Počet rehabilitovaných zvierat v ostatných rokoch výrazne stúpol. Je za tým narastajúci trend neželaných zmien v životnom prostredí, ale aj väčšia osveta obyvateľov.
VIDEO: Šéf záchrannej stanice o rehabilitovaných zvieratách.
„Tie poranenia sú väčšinou spôsobené technickými zariadeniami, dopravou, elektrickým vedením a podobne,“ povedal generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) Dušan Karaska. Upozornil, že situácia záchranných staníc na Slovensku bola dlhodobo poddimenzovaná, preto navrhli novú koncepciu systematického riešenia ich fungovania pre zákonom chránené živočíchy.
Nonstop práca
Aktuálne štátni ochranári už podpisujú s existujúcimi externými zariadeniami na Slovensku nové zmluvy o spolupráci, ktoré im zabezpečia efektívnu činnosť a vyššiu finančnú podporu.
„Popri náraste hendikepovaných živočíchov prevádzkovateľom enormne stúpli aj náklady na samotnú prevádzku,“ hovorí riaditeľ. „Interné zariadenia sme preto začali materiálne a technicky zabezpečovať už počas minulého roka, s externými aktuálne podpisujeme nové zmluvy o poskytovaní služieb, ktoré im umožnia pokryť náklady spojené so záchranou jedincov chránených druhov,“ potvrdil.
Spolu so správami národných parkov plnia štátni ochranári, v zmysle zákona, funkciu chovnej a rehabilitačnej stanice prostredníctvom 26 záchranných zariadení. Z nich 7 patrí súkromným prevádzkovateľom. Vďaka novým zmluvám zabezpečia starostlivosť o zranené zvieratá vo všetkých regiónoch Slovenska.
Čítajte viac Extravagantný Rozprávkový dom je majstrovským dielom. Ocitol sa v ponuke na predaj
Karaska priblížil, že v roku 2014 mala ŠOP náklady spojené s rehabilitáciou živočíchov 118-tisíc a predvlani 314-tisíc eur. Zdôraznil, že nová koncepcia umožní tiež vytvorenie nových miest pracovníkov organizácie ochrany prírody, ktorí budú môcť lepšie zabezpečovať pohotovosť a prvý kontakt s poranenými jedincami. Práve nedostatočné personálne kapacity boli v minulosti v tejto súvislosti dosť veľkým problémom.
Nový cenník
„Vytvára sa aj stabilizačný faktor v cene za službu, ktorú nám externé stanice poskytujú,“ spomenul riaditeľ ďalšiu výhodu. Platba za jeden deň rehabilitácie totiž stúpla, podľa druhu živočícha, dvojnásobne, v niektorých prípadoch takmer trojnásobne.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
„Nový cenník zohľadňuje, na rozdiel od minulosti, nielen náklady spojené s potravou a podobne, ale tiež režijné na elektrinu, vodu a ďalšie potrebné veci. Samozrejme aj mzdu, lebo ten človek sa poraneným živočíchom musí venovať nonstop. Nie je to len o osemhodinovej práci,“ podotkol Karaska. Do tohto projektu podľa neho „nalejú“ 800-tisíc eur na dvanásť mesiacov, teda ročne.
„Zahŕňa to komplet veterinárnu starostlivosť, služby súkromným staniciam, tiež mzdu pre zamestnancov národných parkov a ŠOP, ktorí budú zabezpečovať odber nahlásených živočíchov,“ doplnil.
Zbytočné zbery
Z novinky sa teší aj šéf Záchrannej stanice a Ekoncentra Zázrivá Metod Macek, ktorý v rámci externých subjektov poskytuje najväčšie kapacity už dvadsať rokov.
„Vďaka tým financiám budeme mať lepšie podmienky na záchranu zvierat. Výhodou je, že si môžem dovoliť vytvoriť pracovné miesto. Čiže nemusím chodiť do inej práce, ale naplno sa venovať zraneným jedincom. Niektoré potrebujú veľmi intenzívnu starostlivosť,“ pripomenul Macek.
Pokračoval, že jeho rukami prešli už asi všetky druhy, ktoré na Slovensku žijú. „Ročne u nás skončí zhruba cez dvesto zvierat, takže za dvadsať rokov našej existencie sme sa postarali už o tisícky,“ priblížil. Ich najčastejšími „pacientmi“ sú sokoly myšiare, ktoré teraz hniezdia v mestách.
„Mláďatá vylietavajú na vonkajšie betónové plochy a ľudia nám ich nosia,“ podotkol. Ďalšou veľkou skupinou sú sovy a spevavce. Vtáctvo podľa Maceka tvorí deväťdesiat percent ich „klientely“.
Čítajte aj Heger: Predsedom branno-bezpečnostného výboru by mal byť Jaroslav Naď, lebo je najlepší
„Cicavcov je podstatne menej. Najviac sú to ježkovia, kuny, lasice, vydry, plchy. Mali sme aj medvieďatá, vlka či rysa,“ vymenoval. Neraz podľa neho ide o zbytočné zbery. „Ľudia berú srnčatá a malé zajačiky, ktoré donesú len preto, že ich niekde objavia. Je toho dosť veľa a keďže v tejto súvislosti nejde o chránené živočíchy, ktorých starostlivosť refinancuje ŠOP, hradíme si to sami,“ uzavrel.
Riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny ŠOP Marta Mútňanová objasnila, že v rámci prevádzkovania záchranných zariadení v ich réžii sa za ostatné obdobie pohybuje ročný priemer rehabilitovaných zvierat na úrovni 2-tisíc jedincov.
„Z nich vyše polovica je vypustená do voľnej prírody,“ uviedla. Potvrdila, že najväčší podiel rehabilitovaných tvoria vtáky, potom cicavce. „Ojedinele aj plazy a obojživelníky. Najkritickejším obdobím sú jar a leto, kedy často dochádza k vypadnutiu mláďat z hniezd,“ doplnila Mútňanová.