„Nehody sú tam bežné, našťastie, nie vždy končia úmrtím. Veľakrát sme videli koľaje, ktoré viedli do poľa,“ hovorí Zdenka (51) zo Špačiniec. Nemá pocit, že by zníženie rýchlosti situácii pomohlo. Skôr si myslí, že je to naopak. Problém nevidí v rýchlosti alebo v predbiehaní.
„Dodržujem rýchlosť a veľa áut ma predbieha,“ vraví. Podľa nej k tomu dochádza oveľa častejšie ako v minulosti. „Roky som tadiaľ denne chodila do práce. Pri peknom počasí sa dá celý úsek prejsť v 90-kilometrovej rýchlosti v prípade, že človek spomalí do zákrut alebo keď je mokro či mrzne,“ dodáva. Myslí si, že ak by ľudia jazdili s rozumom, žiadne obmedzenie by tam byť nemuselo.
Čítajte viac Na mol opitý vodič v Žiline. Na parkovisku narážal do áut, spoza volantu ho museli vyťahovať
Vodiči podľa nej často predbiehajú aj vtedy, keď nevidia do zákruty. „Veľakrát vidím, ako sa to deje v zákrute s dolinkou. Aj synovi tam išlo v protismere auto, ktoré vyšlo z dolinky a do svojho pruhu sa zaradilo až tesne pred ním,“ opisuje kritickú situáciu.
Motivuje spomalenie k predbiehaniu?
Starosta Špačiniec Július Zemko hovorí, že v prvom rade by bolo potrebné upraviť ľavotočivú zákrutu smerom od Špačiniec. Viackrát sa tam podľa neho stalo, že z nej vyletelo auto. „Má opačné klopenie. To sa vyriešilo len zabetónovaním dopravných značiek,“ zdôrazňuje.
Obmedzenie rýchlosti by sa mohlo podľa neho zrušiť. „Koľkokrát je zbytočné ísť 70-tkou či 50-tkou, keď tadiaľ nikto nejde,“ mieni. Zostať by však mohla tabuľa upozorňujúca na nehodový úsek. Zemko si myslí, že spomalenie mnohých šoférov znervózňuje. Nevie však plnohodnotne posúdiť, či predbiehajú viac ako v minulosti.
Čítajte aj Zavolali si záchranku a čakalo ich prekvapenie. Namiesto sanitky za pacientom prišiel motorkár
„Zvýšený počet ohrození napríklad pri predchádzaní nie je dôsledkom zníženia rýchlosti. To isté sa dialo, aj keď rýchlosť znížení nebola,“ pripomína dopravný analytik Ján Bazovský. Dnes toho môže byť podľa neho viac, pretože narastá hustota premávky.
Podľa dopravného psychológa Jozefa Gallika je dôležité, či je rýchlosť na danom úseku obmedzená dlhší čas alebo ide o novinku. „Ak k zmene došlo pred rokmi, ľudia už daný úsek poznajú a väčšina z nich dodržiava rýchlosti tak, ako má. V tomto prípade by som to skôr pripísal veku vodičov, ich neskúsenosti či časovému tlaku,“ mieni.
Oficiálne už nehodovým úsekom nie je
Spojnica mesta Trnavou a Špačincami je dlhá asi 3,5 kilometra. Len čosi vyše tri minúty trvá dostať sa skraja Trnavy po tabuľu Špačince. A predsa tu vyhaslo niekoľko životov. Vidieť tu aj jeden pamätník v podobe dreveného kríža.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že situácia sa časom predsa len zlepšila. Cesta sa v minulosti objavovala v prehľadoch o nehodových úsekoch v Trnavskom kraji, ktoré zverejňuje polícia. Naposledy to bolo v roku 2018. Nehodový je taký úsek, na ktorom evidujú päť a viac dopravných nehôd na jeden kilometer.
„V súčasnosti a ani za uplynulé roky nebol úsek označený ako nehodový, no nie všetky udalosti v cestnej premávke končia v policajnej štatistike. Evidujeme len tie, ktoré spĺňajú kritériá dopravnej nehody,“ zdôrazňuje trnavská krajská policajná hovorkyňa Mária Linkešová. V minulosti platilo, že pokiaľ bola výška spôsobenej škody vyššia ako 3990 eur, išlo do dopravnú nehodu (nie škodovú udalosť, pozn. red.).
Výška škody však už nie je podľa Linkešovej rozhodujúcim kritériom. „Bez ohľadu na hmotné škody môže ísť o škodovú udalosť,“ dodáva. Počet udalostí je preto aj na tejto ceste podľa polície určite vyšší, ako je evidovaný počet nahlásených dopravných nehôd. Štatistiku nehôd pre konkrétne úseky však podľa policajnej hovorkyne štandardne nevedú.
„Dopravný inžinier v minulosti reagoval na zvýšený počet nehôd a kolíznych situácií v danom úseku cesty viacerými dopravno – inžinierskymi návrhmi, ktoré boli postupne realizované so správcom komunikácie,“ spresnila trnavská krajská policajná hovorkyňa Mária Linkešová.
Jedným z opatrení bolo zníženie rýchlosti na 70 kilometrov za hodinu a v zákrute až na rýchlosť 50 kilometrov za hodinu. K úprave rýchlosti došlo približne pred desiatimi rokmi. V záujme bezpečnosti vodičov odstránili aj niekoľko stromov, ktoré rástli popri ceste.
Analytik: vodiči nevedia jazdiť
Na trase medzi Trnavou a Špačincami je v súčasnosti možné ísť 90-tkou len pri vstupoch do mesta a do dediny. Na zvyšnej časti cesty je rýchlosť obmedzená. Prvá zákruta smere od Trnavy sa nachádza na vyvýšenine, a tak za ňu nevidno. Už pred ňou je rýchlosť znížená na 70-tku so zákazom predbiehania s výnimkou traktorov.
O pár metrov ďalej je tabuľa upozorňujúca na nehodový úsek v dĺžke 2,3 kilometra. Sedemdesiatka pokračuje aj ďalej a pred druhou zákrutou klesá maximálna povolená rýchlosť na 50-tku. Až kúsok pred dedinou sa môže ručička tachometra dostať až na číslo 90.
Analytik Bazovský hovorí, že v takýchto situáciách zníženie rýchlosti nepomáha, „Na týchto cestách nie je spravidla príčinou prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti ale neprimeraná rýchlosť,“ približuje. Ako dodáva, opatrenia na znižovanie rýchlosti sú síce lacné, rýchle a jednoduché riešenie, ale aj najmenej účinné.
Foto: FB Polícia SR - Trnavský kraj
Problém podľa neho je, že vodiči nevedia jazdiť. „Žiadna dopravná značka ich k tomu neprinúti,“ konštatuje. Aj bez značiek by mali vedieť, ako bezpečne predbiehať, vchádzať do zákrut alebo ísť do kopca, za ktorého vrchol nevidia. „Keď si človek uvedomuje všetky povinnosti, ktoré musí vykonať na tom-ktorom úseku a správa sa podľa toho, tak rýchlosť netreba obmedzovať,“ myslí si Bazovský.
K tragickej nehode došlo medzi Trnavou a Špačincami aj uplynulú nedeľu. Posádkam dvoch osobných áut sa stalo osudným predchádzanie cez plnú čiaru. Pre tento riskantný manéver sa rozhodol vodič Škody Felícia. Do svojho jazdného pruhu sa však už vrátiť nestihol. S protiidúcim autom sa zrazil tesne za prvou zákrutou v smere od Trnavy.
So zlými návykmi chodia už do autoškoly
„Silný náraz neprežili dvaja mladí muži vo veku 23 a 26 rokov v aute Felícia. V druhom aute sa zranili dve ženy, 57-ročná mama, 28-ročná dcéra a 3-ročný chlapček. Všetky tri osoby utrpeli ťažké zranenia. Dieťa bolo vo vážnom stave letecky prevezené do bratislavskej nemocnice,“ informovala trnavská polícia na sociálnej sieti.
V roku 2022 zaznamenala polícia 12 065 dopravných nehôd. Zomrelo pri nich 244 ľudí. Nesprávne prechádzanie bolo hlavnou príčinou v dvoch percentách prípadov (posledná 10. priečka). Najčastejšie nehodu spôsobili vodiči, ktorí sa nevenovali plne vedeniu vozidla, nedali prednosť chodcovi či šoférovali unavení, chorí, po úraze alebo im bolo nevoľno.
Inak vyzerá štatistika vzhľadom k počtu obetí dopravných nehôd. Až v štyroch percentách prípadov bolo predchádzanie hlavnou príčinou dopravných nehôd, pri ktorých bola usmrtená osoba. V rebríčku sa tak dostalo na piate miesto.
Pokiaľ ide o predchádzanie, zákon hovorí podľa Bazovského jasne. Vodič nesmie predchádzať, pokiaľ nemá potrebný rozhľad na bezpečné predídenie. Plná čiara upozorňuje na to, že potrebný rozhľad mať vodič v danom úseku nebude. Ak to niekto nerešpektuje, ide podľa analytika navyše aj o nezodpovednú jazdu.
Myslí si, že pozornosť by sa mala sústrediť najmä na prípravu vodičov či už v rámci kurzov na získanie vodičského oprávnenia alebo ďalšieho doškoľovania, aby vedeli bezpečne jazdiť a získali tiež potrebné zručnosti.
Víkendovú nehodu spôsobil mladý vodič. Gallik pripomína, že podľa štatistík spôsobujú najviac dopravných nehôd najmä v súvislosti s rýchlosťou mladí ľudia vo veku od 18 do 24 rokov. Úlohu podľa neho zohrávajú aj skúsenosti. „Skúsený vodič by v prípade neprehľadného úseku nepredchádzal,“ dodáva.
So zlými návykmi sa u mladých ľudí stretávajú podľa dopravného psychológa už pri kurzoch v autoškole. Získavajú ich už ako deti, pri pozorovaní zo zadného sedadla. „Za tri mesiace nedokážeme tieto návyky odbúrať,“ podotýka Gallik.