Čiernohronská železnička (ČHZ) sa v ostatných rokoch pasuje s viacerými problémami. Tým najväčším je spor medzi neziskovou organizáciou, ktorá ju prevádzkuje, a majiteľom pozemku, cez ktorý prechádza jej dráha. Vlani tam vznikol požiar a na trať vysypali štrk, aby sa stala neprejazdnou. Prípad rieši Dopravný úrad v priestupkovom konaní, ktoré stále nie je ukončené.
Pred začiatkom aktuálnej sezóny, v posledný aprílový deň, došlo k ďalšej nepríjemnosti. Majiteľ svoj pozemok ohradil plotom a uprostred koľaje smerujúcej na Dobroč, ktorá vedie tiež kurióznym úsekom medzi futbalovým ihriskom a diváckou tribúnou, umiestnil betónové zátarasy.
Železnička preto teraz jazdí, namiesto pôvodných troch, len dve trasy – do Vydrovskej doliny a časti Šánske, teda smerom na Hronec. „Pevne verím, že každým dňom nám príde rozhodnutie zo súdu, kde sme dali žiadosť o neodkladné opatrenie na uvedenie železnice do pôvodného stavu. Teda aby bol odstránený plot a zábrany, ktoré sú tam, podľa nás, umiestnené nezákonne,“ povedal riaditeľ neziskovky ČHZ Aleš Bílek. Pokračoval, že okrem toho bojujú aj s Dopravným úradom a ministerstvom dopravy.
„Musíme dokazovať, že všetko, čo sme tu tridsať rokov robili, je skutočne legálne. Štát, ktorý nám vydal všetky povolenia, teraz sám vyhlasuje svoje rozhodnutia za neplatné,“ tvrdí. Špecializovaný stavebný úrad rezortu dopravy vlani v lete rozhodol, že trať majú odstrániť. „Celá železnička je vraj čierna stavba. Odvolali sme sa a tesne pred koncom roka to minister dopravy vrátil na nové konanie. Úradník, ktorý to má na starosti, to teraz prerušil,“ povedal Bílek. Upozornil, že problém majú aj s obcou.
„Starosta ide tiež proti nám. Na oplotenie vraj majiteľ dostal stavebné povolenie. Ak je to naozaj tak, stavebný úrad ho vydal v rozpore so zákonom, lebo vlastník železnice má postavenie účastníka konania. Obec ma ale neoslovila,“ podčiarkol.
Začarovaný kruh
Budúcnosť železničky napriek všetkému vidí Bílek optimisticky. „Myslím, že teraz sa to zlomí už veľmi rýchlo, lebo narazili na strop. Lepšie povedané na generálnu prokuratúru, ktorá vrcholovo kontroluje činnosť štátnej aj verejnej správy. Odtiaľ už máme tri rozhodnutia, že pochybili štátni aj obecní úradníci,“ poznamenal.
Tvrdí, že problémy im robí aj Dopravný úrad. „Chceli nám úplne zakázať prevádzku. Zdôvodnili to tým, že v smere do Vydrova je viacero vjazdov do rodinných domov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti trate. Čiže keď tam majitelia autom vchádzajú, musia prejsť cez koľajnicu. Tá dráha je tam ale už sto rokov,“ pripomenul. Ľudia sa podľa neho na ňu nesťažujú, lebo domy si tam postavili až po jej vzniku. „Vedeli, do čoho idú,“ podotkol.
Keby prevádzku železničky stopli, prišli by o príjem. „Keďže žijeme len z tržieb na cestovnom, nemáme žiadne dotácie, skúšajú nás takto pripraviť o peniaze. Nemali by sme na zaplatenie právnikov, ktorí nás doteraz vyšli na 100-tisíc eur,“ prezradil.
Čítajte aj Mestá ponúkajú štedré „všimné“ pre každého novorodenca. V Brezne je to až 400 eurDopravný úrad tam pravidelne chodieval na kontroly a nakoniec konštatoval, že nejde o klasické priecestia. „Dala sa tam znížená rýchlosť na desiatku s tým, že máme chodiť opatrne,“ spresnil Bílek.
„Teraz si ale ich úradník vymyslel, že tam treba dať výstražné kríže na označenie priecestia. No a keď ich všetky doplníme, musíme zastaviť prevádzku. Zatiaľ to skončilo tak, že nám nariadil rýchlosť päť a opakovane húkať. Takže teraz to robíme,“ povedal s tým, že úradníci skúšajú, čo môžu. „Zase sme to poslali na generálnu prokuratúru a tá im to zrejme znova vráti. Je to taký kolotoč,“ hovorí.
Bílek pripomenul, že železnička je národnou kultúrnou pamiatkou, no trate do Dobroča sa to netýka. Tou sa už ale, na jeho návrh, zaoberá pamiatkový úrad. „V okruhu desiatich metrov od kultúrnej pamiatky nemôže dochádzať k stavebnej činnosti, ktorá by ju ohrozila. Táto trasa je teraz predmetom konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, čiže zo zákona je to chránené tak, ako národné kultúrne pamiatky,“ povedal. Je presvedčený, že majiteľ sporného pozemku teda porušil aj zákon o pamiatkach. Plot totiž vybudoval len dva metre od koľají.
Previezla milióny turistov
Storočná Čiernohronská železnica je lesná úzkokoľajka v povodí Čierneho Hrona. Najväčšiu celkovú dĺžku, takmer 132 kilometrov, dosahovala po Druhej svetovej vojne. Pred zrušením jej dopravy v roku 1982 bolo v prevádzke 36 kilometrov. Neskôr tam nezisková organizácia, ktorá v roku 2012 dostala Cenu Slovenskej republiky za jej záchranu a obnovu, začala prevádzkovať dve štvorkilometrové a jednu päťkilometrovú trasu. V roku 2011 ju vyhlásili za jeden zo siedmich divov Banskobystrického kraja.
Za letnú sezónu, ktorá trvá od Veľkej noci do polovice septembra, prepraví zhruba 70-tisíc osôb. Keďže trasy sú tri, prevezení je približne 130-tisíc. Celkovo doteraz, po obnovení, odviezla železnička 3 milióny turistov. Z nich väčšinu, asi 86 percent, tvoria domáci. Vyskúšali si ju už ale návštevníci z celého sveta – od Česka cez Kanadu, Nový Zéland až po Izrael.
Dohodnúť sa nechce
Železnička má trasu na Dobroč postavenú od roku 1913. Istý čas zostala bez koľajového zvršku – lesníci ho vytrhali v osemdesiatych rokoch. Trať však stále oficiálne existovala, nikto ju nezrušil. V roku 2012 ju obnovili a znovu na ňu položili koľaje. Tie ale vedú cez pozemky bývalej píly Jánošovka, ktorá skončila v konkurze. V roku 2016 ju v dražbe kúpil oravský podnikateľ Jozef Garbiar. Zástupcovia železničky sa s ním snažili dohodnúť na odkúpení pozemku pod ich štrekou, no neúspešne. Vyrovnať sa s ním chceli podľa zákona o dráhach, cenu vyčíslili na 63-tisíc eur. Garbiar to odmietol.
Prečo podnikateľ zatarasil koľaj na Dobroč a ohradil ju plotom, sme sa opýtali aj jeho. Reagoval, že šéf železničky tvrdí nepravdy. „Na koľaje sa žiadne vecné bremeno nevzťahuje. Trať je čiernou stavbou. Pozemok som oplotil z dôvodu vývozu odpadov a ochrany svojho vlastníctva,“ uviedol. Pokračoval, že okrem iného sa tam vytvárali nelegálne skládky.
„Dopravný úrad ma pri konaní tiež upozornil, že na mojich pozemkoch nie je licencia ani povolenie na prevádzkovanie ČHZ. V prípade nejakej kolízie môžem byť, ako majiteľ pozemku, považovaný za zodpovedného. Pri neplnení si povinnosti môže dôjsť k všeobecnému ohrozeniu obyvateľstva,“ mieni. Dodal, že za zdravie a bezpečnosť ľudí na jeho pozemkoch odmieta niesť zodpovednosť.
Aké má s pozemkom plány, neprezradil. Podľa našich informácií tam chce stavať rodinné domy. Keďže sa ale v jeho blízkosti nachádza rómska osada, podľa niektorých to vyvoláva dojem, že skôr je to nastavené na vybudovanie lacných obydlí z európskych dotácií.
Starosta Čierneho Balogu Michal Vetrák na slová o stavebnom povolení v rozpore so zákonom reagoval, že to bolo riešené ohlasovacou povinnosťou. „Tú si pán Garbiar splnil. Na základe toho mu obec povolila vybudovať oplotenie,“ povedal. Bílek podľa neho zavádza.
„Železnička by bola účastníkom konania v prípade stavebného konania. To je niečo iné ako ohlasovacie konanie,“ zdôvodnil. „On sa ohradzuje ochranným pásmom železnice. Keď si ale pozriete zákon o dráhach, tak samotné ochranné pásmo trate vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia na ňu. No a keď vám ho pán Bílek ukáže, tiež ho veľmi rád uvidím,“ povedal. Spomínaný zákon podľa neho jasne definuje, čo je potrebné na legalizáciu stavby takejto dráhy.
„Splnených musí byť sedem vecí, z nich Bílek nemá ani jednu,“ zhodnotil. „Sú to projektová dokumentácia stavby, jej geodetické zameranie, majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov, územné rozhodnutie preukazujúce legálnosť umiestnenia stavby, samotné stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a technicko-bezpečnostná skúška dráhy,“ vymenoval. Ak má vraj šéf ČHZ čo i len jednu zo spomenutých vecí a robí nejaké úkony smerujúce k legalizácii dráhy, nebude železničke robiť žiadne problémy.
Čítajte aj Obrie kvetináče v centre Žiaru pobúrili ľudí: Horor, bez vkusu, ako u Gulivera, sťažujú saPrínos pre obec
Napriek všetkému Vetrák priznáva, že táto historická atrakcia je pre Čierny Balog prínosom. „Nebránim sa tomu, ale nechcem čakať na situáciu, kedy v rámci prevádzky dôjde k nejakej nehode. Ak by sa to stalo, nerobilo by to dobré meno obci, ktorá tejto neziskovke všetko prenajíma za jedno euro,“ poznamenal. Aj keď sa vraj Bílek tvári, že nevykonáva podnikateľskú činnosť, nie je to tak.
„Ak tam stojí lístok na jednu trasu 12 eur, tak neviem prečo nerobí úkony k tomu, aby si to legalizoval,“ uzavrel starosta.
Ťažko však povedať, ako sa dá legalizovať niečo, čo existuje v podstate od začiatku minulého storočia a napriek demontáži koľají trať oficiálne nikto nezrušil. O stanovisko sme preto požiadali aj rezort dopravy.
„Aktuálny stav je taký, že minister zrušil prvostupňové rozhodnutie o odstránení časti stavby Čiernohronskej železnice a vec vrátil na dráhový stavebný úrad na ďalšie konanie,“ uviedol odbor komunikácie rezortu. Obsahom rozhodnutia ministra bol právny názor, podľa ktorého má dráhový stavebný úrad predmetné konanie prerušiť až do ukončenia konania pamiatkového úradu o vyhlásení pamiatky, ktoré aktuálne prebieha.
„Ministerstvo dopravy má záujem, aby mohla Čiernohronská železnica plnohodnotne fungovať, no v súlade s platným právnym poriadkom,“ doplnil rezort.