„Kompetentných aj verejnosť sme už vlani upozorňovali, že situácia s medveďmi je neudržateľná. Frekvencia ich výskytov je tak častá, že to ohrozuje a obmedzuje normálny chod života,“ hovorí banskobystrický župan Ondrej Lunter.
„Ľudia sa boja chodiť do prírody, po cestách, na autobusové zastávky a poľnohospodári majú reálne škody. Nemôžeme ignorovať strach obyvateľov, ktorí tam žijú,“ zhodnotil. Upozornil, že pred rokom zástupcovia župy iniciovali v tejto súvislosti rokovanie parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie.
„Ten vtedy zareagoval veľmi promptne a boli prijaté určité uznesenia voči ministerstvu životného prostredia. Po roku máme veľmi kusé informácie o tom, čo sa reálne naplnilo. Vieme, že spomínané uznesenie zo strany ministerstva naplnené nebolo,“ podčiarkol.
Škandalózny postup
Lunter poukázal tiež na to, že podľa novembrovej štúdie Karlovej univerzity má byť na našom území 1 000 medveďov. „Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) sme požiadali, aby túto štúdiu zverejnila. Som ale šokovaný, lebo po viac ako pol roku prišla zamietavá odpoveď s odkazom, že ešte nebolo dokončené recenzné konanie. Priamo od recenzenta však viem, že ukončené bolo,“ prezradil Lunter. „Tento prístup zo strany ŠOP považujem za škandalózny, aj nelegálny. Preto očakávam, že v krátkej dobe túto štúdiu zverejní,“ podotkol.
Župan pokračoval, že je nutné určiť počet medveďov na našom území. „Máme tu štúdie od slovenských vedcov, ktoré hovoria, že ich je 3-tisíc. Jednoducho tu nie je odborná zhoda cez celú spoločnosť. Preto dnes ponúkame riešenia,“ podotkol. Vysvetlil, že riaditeľka CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová už v minulosti dala dokopy, takzvaným participatívnym škandinávskym modelom, všetkých relevantných aktérov.
„Lesníkov, ochranárov či aktivistov, aby sa zhodli na tom, ako sa má zberať informácia o počte medveďov. Následne takýto zber aj uskutočnila. Vytvorila tridsať monitorovacích skupín zložených z jedného lesníka a ochranára. Na jej území má zhodu, preto tento model navrhujeme, ponúkame aj očakávame, že štát ho prijme na celom Slovensku,“ doplnil Lunter.
ŠOP: Neoficiálnu verziu nie je možné zverejniť
Rezort životného prostredia tvrdí, že v súčasnosti vyhodnocuje recenzné konanie výsledkov monitoringu veľkých šeliem, ktorý donedávna prebiehal. Práve výsledky z neho musia byť podkladom pre akékoľvek rozhodovanie v danej oblasti.
„Ministerstvo operatívne rieši možné strety človeka a medveďa prostredníctvom zásahového tímu. Treba však podotknúť, že medveď hnedý je chránený aj európskou legislatívou, pričom dôraz sa v tomto priestore kladie najmä na prevenciu. Teda na vykonanie všetkých krokov, aby sa riziko stretu s medveďom minimalizovalo,“ uviedlo oddelenie komunikácie.
ŠOP SR reagovala, že v súčasnosti Univerzita Karlova (UK) v Prahe vyhodnocuje recenzie, takže čakajú na odovzdanie finálnej verzie štúdie. „Nie sú v nej žiadne informácie, ktoré by bolo potrebné utajovať. Je preto samozrejmé, že po odovzdaní finálneho diela bude dostupná širokej verejnosti,“ povedal generálny riaditeľ ŠOP Dušan Karaska. Neoficiálnu verziu podľa neho nie je možné zverejňovať.
Predbežné a ešte neverifikované výsledky, ktoré vlani v auguste, z dôvodu upokojenia situácie, uverejnila UK Praha vraj naznačujú, že veľkosť populácie medveďa na Slovensku je stabilná. Na základe štatistického modelovania zo získaných vzoriek DNA odborníci z univerzity dospeli k intervalu početnosti od 1 012 do 1 275 jedincov.
Stratili plachosť
Fabriciusová ozrejmila, že monitorovaniu medveďov sa venujú od roku 2010, systematickejšie od roku 2014. „V roku 2012 bolo na rozlohe zhruba 56-tisíc hektárov približne 90 medveďov. O dva roky nato sa podľa genotypu potvrdilo 150 jedincov,“ spresnila. Podľa nej bolo jasné, že populácia je v prospech samíc. Odvtedy vecne argumentujú, prosia a žiadajú kompetentných, aby mohli uplatniť manažment medveďa hnedého tak ako v iných krajinách, napríklad v Škandinávii.
Riaditeľka spomenula tiež Slovinsko, ktoré pri počte 1 000 jedincov navrhlo regulačný odlov zhruba 230, Rumunsko dokonca 460 kusov. „Je mi ľúto, že argumentovať musíme vlastne neustále a nie je vnímaná participatívna zhoda všetkých aktérov. Takisto ataky na poľnohospodárov a dopady, ktoré to následne má na krajinu. Na biodiverzitu a podobne,“ poznamenala.
Ich podklady a výsledky spolupráce sú podľa Fabriciusovej ignorované. Vlani spracovali komplexný materiál všetkých argumentov – škody na poľnohospodárskych plodinách, zvieratách, včelstve. „Všetko sme kompetentným predložili, vrátane správy zo sčitovania medveďov, kde je súčasný odhad populácie zhruba 300 jedincov,“ uviedla. Zdôraznila, že na Poľane nemajú kontajnerových medveďov, ani toľko turistov, ako iné územia.
„Kukurice sa tu tiež pestuje podstatne menej ako po iné roky, no a biotopov vhodných pre existenciu medveďa je dostatočný. Neznížila sa výmera lesov, práve naopak. Čiže problém je jasný – nárast populácie na Poľane je enormný,“ prízvukuje. „Najmä medvedice už nemajú kde byť, preto si zvykli, a to máme dokázané, na ľudskú prítomnosť. Jednoducho stratili plachosť,“ tvrdí. Dodala, že pri ochrane prírody netreba zabúdať na človeka, ktorý je tiež jej dôležitou súčasťou.
Zlá energia
Banskobystrický vicežupan Roman Malatinec eviduje veľký tlak spoločnosti na ľudí z regiónov. Vidiečania podľa neho cítia negatívnu energiu od obyvateľov z mestského prostredia.
„Chceme vraj všetko zničiť – celú prírodu, medvede, vlky. Reálne sa však so zvieratami stretávame my, na vidieku. Pod Poľanou je to už bežná situácia,“ pripomenul. „Nedávno sa vyskytol medveď v Hriňovej. Hliadka štátnych policajtov čakala na zásahový tím dve hodiny. Pravidelne ma kontaktujú ľudia, ktorí sa cítia byť ohrození medveďom,“ povedal Malatinec. Dopad to má aj na cestovný ruch.
Čítajte aj Zmiznuté malé lietadlo na Orave našli, pilot neprežil
„Do Hrochotskej doliny zvykol jazdiť cyklobus, no už tam nechodí. Ľudia sa jednoducho boja turistiky. Strach majú aj matky s deťmi. Obávajú sa ich púšťať k autobusovej zastávke,“ uzavrel Malatinec.
Jaroslav Slašťan zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého potvrdil, že z oblasti Poľany majú naozaj najviac hlásení. „Do danej lokality sa snažíme prísť v čo najkratšom čase, no nie vždy sa to dá. Súčasne totiž riešime problémové jedince v intravilánoch viacerých území. To naše siaha od Banskej Bystrice cez niekoľko okresov až po Bratislavu,“ ozrejmil.
„Takže sa môžeme nachádzať aj stovky kilometrov od lokality, ktorá si práve náš zásah vyžaduje,“ povedal Slašťan. Reagoval tiež na ich dve hodiny trvajúci príchod do Hriňovej. „Pri dnešných opravách ciest je to reálny čas. Trikrát sme stáli na semaforoch, sú dopravné obmedzenia. My právo prednostnej jazdy nemáme, takže akonáhle sme dostali hlásenie, vyrážali sme z Bystrice. Realita je taká, že v Hriňovej sme boli do dvoch hodín,“ dodal.