Starosta v rozhovore vraví o:
- bezpečnosti vďaka kamerám
- (ne)búraní panelákov
- o zmene pohľadu na Lunik IX
- zamestnaní miestnych obyvateľov
Ako je to momentálne na Luniku IX s bývaním? Nehrozí ďalšie búranie panelákov?
Keď som sa koncom roka 2014 ujal funkcie, v prípade dvoch bytoviek už bol rozbehnutý proces búrania. Ďalšie som už zastavil. Začal som spolupracovať s mestom a poukazoval som na niektoré chyby. Napríklad kvôli búraniu vznikla nelegálna osada Mašličkovo, rovnako aj niekoľko ďalších osád v meste. Niektoré rodiny zo zbúraných panelákov odišli do zahraničia, no iné nemali kam ísť. Už niekoľko rokov platí, že ďalšie bytové domy sa už búrať nebudú. Naopak, pribudnú ďalšie možnosti bývania. Cieľom je dostať ľudí z Mašličkova, kde žijú v zlých podmienkach do takpovediac legálneho bývania. A tým pádom zrušiť osadu.
Kde podľa vás došlo k chybe, kvôli čomu došla situácia tak ďaleko, že sa muselo búrať?
Treba na rovinu povedať, že mnoho rodín v bytovkách si neplatilo za bývanie, či energie. Dochádzalo aj k ničeniu bytových domov. No podľa mňa nie až tak, aby sa museli búrať. Navyše ani správca nevykonával žiadnu údržbu. Vedel som, že treba postaviť nové bytové domy na to, aby sme dostali ľudí z osady do bytov. No nie nových, ale tých, ktoré už existujú. Rozmýšľal som, ako systém nastaviť, keďže tu žijem celý život, poznám okolnosti aj mentalitu ľudí. Mestská časť má podľa posledného sčítania 7260 obyvateľov. Vedel som, že niektorí si bývanie vážia, iní nie. Tí, ktorí si za všetko poctivo platili doplácali na tých, ktorí tak nerobili. No od energií, či vody nakoniec odpojili celú bytovku, čo nebolo spravodlivé. Bolo chybou, že ani miestna samospráva, ani mesto nehľadali riešenia. Vznikli tak obrovské dlhy. Dnes to tak už našťastie nie je. Dnes si za bývanie platia všetci. Nájomné zmluvy platia šesť mesiacov.
Foto: Pravda, Boris Macko
Ako sa vám to podarilo dosiahnuť?
Inšpiroval som sa v zahraničí. Zaviedli sme kreditný systém. To znamená, že za vodu a energie si ľudia platia formou kreditu. Čipové karty si chodia nabíjať k nám na miestny úrad. Predchádzajúci systém zálohových platieb tu veľmi nefungoval. Teraz si už obyvatelia platia a už vedia, že koľko si zaplatia, toľko majú. Zároveň si to viac vážia. Navyše som ako začínajúci starosta zdedil bytový dom s vchodmi Hrebendova 1 a 3 so 48 bytmi. Ako jediný bol vo vlastníctve mestskej časti a mohli sme doň investovať. Voda tam šla dvakrát denne a zo spomínaných 48 bytov riadne platilo len 12 rodín. Stupačky boli v hroznom stave, boli veľké úniky vody, ľudia s ňou nevedeli hospodáriť. Vymenili sme všetky stupačky, do každého bytu sme dali vodomer na čipovú kartu. Opravili strechu a v spoločných priestoroch na chodbách osadili plastové okná. Ukázal som tak mestu, že sa to dá. Vďaka tomu na mesto v roku 2018 previedlo na mestskú časť 110 bytov. Prešli obnovou tak, ako tie prvé. Po zavedení kreditného systému mali vodu nepretržite a zlepšila sa hygiena. V každom bytovom dome v našej správe sú spoločné priestory osvetlené a na každom poschodí je kamera. Rovnako máme klasické plechové smetné nádoby na odpad. Ľudia vyhadzujú odpad tam a aj vďaka dohľadu kamier nekončia smeti na tráve, či chodníku. Ak niečo vybudujeme a chceme to udržať, kamery pomáhajú.
Takže vďaka kamerám je poriadok na celom sídlisku?
Ak niekto niečo poškodí, vieme to riešiť. Kamery tu musia byť a to aj v nových bytovkách. Nám sa to osvedčilo. Fungujú preventívne, pomohli znížiť kriminalitu a vandalizmus. Štatistiky od polície ukazujú, že je to stabilný trend. Dnes máme na sídlisku 52 kamier, ktoré snímajú verejné priestranstvá, aj vnútorné priestory bytoviek. Pomáha nám to udržiavať už opravené budovy. Ľudia vedia, že kamery sledujem aj ja. Pomohlo to vyriešiť aj problém s odpadom, čo bolo hanbou mestskej časti aj mesta. Veď smeti na niektorých miestach siahali až po druhé poschodie. Pred rokmi som dal mestu prísľub, že ak dá vypratať odpad, tak zaručím, že sa to už nebude opakovať. Vďaka kamerám sa to podarilo. Ak sme niekoho odhalili, že vyhodil odpad, predvolali sme ho a prehrali mu záznam. Na nespratníkov platila aj klauzula v nájomnej zmluve, ktorá hovorila o tom, že dôvodom na nepredĺženie zmluvy môže byť aj znečisťovanie verejného priestranstva. Plus môžu prísť o príspevok na bývanie, čo si dobre uvedomujú. Vedia aj to, že ak treba, viem im ako starosta pomôcť.
Vráťme sa ešte k bývaniu. Kde chce nájsť mestská časť zdroje na výstavbu nových bytov?
Dlhodobo pracujeme na projekte prestupného bývania. Keďže sa búralo, treba postaviť nové bytové domy. Musíme niekde dať ľudí z Mašličkova a dať šancu aj začínajúcim rodinám. Získali sme na tento účel pozemky v našej mestskej časti. Plus nás čakali všetky vybavovačky. Nakoniec sme uspeli vo výzve na vybudovanie prestupného bývania. Z eurofondov sme získali 2,4 milióna eur. Lenže medzitým prišla pandémia a za ten čas stúpli ceny stavebných materiálov. Nakoniec sme kvôli tomu museli zastaviť verejné obstarávanie. Bolo málo času a rozdiel v cene by sme nevedeli dofinancovať. No nevzdávame sa. Počkáme na vhodnú výzvu a chceme vybrať nového dodávateľa prác. Do nových bytov pôjdu tie rodiny z existujúcich bytových domov, ktoré splnia podmienky. To znamená, že aspoň jeden musí pracovať, deti musia chodiť riadne do školy, musia mať všetko zaplatené a udržiavajú si svoj doterajší byt. Podobne ako je to v prípade nového bytového domu na Hrebendovej 2, kde som vyberal rodiny spoločne s mestom. A po ôsmich rokoch je vo veľmi dobrom stave. Do bytov, ktoré sa uvoľnia po slušných rodinách, pôjdu obyvatelia Mašličkova. Plus nové byty vzniknú aj v spoločných priestoroch, kde boli pivnice. Keďže prestupné bývanie je o zásluhovosti, aj ľudia z Mašličkova budú mať šancu ísť bývať do nového. No musia splniť podmienky. Ďalšou formou bývania, ktorú pripravujeme spolu s mestom a neziskovou organizáciou ETP bude svojpomocná výstavba domov. Budú fungovať asistenti bývania, ktorí budú kontrolovať byty aj spoločné priestory. Preveria, či ľudia majú stále prácu, či platia za bývanie a školskú dochádzku u detí. Ak niekto príde o prácu, pomôžu mu nájsť novú, prípadne poradiť s inými vecami.
Nie je problémom neustály prílev nových ľudí do osady Mašličkovo?
„V spolupráci s mestskou políciou monitorujeme stav v Mašličkove. Policajti tam chodia pravidelne. Preverujú, či nepribudla nejaká nová chatrč. Mimochodom, každá chatrč je očíslovaná. Ak by pribudlo nejaké obydlie, hneď zisťujeme, prečo tam noví ľudia prišli. Ak zistíme, že bývajú inde a prišli tam napríklad len kvôli rodinným nezhodám, musia chatrč musia na vlastné náklady zbúrať. Snažíme sa udržať stav, aký je. Lebo ak budeme chcieť ľudí z Mašličkova presunúť do bytov, po ich presťahovaní chcem dať zlikvidovať osadu naraz. A to by nebolo možné, ak by sa osada neustále rozrastala. Pokiaľ sa osada zlikviduje, v spolupráci s mestskou políciou a miestnymi občianskymi hliadkami dohliadneme na to, aby tam zase nevznikla nová.
Čítajte aj V opustenej budove našli vzácne umelecké dielo. Košická prokuratúra sa sťahuje na novú adresu
Po čase sa na Lunik IX v rámci projektu Miestna občianska preventívna služba (MOPS) majú v septembri vrátiť aj rómske hliadky. Prispejú k zvýšeniu bezpečnosti?
Už mám predbežne vybratých niektorých ľudí, ktorí spĺňajú kritériá. Pôjde o 12 ľudí. Je veľmi dôležité, aby mali medzi obyvateľmi autoritu. Lebo ak ju majú, veľa problémov sa dá veľmi rýchlo vyriešiť. Už máme skúsenosti z predchádzajúcich rokov. Samozrejme, budú musieť preukázať čistý register trestov, či zdravotný stav. Dokážu vyriešiť aj menšie konflikty, lebo nejakú „vážnu“ kriminalitu sme tu našťastie dlho nemali. Aj vďaka kamerám sa bezpečnosť zvýšila, no hliadky môžu pomôcť aj pri iných činnostiach. Napríklad kontrolovať stav detského ihriska, lavičiek, či multifunkčné ihrisko. Často sú von bez dozoru hlavne deti v predškolskom veku. Nechcem, aby to tak bolo, na dozor sú tam rodičia. No ak nájdu hliadky von malé deti, zoberú ich domov a upozornia rodičov, že to tak nemôže byť. Hliadky pomôžu aj mestskej polícii sledovať stav v Mašličkove a evidenciu obyvateľov. Zároveň ak príde na Lunik IX sanitka, či hasiči, dozrú na to, aby mohli normálne pracovať.
Ako je to so školskou dochádzkou detí?
Vzdelanie má u mňa prioritu. Lebo iba to môže pomôcť ľuďom dostať sa z dna. Keď som nastúpil do funkcie, bola táto oblasť v mestskej časti zanedbaná. Hoci som musel prioritne riešiť iné veci, čísla boli jasné. Boli roky, keď žiadne dieťa z našej základnej školy nešlo na strednú školu. V druhom volebnom období som sa tomuto problému začal venovať viac. Došlo k výmene vedenia základnej školy. V triedach sú dôležití asistenti z radov miestnych obyvateľov, ktorí reálne vedia pomôcť učiteľom. Chceme dosiahnuť to, aby čo najviac detí išlo na stredné školy. A prečo nie, aj na vysoké. Je to dlhodobý proces. Kapacitne zatiaľ budovy školy a škôlky stačia, no podľa štatistík by už o dva – tri roky museli deti prejsť na vyučovanie v smenách. Preto už pracujeme na rozšírení kapacít. V škôlke pribudne 44 miest. V súkromnej škôlke z kapacitou 25 detí vytvoria priestory až pre 80 detí. Vzdelanie je dôležité. Lebo ak deti vychováva ulica, vyhľadávajú veci, ktoré im môžu zničiť život. Začnú fajčiť, piť alkohol, fetovať… A potom sa z toho ťažko dostanú. I tu môžu pomôcť spomínané hliadky, ktoré budú k dispozícii od šiestej ráno do desiatej večer. Ak „načapú“ malé deti von, odvedú ich k rodičom, upozornia ich a zapíšu to. K bude zápisov viac, nahlásime sociálke zanedbanie výchovy, podobne ako v prípade zlej školskej dochádzky. Niekoľko rodičov už dostalo alternatívny trest, v našej mestskej časti si museli odpracovať 250 hodín. No mali sme aj prípad, keď dostal jeden rodič trest 10 mesiacov nepodmienečne. To bolo pre viacerých odstrašujúce. No pri 800 žiakoch máme celkom dobrú dochádzku.
Čítajte aj Namiesto zelene len opustené stavenisko. Košice môžu prísť o milióny z eurofondov
Ako je to na Luniku IX so zamestnanosťou? Dokáže mestská časť vytvoriť pracovné miesta aj sama?
Po stabilizácii finančnej situácie sa postupne podarilo z radov miestnych ľudí zamestnať päť údržbárov, ktorí vykonávajú aj zimnú údržbu a kosenie. Plus majú na starosti 160 bytov vo vlastníctve mestskej časti. Ide o všestranných ľudí, čo je veľké pozitívum. Postupne sme kúpili aj mechanizmy, malý traktor s príslušenstvom na kosenie aj pluhom na zimu, či kosačky. Na miestnej základnej škole pracuje desať ľudí, či už ako asistenti, alebo upratovačky. Ďalší dvaja pracujú pre mestskú časť ako terénni sociálni pracovníci. V spolupráci s mestom sme našli prácu pre 35 obyvateľov Lunika IX v Správe mestskej zelene. Už pracujem na projekte, ktorý som nazval energetický podnik. Zhodnocoval by sa v ňom bioodpad ako pokosená tráva, či drevo. Vyrábali by sme z neho palivo, či hnojivo.
Stretávate sa s tým, že ľudia už prestávajú negatívne vnímať Lunik IX?
Teší ma, že ľudia nás už vnímajú lepšie. Zo sociálnych sietí sledujú, ako sa mení situácia. Aj sami sa o to snažíme. V spolupráci z Active Life, ktoré organizuje pre športovcov spoznávanie mestských častí prostredníctvom behu každoročne pripravujeme jednu akciu aj u nás. Sami mi hovoria o tom, ako z roka na rok vnímajú posun k lepšiemu. Stav ešte nie je ideálny, lebo niektoré bytovky vyzerajú odstrašujúco, ale verejné priestranstvá udržiavame čisté. Vnímajú, že rozvoj mestskej časti napreduje.