„Marína je úžasné dielo a touto pamätnou tabuľou si ho chceme pripomenúť. Výnimočná je aj tým, že ide o najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete,“ pripomenul podpredseda Oblastnej organizácie cestovného ruchu Banská Štiavnica Ľudovít Kaník.
„Láska, ktorá viedla a inšpirovala Andreja Sládkoviča k tomu, aby takúto báseň napísal, musela byť naozaj silná, vrúcna a zároveň aj nenaplnená. Zanechala nám tu posolstvo, ktoré je dobré si pripomínať, všetkými možnými spôsobmi sa k nemu vracať, sprítomňovať a stále aktualizovať,“ podčiarkol.
Blúdenie už nehrozí
Súčasťou projektu sú aj ukazovatele, ktoré turistov nasmerujú z centra mesta, konkrétne od Banky lásky, k Maríninmu hrobu. Mnohí totiž netušia, na ktorom z tamojších cintorínov Sládkovičova múza odpočíva. Neraz sa stalo, že návštevníci „blúdili“ z jedného na druhý, kým ho, ak vôbec, našli. Teraz im pomôžu takzvané navigačné reliéfy. Ten hlavný, na cintoríne, totiž obsahuje aj QR kód. Takto sa stal súčasťou zážitkovej hry Zaľúbená Štiavnica, ktorá fanúšikov tohto príbehu sprevádza po autentických miestach – čiže presne tých, ktorými kedysi prechádzali, možno ruka v ruke, Andrej s Marínou.
Kaník pokračoval, že ide o symbol lásky, ktorá sa, vďaka hlavným interpretom, spája so Štiavnicou.
„Bola to reálna, nie vymyslená, láska, ktorá tu naozaj vznikla, aj sa rozvíjala. Nie ako napríklad v príbehu Rómea a Júlie,“ hovorí Kaník. „Deti sa o tom učia v škole, no keby sa to nespojilo s tými skutočnými udalosťami, možno by to zobrali ako niečo povinné, čo onedlho zabudnú,“ zhodnotil. Je presvedčený, že k tomuto odkazu by sa čoraz viac malo hlásiť celé mesto. „Aby sem chcel prísť každý zaľúbenec so svojím partnerom či partnerkou,“ doplnil.
Autorom reliéfu je akademický sochár Vladimír Oravec. „Marína pre mňa predstavuje osobu, ktorá bola veľmi šikovná, no do našej histórie sa dostala úplnou náhodou. Žiaľ, jej láska s Andrejom zostala nenaplnená, nezobrali sa. Možno to však vôbec neprekáža, zostalo tu krásne dielo,“ podotkol umelec. Objasnil, že reliéf robil z vysoko pálenej hliny.
„Je to nenasiakavé. Ten keramický materiál sa volá kamenina. Ak to niekto fyzicky nepoškodí, mohlo by to vydržať toľko, ako okolité náhrobné kamene,“ mieni. Celý proces tvorby podľa neho trval tri mesiace. „Od nápadov, konzultácie, cez realizáciu až po osadenie,“ uzavrel.
Kultové miesto
Počas odhalenia tabule na cintoríne nechýbali ani majitelia Banky lásky Igor Brossmann a Ján Majsniar. Práve oni prišli s myšlienkou reliéfu inštalovaného v blízkosti Maríninych hrobov. Ak sa niekto čuduje, prečo dvoch, vysvetlenie je jednoduché. Jeden, v ktorom je pochovaná spolu s manželom Jurajom Geržom, je skutočný. Ten druhý, hneď vedľa, je prázdny a na pomníku je napísané „Marína Sládkovičova“. V roku 1969 ho tam vybudovali matičiari.
„Myšlienka rozvinutia tohto príbehu v Banskej Štiavnici, ktorý sa neskôr pretavil do Banky lásky, vznikla práve tu. Niekedy v roku 2014 mi Janči (Majsniar, pozn. red.) hovoril, že toto je hrob Sládkovičovej Maríny. Dovtedy som si myslel, že ide o fiktívnu osobu, keďže v škole som asi nedával dobrý pozor,“ zažartoval Brossmann.
Čítajte aj Hlina ide do Sasky: Naša odroda karpatského konzervativizmu je desivá
„Som rád, že po deviatich rokoch sme znova tu, lebo odvtedy máme skúsenosť, že strašne veľa ľudí a turistov sa pýtalo, kde je tento hrob. Od dnešného dňa ho už nájdu, lebo je označený tak, aby s tým nemali problém,“ tvrdí. Vysvetlil, že reliéf symbolizuje knihu, ktorej súčasťou je krásna báseň.
„Nechýbajú tu jej posledné verše či portrét Maríny s jej skutočnou podobou. Také isté portréty sú aj na tých navigačných reliéfoch. Som presvedčený, že toto miesto sa stane kultovým pre všetkých ľudí, ktorí veria v lásku,“ povedal.