Prekvapujúca štúdia o medveďoch na Slovensku: Ich počet nestúpol, vyzerá to skôr naopak

Odhad veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku robili odborníci pražskej univerzity analýzou DNA. Počet tohto druhu stanovili na 1 056 kusov, pričom interval spoľahlivosti je medzi 1 012 až 1 275 jedincov.

Zber vzoriek DNA, ktoré boli získané neinvazívnou formou, čiže nedošlo k rušeniu zvierat, sa uskutočnil v dvoch fázach – od septembra 2019 do konca apríla 2020 a od septembra toho istého roku do apríla 2021. V tomto období sa vzorky zbierali preto, aby bol vylúčený prírastok mláďat. Populácia medveďa tak bola uzatvorená, čo znamená, že od začiatku zbierali vzorky všetkých vekových kategórií – tohoročné medvieďatá v jeseni, dospievajúce a dospelé jedince. Pracovníci Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) zozbierali, spolu s dobrovoľníkmi, celkovo 2 172 vzoriek DNA, prevažne medvedieho trusu a srsti.

„Populácia medveďov na Slovensku stráca genetickú variabilitu akoby mala 250 jedincov. Z evolučne genetického hľadiska tak ide o nízky počet, ktorý môže byť výrazne ovplyvnený náhodnými faktormi. Analýzy životaschopnosti populácie ukázali, že mysliteľné sú aj negatívne scenáre vývoja početnosti,“ povedal docent Pavel Hulva z Prírodovedeckej fakulty UK Praha.

Je ich menej?

Generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska pripomenul, že medveď budí pozornosť ľudí už veľmi dávno. „Či už zo strachu, ale aj kvôli fenomenálnym vlastnostiam. Preto sa dostal do rôznych rozprávok a povestí. Inak to nie je ani v súčasnosti, keď plní titulné stránky novín, vytvára vášne, rozdeľuje politikov, ale aj obyvateľov,“ hovorí Karaska. Ozrejmil, že spomínaná štúdia je v záverečnej fáze a takto ju predkladajú verejnosti.

Riaditeľ pripomenul, že častou otázkou v súvislosti so zberom trusu boli náklady. „Keď to porovnám so štúdiou robenou v predchádzajúcom období, čiže v rokoch 2013 až 2014, ktorá stála ŠOP SR zhruba 284-tisíc eur, táto súčasná vyšla na 227-tisíc eur,“ zhodnotil s tým, že lacnejšiu cenu im v rámci verejného obstarávania ponúkla práve pražská univerzita. „Od uzavretia zmluvy sa cena, napriek rôznym turbulenciám, inflácii a podobne, nenavyšovala,“ podotkol.

Čítajte aj Na Sliači miznú tabule s názvom mesta a erby. Podozrenie padá na vojakov z misií

Zaujímavé je však porovnať aj výsledky predchádzajúcej štúdie, ktorú realizoval tím profesora Ladislava Pauleho z Technickej univerzity vo Zvolene, s tou aktuálnou. Porovnateľnou metódou bol vtedy odhad početnosti medveďa určený na 1 214 jedincov. Podľa toho je ich teda u nás, za ostatnú dekádu, o desiatky kusov menej.

„Aj mňa prekvapilo, že to nejako nevyskočilo,“ priznal zoológ Národného parku Malá Fatra Michal Kalaš, ktorý sa často nachádza priamo v teréne. Na území, v ktorom pôsobí, však tiež robia pravidelný monitoring veľkých šeliem, a to formou priameho pozorovania už od roku 2003.

„Jedince je preto možné pomerne dobre opísať – veľkosť, sfarbenie, počet a vek mláďat. Vieme presne určiť lokalitu a čas pozorovania, čo prispieva k selekcii možných opakovaných pozorovaní tých istých kusov,“ objasnil. Nepoužíva sa pritom vnadenie, takže je možné zachytiť aj prirodzenú distribúciu v teréne. „Tohtoročné čiastkové výsledky naznačujú, že k nárastu populácie nedochádza ani v našom území,“ tvrdí Kalaš. Odhad populácie v tejto časti je podľa výsledkov štúdie 123.

Zmenili návyky

Extra veľké číslo nezaznamenali ani v Národnom parku Veľká Fatra. Autori štúdie tam, prostredníctvom špeciálneho modelovacieho softwaru, odhadujú populáciu medveďa na približne 146 jedincov. Potvrdzuje to aj tamojšia zoologička Mária Apfelová. Poukazuje pritom na fragmentovanosť krajiny a lokálne zmeny v distribúcii dru­hu.

„Pozorujeme, že návyky medveďa z vnadísk v lesoch na nepôvodnú a neprirodzenú potravu sa odrážajú na zmenách v jeho správaní a priestorovej distribúcii. Ako dlhoveký živočích a generalista reaguje na ponuku, využíva a učí sa získavať dostupné zdroje a následne ich vyhľadávať,“ povedala Apfelová. Pokračovala, že ako zdroj potravy sa táto šelma naučila využívať poľnohospodársku pôdu osiatu napríklad kukuricou. Svoje tam zohráva tiež dostupnosť biologického odpadu z odlovenej zveri. Pri opakovanej skúsenosti teda medveď utvrdzuje svoje stereotypy a správanie.

Čítajte aj Problém so svrčinovskými osadníkmi sa vyostruje. Primátor Čadce podal trestné oznámenie

Zoológ ŠOP SR Slavomír Finďo upozorňuje, že zredukovaním dostupnosti jadrového krmiva v lese, a minimalizovanie jeho použitia pre vnadenie diviakov v množstve jeden kilogram na deň, boli medvede pripravené o významný zdroj potravy.

„Táto dramatická zmena sa udiala rýchlo počas niekoľkých minulých rokov, čo ich donútilo hľadať potravu, vo zvýšenej miere, v agrárnej krajine a blízko ľudských obydlí. Okrem toho vnútro-druhová agresia v tejto populácii spôsobovaná despotickým správaním dospelých samcov, najmä voči mláďatám a ich matkám, núti časť z nich hľadať útočisko pri ľuďoch,“ dodal Finďo.

Všetci spomínaní sa zhodli, že medveď môže byť pre človeka nebezpečný a obavy verejnosti netreba bagatelizovať. Neexistuje však podľa nich jednoduchý vzťah medzi veľkosťou jeho populácie a množstvom nebezpečných stretov s ľuďmi. Zdôrazňujú nutnosť kľúčových preventívnych a proaktívnych opatrení, ktoré by sa mohli odraziť aj na správaní a návykoch šelmy. To sa však nedá dosiahnuť zo dňa na deň, ale dlhodobým procesom.

Voľný priebeh

Najvyššiu početnosť medveďov potvrdila analýza v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana, kde sa odhad pohybuje na úrovni 278 jedincov. „Ukázalo sa, že ich je tu dvojnásobne viac ako v predchádzajúcej štúdii, tak ani toto nie je premnožené?“ pýta sa riaditeľka Správy CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová.

„Nedá sa to paušalizovať tak, že ide o jednoznačný výsledok, ako to s tou populáciou je. Zber a počet vzoriek je vždy veľmi dôležitý. Pri tejto, a možno tiež pri tej prvej štúdii, je odvážne hovoriť, že máme toľko a toľko medveďov,“ povedala s tým, že je veľká pravdepodobnosť, že sa nezbierali všetky vzorky. „Okrem toho sú v tej štúdii náznaky, že populácia medveďa rastie. Minimálne to potvrdzuje zvýšená natalita. Bežne sa stretávame s tým, že medvedice uživia tri až päť mláďat. Tie staršie, nazývané pestúni, zostávajú – ich mortalita nie je vysoká,“ podotkla.

V súvislosti s rastúcou populáciou zaznelo, že s ňou nepribúdajú útoky. „Existujú však vedecké práce svetového rangu, ktoré to jednoznačne potvrdzujú. To sa predsa netýka len medveďov, ale aj iných druhov v ríši zvierat. Akonáhle populácia rastie, je odvážnejšia,“ zdôraznila Fabriciusová. Spomenula tiež manažment medveďa hnedého – na Slovensku vraj nie je uplatňovaný v podstate žiadny. „Tých pár ulovených jedincov je naozaj veľké minimum,“ konštatovala. Pripomenula, že podobné problémy majú aj v Slovinsku, Chorvátsku, Rumunsku a vo Švédsku.

„Oni ich postupne riešia, pričom minimálne Slovinci a Švédi to robia oveľa múdrejším spôsobom ako my. U nás sa však držíme rumunského modelu – nechávame to akoby na voľný priebeh. Kompetentní čakajú, čo vznikne a teraz sa aj verejnosti snažia nahovoriť, že všetko je v poriadku,“ zhodnotila.

zväčšiť Foto: Eva Štenclová, Pravda

Vladimíra Fabriciusová, riaditeľka, CHKO Poľana Riaditeľka Správy CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová.

Riaditeľka upozornila aj na klimatickú zmenu, ktorá je jedným z najdôležitejších faktorov. „Nám sa aj na Poľane zmenilo drevinové zloženie. Primárne tu už nie sú smrek s jedľou, ale dub a buk, ktoré každoročne produkujú prirodzenú potravu. Medveď nemusí chodiť na kukuricu ani iné oziminy,“ podotkla. Zároveň spomenula fenomén, ktorý spozorovali pred desiatimi rokmi. „Tým, že prirodzenej potravy bolo stále viac, vytláčali sa do periférie medvedice s mladými. Celú jar brložili v blízkosti ľudských sídel, čo bolo pre mňa strašne zvláštne,“ hovorí. Odvtedy sa tam takto vystriedali možno tri generácie, takže jedna samica naučila minimálne šesť medveďov žiť v blízkosti človeka.

Fabriciusovej chýba koncepčný prístup. „Slovinci aj Švédi prišli na to, že regulačný odlov je nutný. Ďalšia vec je pytliactvo. Ide o tabuizovanú tému, ale je tu a ja sa obávam, že pri neférovej komunikácii s verejnosťou, aj s odbornou, bude nelegálny odlov veľkou prehrou ochrany prírody,“ doplnila.

Čo ďalej?

Oponenti štúdie kritizujú, že sa v rámci nej geneticky dentifikovalo iba 16 jedincov vo Vysokých a 37 v Nízkych Tatrách – odhad teda môže byť odchýlený. Spoluautorom oponentského posudku je výskumník v odbore ochranárskej genetiky z Technickej univerzity Zvolen Peter Klinga. Ten zdôraznil, že recenzné konanie neprebehlo štandardne, pričom recenzenti nemali možnosť opätovne vyjadriť svoje prípadné ďalšie pripomienky.

„Štandardne sa proces recenzie opakuje, kým recenzenti a editor (ŠOP SR) neodsúhlasia finálnu verziu. My sme možnosť opätovnej recenzie nemali,“ tvrdí. Zároveň konštatoval, že štúdia je zverejnená, a jasná je životaschopná populácia.

„Konflikty pribúdajú a teraz je dôležité, aby sa diskusia uberala správnym smerom. Autori štúdie uznávajú, že porovnávanie s tou predchádzajúcou má svoje limity. Preto nie je správne hovoriť o tom, či populácia narástla alebo je stabilná,“ poznamenal Klinga. Slovensko podľa neho potrebuje riešiť súčasný stav na základe aktuálne dostupných dát aj tejto štúdie.

Čítajte aj Obce môžu získať dotáciu na ochranu kontajnerových stojísk pred medveďom

„Populácia medveďa na Slovensku je životaschopná napriek historickým fluktuáciám, ale je fragmentovaná. Treba riešiť rozširovanie zastavaných území aj problematiku prepojenosti populácií cez diaľnice a rýchlostné cesty – napríklad formou zelených mostov, lebo narastajúci počet medveďov v jednom území má obmedzené možnosti presunu do tých okolitých,“ vysvetlil Klinga. Mieni, že v rámci ochranárskeho manažmentu medveďa by sme si mali brať príklad z iných európskych krajín, kde kombinujú prevenciu, edukáciu, predchádzanie konfliktných situácií, elimináciu problémových jedincov zásahovými tímami a regulovaný lov.

„V konkrétnych časových obdobiach na konkrétne definovanom priestore, nie plošne,“ podčiarkol. Aktuálny spôsob manažmentu sa však podľa neho vymyká bežným postupom. „Len čiastočne rešpektuje posledný program starostlivosti, ktorý bol schválený národnou radou,“ uzavrel.