dielne rezortu vnútra zaraďuje Nové Mesto nad Váhom pod Piešťany a spolu by boli súčasťou Západoslovenského kraja s centrom v Nitre. Novomestský okres spadá v súčasnosti pod Trenčiansky kraj. Ten by však podľa návrhu nahradil Severoslovenský kraj.
Jozef by sa priklonil k začleneniu do Západoslovenského kraja. „Odjakživa sa chodí dole. Kvantum ľudí má väzby smerom na Bratislavu,“ hovorí zo skúseností. Zdôrazňuje, že za hranicou mesta, ako je vodná elektráreň, je už iné aj počasie.
Podľa Moniky (40) je v súčasnosti ťažké posúdiť návrh, o ktorom nie je dostatok informácií. „Záležalo by na tom, či by to malo vplyv na kvalitu života,“ hovorí. Na mysli má najmä prítomnosť rôznych úradov.
V Kraľovanoch krútia nad návrhom hlavami
Na severe krajiny vyvolal vlnu nevôle „presun“ obce Kraľovany v okrese Dolný Kubín z Oravy do Liptova. Informoval o tom týždenník MY Orava. Dedinka s takmer 500 obyvateľmi leží v juhozápadnom cípe oravského regiónu. Aj jej história je spätá s oravským panstvom.
„Z historického pohľadu sme jednoznačne Oravci a je lepšie patriť k Dolnému Kubínu, aj keď je rovnako vzdialený ako Ružomberok,“ vyjadril sa pre týždenník jeden z miestnych obyvateľov Jaroslav. Poukázal pritom aj na miestny vlak.
„Náš vlak Oravka je známy po celom Slovensku. Ako ho potom budeme volať? Liptovka?“ spýtal sa. Pridal sa aj ďalší obyvateľ obce Ondrej. „Vyhovuje nám Dolný Kubín. Na čo meniť to, čo je roky zabehnuté,“ dodal. Podľa starostu obce Ľuboša Paloviča by bolo akékoľvek vyjadrenie v tejto chvíli predčasné.
Foto: TASR, František Dejčík
Pocitovo vidí svoje mesto ako súčasť Západoslovenského kraja, a nie Severoslovenského. Väzby však má skôr na Trenčín. „Tam chodíme za vybavovačkami, za nákupmi, ale aj za kultúrou,“ podotýka. Nitra, ktorá by mala byť centrom navrhovaného Západoslovenského kraja, je už podľa nej predsa len trochu ďaleko. „Chýba tam aj prirodzená spätosť s regiónom,“ dodáva.
Aktívnu seniorku Marianu (70) nové územné delenie nevyrušuje. „Už mám nejaký vek. Dlhé roky som bola zvyknutá na okres Trenčín. Keď prišla zmena a z Nového Mesta sa stal okres, nerobilo mi to problémy. Ak by sme patrili pod okres Piešťany, vôbec by mi to neprekážalo,“ približuje.
Negatívne nevníma ani prípadnú zmenu na úrovni krajov. Dotknúť by sa jej mohla napríklad zdravotná starostlivosť, ktorá spadá pod župy.
„So stavom zdravotníctva nie som spokojná a nezáleží na tom, pod ktorý kraj by sme patrili. Nevidím v tom rozdiel,“ myslí si. Mariana cestuje na všetky smery, nemá väzby na konkrétny región. „Idem tam, kde chcem či potrebujem ísť,“ zopakuje viackrát.
Návrh neodráža skutočný život
Zmeny by sa dotkli aj neďalekého osemtisícového mesta Stará Turá, ktoré návrh priraďuje k Piešťanom a Západoslovenskému kraju.
„Myslím si, že uvažovaná zmena nebude prijatá s pochopením. Historicky sme mali bližšie k Trenčínu, respektíve k Novému Mestu nad Váhom,“ mieni primátor Leopold Barszcz. Okresy musia byť podľa neho logickým priestorovým a organizačným celkom a ich tvorba musí vychádzať z viacerých kritérií, nielen z počtu obyvateľov.
„Mali by spĺňať kritériá prirodzených väzieb, ktoré reflektujú denný cyklus života jeho obyvateľov, ako je dochádzanie za prácou, do škôl, respektíve za dostupnými službami. Myslím si, že nová štruktúra nevychádza z logických reálií,“ hovorí primátor.
Podkladom pre nové usporiadanie regiónov nemali byť len údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021. Do úvahy sa mal brať aj skutočný pobyt obyvateľov a ich väzby na okolie.
Čítajte viac Nižňanský: Uniknutý návrh reformy verejnej správy vôbec nepatril na verejnosť
Uniknutý návrh nového členenia Slovenska vyvolal mnoho otázok. „K návrhu reformy verejnej správy je potrebné uskutočniť viacero diskusií a zohľadniť ekonomické, sociálne, ale hlavne funkčné väzby,“ myslí si primátor Zlatých Moraviec Dušan Husár. Aj v tomto prípade sa uvažuje o zrušení okresu.
V tejto veci však podľa primátora predstaviteľov mesta nikto neoslovil. „Z nášho pohľadu tiež nie je jasné, či by zrušili aj Okresný úrad Zlaté Moravce, s čím je spojená tiež funkcia prednostky úradu, alebo by svoju pôsobnosť naďalej vykonával,“ poukazuje Husár.
O reforme verejnej správy hovorili podľa neho aj na on-line pracovnom stretnutí s Úniou miest Slovenska. „Počas neho zaznela myšlienka, že tak, ako ju v súčasnosti navrhujú, ju nie je možné odporučiť,“ uzatvára primátor.
Status okresu vítajú, ale…
Niektoré mestá by status okresného mesta získali. Jedným z nich sú Šahy v Levickom okrese v Nitrianskom kraji.
„Z hľadiska nášho mesta vnímam tento návrh pozitívne. Na celoštátnej úrovni však vidno, že by rozbil iné prirodzené regióny,“ myslí si šahanský primátor Pál Zachar. Podľa neho by to v ostatných regiónoch spôsobilo značné škody.
Zachar poukazuje na to, že Šahy sú prirodzeným regionálnym, administratívnym, školským, kultúrnym a hospodárskym centrom regiónu už takmer 800 rokov. V roku 1806 sa stali sídlom Hontianskej stolice. V priebehu minulého storočia boli Šahy okresným mestom niekoľkokrát.
„V rámci reformy verejnej správy v roku 1996 nebola požiadavka mesta Šahy a jeho prirodzeného regiónu o znovuvytvorenie Šahanského okresu zo strany štátnej moci akceptovaná,“ vracia sa do minulosti primátor.
Ak by sa Šahy stali znova okresným mestom a územnosprávne členenie by skopírovalo hranice prirodzeného regiónu, zvýšilo by to podľa neho najmä komfort života obyvateľov celého regiónu. „Status okresného mesta by v značnej miere posilnil rozvoj hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života,“ myslí si.
Na okresné by sa malo premeniť aj najjužnejšie mesto na Slovensku. „Štúrovo je 50 kilometrov vzdialené od okresného sídla Nové Zámky. V prípade niektorých okolitých obcí to je takmer 70 kilometrov. Rozhodne by bolo žiaduce, aby mali obyvatelia niektoré kľúčové úrady bližšie, a tým aj dostupnejšie,“ zdôrazňuje primátor mesta Eugen Szabó.
Takýto krok vníma ako opodstatnený. „Štúrovo je už teraz určitým ústredným bodom pre okolité obce,“ pripomína. Poukazuje napríklad na veľký počet detí, ktoré dochádzajú do miestnych škôl. Regionálne sídlo má tiež podľa neho väčšiu šancu rozvíjať sa, je atraktívnejšie aj pre podnikateľov.
Popri tom však zdôrazňuje, že nové delenie je veľmi závažná otázka a žiada si dôkladnú analýzu. „Súhlasím s tým, aby sa to riešilo spolu s reorganizáciou krajov. V prvom rade by však bolo potrebné zadefinovať procesy a ich financovanie, až potom sa ukáže, aké delenie je rozumné,“ pridáva svoj názor.