Hlboká ulica je frekventovaná dvojprúdová cesta na rovnom úseku. Vodiči tu s obľubou šliapnu na plyn. Časté ponosy na nebezpečnú jazdu sa týkajú aj miestnych taxikárov. V roku 2017 sa tu odohrala jedna z najtragickejších nehôd v meste, pri ktorej zomrela 54-ročná žena. Spôsobil ju mladík, ktorý sa živil ako taxikár.
Ráno 13. júla „letel“ ulicou zbesilou rýchlosťou. K svetelnej križovatke sa rútil 120-tkou. Prešiel na červenú a napálil do chodkyne, ktorá v tom čase prechádzala cez priechod. Náraz bol taký silný, že jej amputoval nohy. Stacionárny radar by v tomto prípade zrejme nepomohol. Taxikár mal v krvi viac ako dve promile alkoholu.
VIDEO: Divoká jazda na D1Takmer 300 po celom Slovensku
V iných prípadoch by však mohli nehodám predísť. Ministerstvo vnútra plánuje osadiť 279 technických zariadení na vytipovaných lokalitách po celom Slovensku. Ide o súčasť pilotného projektu, ktorého cieľom je vytvoriť automatizovaný systém na odhaľovanie porušení pravidiel cestnej premávky.
„V súčasnosti sa pripravujú podklady pre verejné obstaranie jednotlivých celkov projektu,“ spresnilo ministerstvo vnútra. Technické zariadenia plánuje osadiť proporcionálne po celom Slovensku. „Dopravné inšpektoráty vytypovali miesta najvhodnejšieho osadenia. Konkrétnejšie miesta budú identifikované až po ich schválení aktuálnymi vlastníkmi či správcami,“ doplnili z tlačového oddelenia ministerstva.
Foto: ÚHP
Rezort plánuje zakúpiť nielen merače rýchlosti. Súčasťou obstarávania budú aj zariadenia, ktoré zaznamenávajú prejazd vozidiel na červenú či nezastavenie na „stopke“. V budúcnosti by mohli byť riešením kombinované merače, ktoré by merali rýchlosť a súčasne zaznamenávali napríklad prejazd na červenú. Všetky porušenia budú riešené ako správne delikty držiteľa vozidla v rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti.
Pripravovaný projekt rezortu vnútra je zahrnutý do Plánu obnovy, z ktorého bude aj financovaný. Vyčlenených je na to 29,7 miliónov eur. Niekoľkomesačné testovanie celého informačného systému by mali spustiť koncom tohto roka. So začiatkom jeho prevádzky rátajú koncom roka 2024.
Plány s meračmi tu už boli
Dopravný analytik Ján Bazovský pripomína, že v prípade stacionárnych radarov nejde na Slovensku o novú myšlienku. Ich nákup plánoval v roku 2016 exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Celý proces napokon zastavila vtedajšia koaličná strana SNS na čele s Andrejom Dankom.
VIDEO: A. Danko: Možno bude priestor na zníženie pokútStacionárny radar dokáže čítať evidenčné čísla prechádzajúcich vozidiel. „Ak niektoré prekročí rýchlosť, radar o tom odošle informáciu do systému ministerstva vnútra a v rámci neho sa preverí, či dané vozidlo nemá výnimku,“ objasňuje Bazovský.
Systém následne zistí majiteľa vozidla. Na základe výšky prekročenej rýchlosti dokáže k priestupku (správnemu deliktu) priradiť príslušnú sankciu, ktorú zaznamená do prednastaveného formulára. „Opečiatkované rozhodnutie o udelení sankcie potom príde majiteľovi vozidla v rámci objektívnej zodpovednosti domov poštou,“ pokračuje analytik. Ako dodáva, podobný systém funguje na diaľniciach. Je však zameraný na kontrolu úhrady diaľničných známok.
Rezort vnútra si od projektu sľubuje zníženie nehodovosti, ale aj šetrenie pracovného času policajných hliadok. „Na základe odhadov odborníkov sa zvýšeným vynucovaním dodržiavania pravidiel cestnej premávky, zníži počet dopravných nehôd až o 10 až 25 percent,“ uvádza sa v projektovom zámere.
Týka sa to najmä dodržiavania takých pravidiel, ktoré majú bezprostredný vplyv na vznik dopravnej nehody ako napríklad prekročenie povolenej rýchlosti. Ak uvedené percentá premeníme na čísla, počet dopravných nehôd sa má znížiť v priemere o 175.
Objektívnejšie úsekové meranie
Bazovský upozorňuje, že vodiči si na prítomnosť stacionárnych radarov rýchlo zvyknú a v danom mieste spomalia. Ide však o krátke úseky. Lepšie by podľa neho bolo osadenie úsekových meračov rýchlosti, aké sa používajú napríklad v tuneloch.
V tomto prípade sú kamery umiestnené pri vstupe do tunela aj pri jeho výstupe. „Okrem evidenčného čísla zaznamenávajú aj čas vjazdu a výjazdu vozidla. Systém potom vypočíta jeho priemernú rýchlosť v tuneli,“ opísal analytik s tým, že je to podľa neho objektívnejšie.
Dodal, že efekt stacionárnych radarov by sa dal zvýšiť ich presúvaním medzi viacerými úsekmi. Keďže zmyslom nemá byť vyberanie pokút ale vynútenie dodržiavania povolenej rýchlosti, na prítomnosť radarov by mali byť vodiči podľa neho upozornení.
Výhoda stacionárnych meračov spočíva aj v tom, že nahradia policajtov. „Na vybranom úseku sú radary nepretržite. Policajti tam môžu byť len určitý čas, pretože musia riešiť cesty v rámci celého okresu,“ dodáva Bazovský. Vďaka meračom tiež podľa jeho slov odpadne celý proces papierovačiek, ktorý začína zadokumentovaním priestupku (správneho deliktu) klasickým spôsobom.
Samosprávy sa o ne hlásia
Stacionárne radary by samosprávy na svojom území privítali. „Už včera bolo neskoro, všetky okolité krajiny to vo veľkom využívajú,“ poukázal Róbert Hartmann, vedúci Útvaru mobility na Mestskom úrade v Trenčíne. V prvej fáze by sa podľa neho zišlo v meste 10 až 30 radarov. „Neskôr pokojne aj do 100,“ odhadol.
Kontrola dodržiavania rýchlosti by sa podľa Hartmanna bola potrebná takmer všade. „Prieťahy mestom, upokojené ulice, obytné zóny, školy i priechody pre chodcov,“ vymenoval. Obyvatelia najčastejšie žiadajú o osadenie spomaľovačov.
Druhým najčastejšie používaným spôsobom je vytváranie umelých „šikán“, buď zavedením parkovania striedavo po jednej a druhej strane cesty alebo stavebnými úpravami. Mesto využíva aj zužovanie pruhov či zriaďuje zóny s maximálnou povolenou rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu.
„Dodržiavanie rýchlosti je v nich zatiaľ nekontrolovateľné. Práve tu vidíme využitie statických radarov ako najúčinnejší represívny prostriedok, ktorý slušných vodičov nepostihujem,“ podotkol vedúci útvaru mobility. V takýchto prípadoch by bolo podľa Bazovského lepším riešením využitie hliadok v kritických časoch. Takéto dáta sa dajú získať z informačných meračov rýchlosti.
„Aj v Nitre existuje pomerne veľa lokalít, v ktorých by sme uvítali takéto radary, pretože niektorí vodiči tu jazdia veľmi rýchlo,“ pridal sa hovorca nitrianskej radnice Tomáš Holúbek. Ide hlavne o centrum mesta, napríklad o Mostnú ulicu či križovatku pod Zoborom.
Ďalej sú to Hviezdoslavova ulica, Štúrova ulica, Trieda Andreja Hlinku alebo Štefánikova trieda. „Vo všeobecnosti ide hlavne o lokality pri školách a na hlavných ťahoch mestom. Takéto ulice však máme aj mimo centra, napríklad v mestskej časti Čermáň,“ doplnil.
V Trnave by mali radary pribudnúť najmä na hlavných dopravných tepnách a v problémových úsekoch s vysokou intenzitou vozidiel.
„Dáta z informačných meračov hovoria o veľmi častých porušeniach dopravných predpisov. Rýchla jazda je nebezpečná pre samotných vodičov, zároveň zvyšuje riziko zrážky s chodcom a zhoršuje následky takýchto stretov,“ podotkla Nikoleta Bednáriková z odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou na Mestskom úrade v Trnave.
Statické radary prinesú aj cenné dáta o doprave. „Nepôjde len o rýchlosť vozidiel, ale aj ich počet a smerovanie,“ doplnila Bednáriková.