Napriek vysokému pracovnému nasadeniu jej z tváre úsmev nemizne. Ambulanciu doktorky Kocúrovej sme navštívili v Klenovci. Dorazili sme tam krátko po jedenástej doobeda, pričom v čakárni sedelo asi päť ľudí.
„Dnes sme už stihli ošetriť pätnásť pacientov, niekoľko ich ešte príde. Potom sa presuniem do Rimavskej Soboty, kde tiež každý deň ordinujem,“ povedala nám plne vyťažená zubárka, keď sme sa dostali dovnútra. V každej ambulancii jej vraj denne „prejde rukami“ dvadsať až tridsať ľudí. Vo svojej pôsobnosti, v Klenovci, má zhruba 4-tisíc pacientov. Podobné číslo eviduje aj v ordinácii, ktorú nedávno „obsadila“ v spomínanom okresnom meste. Tam cez víkendy pravidelne pracuje aj na pohotovosti.
„Končím vždy o siedmej alebo ôsmej večer. Telefóny beriem každému, stále prijímame aj nových pacientov. Naše dvere sú otvorené pre každého,“ prekvapí nás svojou ochotou, ktorú prejavuje napriek „nabitému“ objednávkovému zošitu.
„Keď niekto zavolá, že má bolestivé problémy, čiže ide o akútny stav, nepoviem mu nie. Keď treba, pracujeme so sestričkou aj cez sviatky,“ tvrdí. „Robili sme napríklad aj počas Vianoc – 24., 25. aj 26. decembra. Mali sme tu plno, ambulancia sa išla roztrhnúť,“ podotkla s tým, že takýto silný mali aj Silvester a Nový rok.
Má vôbec čas na oddych a súkromie? „Keď sa chce, všetko sa dá. Dvakrát denne stíham aj fitnes – ráno pred prácou a poobede, teda medzitým ako mením pôsobisko. No a snažím sa spájať príjemné s užitočným. Keď idem niekde na kongres, pozriem si aj okolie“ vysvetlila. Zrelaxovať stíha aj v aute, za volantom, keď sa presúva z Klenovca do Rimavskej Soboty. „To je vyslovene čas pre mňa. Inak bývam v Lučenci, takže vlastne žijem v takom trojuholníku týchto miest,“ poznamenala.
Stáž v Afrike
Medicínu vyštudovala v Košiciach, štátnice mala v roku 2018. Odvtedy prešla praxou v Rožňave, Košiciach a v Hnúšti. Počas pandémie stihla vypomáhať v Žiline ošetrovaním pacientov v karanténe. Už vtedy pracovala tiež na pohotovosti v Rimavskej Sobote. Do Klenovca ju v roku 2020 „zaviala“ náhoda.
„Raz som tadiaľto mala cestu a zastavila som sa na kávu. Dozvedela som sa, že im už dlhšie chýba stomatológ. Hneď v tej chvíli ma napadla myšlienka otvoriť si tu ordináciu. Po stretnutí so starostkou mi obec poskytla vynovené priestory. Materiálno-technické vybavenie som si zabezpečila sama,“ priblížila zubárka. Po troch rokoch pôsobenia v obci si tamojšiu prácu pochvaľuje.
„Neľutujem, že som zostala v regióne. Veď aj tu ľudia potrebujú kvalitnú zdravotnú starostlivosť,“ zhodnotila s tým, že tam prichádzajú pacienti z celého okolia. Vzápätí priznala, že v minulosti mala aj „zajačie úmysly“, no nakoniec vyhrala domovina. „Tu som vo svojej ambulancii. Ako sa rozhodnem, tak bude a to je pre mňa hlavné,“ povedala. Keď predsa len zatúži po zmene, vie si ju zariadiť. Vlani v novembri napríklad absolvovala stáž na Seychelách.
Čítajte aj Pre štrajk pilotov spoločnosti Ryanair v Belgicku bolo zrušených takmer 100 letov
„Dohodila mi to doktorka, ktorá mi sedela na štátnici. Ona tam žila dva roky a keďže som trochu potrebovala zmeniť prostredie, neváhala som. Vedela som, že moju ambulanciu viem zatvoriť na mesiac alebo dva s tým, že samotný chod sa nenaruší. Mala som to v hlave presne prepočítané,“ hovorí lekárka. Keď do ostrovnej republiky vo východnej Afrike prišla, jej kroky smerovali na štátnu kliniku, kde už o nej vedeli.
„Potrebovala som nové skúsenosti, jednoducho zažiť, ako to funguje inde. Je to krásna krajina. Užila som si aj oceán, pláže, no pracovať by som tam určite nechcela. Vydržala som tam dva týždne a vrátila sa domov. Nie je to nič pre mňa,“ podotkla. Naša stomatológia je podľa nej na oveľa vyššej úrovni. Na Slovensku zároveň cítiť dlhoročnú osvetu zameranú na starostlivosť o chrup od útleho veku. Pravidelné dodržiavanie hygieny, správna technika čistenia, kvalitná kefka a prevencia prinášajú ovocie v podobe zdravších zubov. V porovnaní s minulosťou to vraj u nás viditeľne pokročilo.
„Na Seychelách zubára pacienti často vyhľadávajú až vtedy, keď je to už akútne. Takýmto prípadom sa tam venujú vždy ráno a plánovaným výkonom až poobede,“ vysvetlila. Pripomína, že stomatologická pomoc nestačí len vo fáze, keď má človek ťažkosti. „Síce ho to potom prestane bolieť, ale zostáva tam niečo nedopovedané. V liečbe je nutné pokračovať ďalej, no oni sa už nezvyknú vrátiť. Teda aspoň dovtedy, kým ich zase neprepadne bolesť, ktorú nedokážu utlmiť už ani lieky,“ konštatovala. Preto sa to tam vraj „krúti“ najmä okolo vyťahovania zubov či nervov.
Dekáda „na doraz“
Najbližšie má naplánovanú stáž na úplne opačnej strane – v Dánsku. Na jednej z tamojších kliník si ide obzrieť ich postupy. „Letieť by som mala koncom augusta, no zdržím sa tam len pár dní. Chcem to otočiť do týždňa,“ prezradila. Napriek tomu, že ide o krajinu, v ktorej sú používané tie najmodernejšie technológie, zostať tam neskôr natrvalo určite neuvažuje.
„Predpokladám, že sa tam robí precízne, s mikroskopmi a s podstatne kvalitnejším aj drahším vybavením,“ mieni. Upozornila, že s mikroskopmi sa štandardne pracuje aj u nás, ale doktor to musí mať vyslovene rád. „Ja na to ešte nie som nejako nastavená, zameriavam sa na iné výkony. Každý má to svoje – niečo ho baví viac a iné menej. My tu robíme veľa protetiky, keramiky, dosť brúsime. Neraz je to pomerne náročné aj fyzicky,“ ozrejmila.
Čítajte aj Prieskumy: Fico je lídrom do nepohody, Čaputová tesne vedie rebríček dôvery
Hoci na prvý pohľad má mladá doktorka naozaj hektický život, je to podľa nej o osobnom postoji. „Viem, že niektorí kolegovia robia podstatne menej ako ja, ale vždy je to o prioritách. Chápem, že niekto chce o jednej skončiť v ambulancii a potom sa venovať rodine. Ja zostávam dlhšie, lebo mám nejakú víziu ako chcem, aby to vyzeralo,“ povedala.
Jej plán je desať rokov pracovať „na doraz“, aby to potom fungovalo pokojnejšie. Dlhodobo sa takto zrejme žiť nedá, no zdôraznila, že z plánovanej dekády v rýchlom tempe má už päť rokov „odmakaných“. Samozrejme, postupne by si chcela prácu rozdeliť s ďalšou kolegyňou či kolegom.
Najväčšou motiváciou je pre ňu vedomie, že robí niečo, čo má zmysel. „Keď za sebou nechám kvalitné, pekné, práce a pacienti odchádzajú spokojní, vnútorne ma to vždy veľmi povzbudí,“ uzavrela lekárka.