Pijú už v 13-tich a flákajú sa po obchodoch. Mesto sa trápi s tínedžermi, pomoc prišla až z Islandu

Takmer tretina mladých ľudí na Islande užívala v 90-tych rokoch minulého storočia návykové látky. Programy postavené na vzdelávaní či upozorňovaní na dôsledky užívania návykových látok, nezaberali. Potom ale prišiel zlom. Odštartovali iniciatívu „Planet Youth“ a za pár rokov znížili nelichotivú štatistiku na súčasných 6 percent.

Nitra je prvou samosprávou na Slovensku, ktorá ho zavádza. Zber a vyhodnotenie aktuálnych a lokálnych dát sú podľa organizátorov dôležitou súčasťou. Anonymný on-line dotazník vypĺňali školáci na prelome vlaňajšieho novembra a decembra. Väčšina z nich odpovedala na otázky počas jedného dňa. „Aby sme zabránili odchýlkam po prípadnej diskusii po vyplnení dotazníka,“ vysvetľuje viceprimátor Miloslav Špoták.

Čítajte viac Krutý žart spolužiakov? Žiačka nevedomky vypila Savo, škola šikanu odmieta

E-cigarety na vzostupe

Čo o školákoch na území mesta zistili? Do popredia sa dostávajú elektronické cigarety. Počas svojho života ich fajčilo 46 percent opýtaných detí a 21 percent ich fajčilo v priebehu mesiaca pred dotazníkom. Až 47 percent vyskúšalo alkohol vo veku 13 rokov a skôr a 17 percent tínedžerov uviedlo, že bolo opitých v priebehu mesiaca pred dotazníkom. Dát je však omnoho viac.

Radnica má okrem údajov za celé mesto aj jednotlivé správy za každú z 23 škôl, ktoré sa zapojili do prieskumu vrátane cirkevných a súkromných. „Každá škola je v niečom lepšia v niečom horšia,“ podotýka viceprimátor s tým, že pre každú z nich preto môžu byť vhodné iné opatrenia. Prieskumu sa zúčastnilo 1511 detí vo veku 13 až 15 rokov, čo predstavuje viac ako 80 percent všetkých detí v nitrianskych školách.

Surové dáta však samy o sebe nestačia. Islandský model ich prepája so sociálnym prostredím, v ktorom mladí vyrastajú. „Ide o štyri oblasti, ktoré môžeme nazvať ochrannými faktormi. V prípade, že sú nedostatočné, sú rizikové. Je to predovšetkým rodina, škola, rovesníci a voľnočasové príležitosti,“ približuje Špoták.

Aké prepojenia možno vyčítať z nedávneho prieskumu? „Z dát nám vyšlo, že ak sa rodičia svojim deťom venujú každodenne, alebo veľmi často, tak to má troj až štvornásobné účinky na znižovanie pravdepodobnosti užívania návykových látok,“ prezrádza viceprimátor.

Podobne výsledky videli aj v prípade, ak sa rodičia zaujímajú o to, kde a s kým trávia ich deti čas. „Pri niektorých návykových látkach to má štvor- až päťnásobne ochranný účinok,“ poukazuje ďalej Špoták. Aj preto v niektorých krajinách podľa neho zaviedli náhodné kontroly v podobe rodičovských prechádzok, založených na spolupráci viacerých rodičov.

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, pre tínedžerov je dôležitá aj starostlivosť a vrúcnosť zo strany rodičov. Viaceré deti uviedli, že získať tento typ pozornosti je zložité. Až dvakrát viac potom siahali po návykových látkach. „Možno na to dieťa nereaguje ktovieakým spôsobom, ale vníma to, že rodič mu to chce poskytovať,“ doplnila Júlia Prablesková, koordinátorka islandského modelu v Nitre.

V triedach na seba milí nie sú

Podobným spôsobom sa pozreli v Nitre aj na školu, kamarátov a voľný čas. „V prípade školy je veľmi zaujímavé aj to, či má dieťa kladný vzťah ku škole a k tomu, čo sa tam učí a či mu to dáva zmysel. Aj to má vplyv na to, či užíva alebo neužíva návykové látky,“ dodáva viceprimátor.

Foto: Žaneta Mikulíková

Prieskum, mládež, Nitra, prevencia, návykové látky V Nitre zavádzajú islandský model primárnej drogovej prevencie Planet Youth. Jeho dôležitou súčasťou sú aktuálne a lokálne dáta o návykových látkach u tínedžerov a ich prepojenie so sociálnym prostredím, v ktorom vyrastajú.

Takmer 80 percent tínedžerov sa v dotazníku vyjadrilo, že má v škole kamarátov, ktorí sa o nich zaujímajú. „Hoci tento údaj vychádza dobre, iná situácia nastáva, keď sa bavíme o celkovej klíme v triede, teda ako vychádzajú deti medzi sebou vo väčšom kolektíve,“ poukazuje Prablesková. Len 32 percent detí uviedlo, že žiaci v ich škole sú milí jeden k druhému.

V škole sa len 53 percent detí cíti bezpečne. Prablesková zdôrazňuje, že číslo vypovedá o tom, ako sa cítia žiaci, ktorých ovplyvňuje domáce prostredie. To znamená, akým spôsobom sa doma o škole hovorí a aké postoje majú ku škole rodičia. „Tento výsledok je ovplyvnený aj situáciou, ktorú sme tu mali uplynulé dva roky. Riaditelia škôl hovoria, že ešte stále nenabehli do módu pred koronou,“ ozrejmuje.

Výrazné rozdiely v užívaní návykových látok, zväčša päťnásobné „vyskočili“ v súvislosti s pobytom vonku po desiatej hodine večer. Osem percent školákov prezradilo, že v týždni pred dotazníkom boli v danom čase vonku tri a viackrát. Po polnoci nebolo doma jeden až viackrát v rovnakom týždni 9 percent detí. Veľká skupina detí, až 28 percent, trávi čas v nákupných centrách minimálne raz do týždňa.

Výsledky potvrdili aj obrovský vplyv rovesníkov na dieťa a jeho správanie. „Keď sa väčšina rovesníkov v okolí mladého človeka opíja, je vysoká pravdepodobnosť, že bude piť aj on. Na tom stroskotalo veľa programov, ktoré apelovali na rozumné rozhodnutia v správnej chvíli alebo sa snažili pôsobiť odstrašujúco,“ podotýka Špoták.

Spolupráca v komunitách

Na Islande prišli na to, že v rámci prevencie je riešením prepojenie detí a všetkých zaintersovaných ľudí z ich sociálneho prostredia. Základom sú teda komunity zložené z rodičov, učiteľov a detí, ale aj odborníkov z rôznych oblastí a zástupcov samosprávy. K tomu v súčasnosti v Nitre smerujú.

„Chceme vytvoriť podmienky pre vznik pracovných skupín, ktoré si sadnú k dátam. Vyberieme si možno tie, s ktorými vieme niečo urobiť hneď a tie, ktoré sú najpálčivejšie,“ objasňuje Špoták. Do leta by chceli prichystať akčný plán s návrhom opatrení, ktoré budú neskôr spoločne realizovať. Komunity by mali fungovať popri školách.

Čítajte viac Psychológ: Mladí často pijú z frajeriny

Preventívne programy, s ktorými na školy prichádzajú policajní preventisti alebo občianske združenia, nevypadnú. Ako viceprimátor podotýka, v rámci islandského projektu dôjde ku koordinácii týchto aktivít.

Programom, ktorý sa považuje za najlepší dlhodobý program svojho druhu na svete, sa inšpirovali práve preto, že pri práci s mládežou už dlhšie pozorovali podobné tendencie ako na Islande. „Uvedomovali sme si, že sociálne prostredie je veľmi kľúčové,“ uzatvára Špoták.

Spolupráca s Islandom bude podľa Nitrianskeho primátora Mareka Hattasa trvať päť rokov. Keďže opatrenia majú vychádzať z aktuálnych dát, prieskum sa bude medzi školákmi robiť každý druhý rok. „Je to čas, počas ktorého je možné opatrenia nastaviť aj aplikovať,“ dodáva viceprimátor.