Päť mesiacov po ničivom požiari v Banskej Štiavnici nemajú majitelia Banky lásky, z ktorej zostal v podstate len skelet, od poisťovne Uniqa ani euro preplatenej škody. „Sme veľmi sklamaní a rozhorčení z prístupu poisťovne, lebo doteraz nie je jasné, koľko peňazí od nich dostaneme. Vieme však, že pôjde len o zlomok z toho, aké sú naše skutočné škody, ktoré sú zatiaľ na úrovni 4 milióny, no narásť to môže až na 6 miliónov eur,“ zhodnotil spoluvlastník Igor Brossmann. Prvé odhady poisťovne podľa neho hovorili o tom, že im zaplatia len zhruba desať percent z toho, teda 400-tisíc eur. Stále to však nie je definitíva. Sumy sa už pohybovali na rôznych úrovniach – raz to bolo 200-, inokedy 600-tisíc eur.
„Keď tam prídem, hodinu sa síce rozprávam so sympatickým chlapíkom, ktorý to robí 25 rokov, ale neustále mi hovorí svoj súkromný názor. Mňa však zaujíma oficiálne stanovisko poisťovne. On reaguje, že ma chápe, no nie je to v jeho kompetencii a odvolá sa na šéfov, lebo oni o tom rozhodujú. Keď idem za nimi, oni ma zase pošlú za ním,“ opísal začarovaný kruh.
„Mali sme dve poistky. Boli sme presvedčení, že sú dobre uzavreté a keď sa nám niečo stane, vyplatia nám peniaze, z ktorých škodu opravíme. Zostali sme v absolútnom šoku, keď sme sa dozvedeli, že sme veľmi podpoistení,“ pokračoval. „Nechápeme prečo je to tak, lebo makléra, s ktorým sme uzatvárali zmluvu, sme brali ako profesionála, ktorý vie, čo potrebujeme, a na prípadné riziká nás mal upozorniť,“ tvrdí.
Je presvedčený, že zodpovednosť za dobre uzavretú poistku, ktorá plne kryje riziká, by mala byť na strane poisťovne. „Tam sa však stretávame s reakciou, že ona s tým nič nemá – nech to vraj riešime s maklérom, s ktorým sme podpísali zmluvu. Tá je však pod značkou Uniqa, kde končia aj naše peniaze, takže ona by mala niesť aj zodpovednosť,“ prízvukuje Brossmann.
Na Západe je to inak
Ich skúsenosť sa dá podľa Brossmanna zovšeobecniť. „Aspoň čo sa týka poisťovne Uniqa – o ostatných neviem. Na Slovensku sú tisíce ľudí, fyzických osôb či malých firiem, ako sme my, ktorí majú svoje nehnuteľnosti poistené. Pokojne spávajú mysliac si, že v prípade nešťastia dostanú peniaze a celé si to za ne opravia,“ hovorí. Podčiarkol, že žijú vo veľkom omyle tak, ako donedávna aj oni.
„Chceli by sme dosiahnuť úpravu našej legislatívy a zároveň donútiť poisťovňu, aby sa správala korektne. Jednoducho aby sa takéto veci viac nediali,“ zdôraznil. V pláne majú založiť združenie a vyzvať ľudí, ktorí sa cítia podvedení praktikami dotknutej poisťovne, aby sa im ozvali. „Náš tím právnikov, domácich aj zahraničných, urobí analýzy a podáme hromadnú žalobu,“ povedal. Vysvetlil, že veľmi by pomohlo, keby legislatíva na Slovensku bola upravená tak, ako je to v západnej Európe.
„Poisťovne by nemali šancu robiť právne kľučky a vyvliecť sa zo zodpovednosti s tým, že za to, ako sú poistení ľudia a malé firmy, si môžu sami. Plné krytie poistných rizík by predsa mali zaručovať odborníci, ktorí s klientom uzatvárajú zmluvy. Na to existuje smernica Európskej únie, ktorú však slovenský parlament neprijal v plnom znení,“ vraví. Mnohé parlamenty v zahraničí to vraj urobili a keby k tomu došlo aj u nás, veľmi by sa pomohlo bežným ľuďom. „V tom, že keď sa im niečo stane, dostanú toľko peňazí, aby si pokojne mohli opraviť svoju škodu,“ poznamenal.
Čítajte aj Etický rozkol v súdnej rade. Sudkyne reagujú na kauzu Tódová - Záleská. Podľa nich narušila dôveryhodnosť v justíciu
Dosiahnuť chcú tiež to, aby bolo povinnosťou poisťovne robiť automaticky indexáciu, čiže zvyšovanie poistky, v súlade s infláciou. „Viem, že na Slovensku to už teraz robí dobrovoľne Allianz. Uniqa však nie, čím veľmi znevýhodňuje svojich poistencov,“ podotkol. „Od všetkého dávajú ruky preč. Je tam neprehľadná spleť koeficientov a rôznych súvislostí,“ povedal.
Brossmann hovorí, že táto situácia sa dá prirovnať tiež k dvojakej kvalite potravín. „Niektoré praktiky, ktoré robia poisťovne na Slovensku, si v západných krajinách nedovolia. Trúfajú si na to len na východe a Balkáne. Správajú sa k nám ako k občanom druhej kategórie, čo ma naozaj vytáča,“ netají znechutenie. „Chceme sa tejto téme venovať, aby sa to zmenilo. Malo by sa to zrovnoprávniť s ostatnými obyvateľmi Európskej únie,“ podčiarkol.
Jedovatosti „udavačov“
Hoci s poisťovňou to majú komplikované, zmierňuje to „balík“, ktorý im v júni schválila vláda Ľudovíta Ódora. „Súkromné subjekty vtedy dostali prísľub, že tiež dostanú štátne peniaze. Teraz sa to procesuje. Všetkým dokopy vyčlenili 4 milióny eur, z nich 3 sme, ako najviac poškodení súkromní vlastníci, dostali my,“ vysvetlil Brossmann. Je to podľa neho na dobrej ceste, no je za tým množstvo vybavovačiek.
„Vážim si, že vláda to urobila, tiež ľudí na ministerstve kultúry, ktorí sa to snažia sprocesovať. Musíme ale riešiť tisíce drobností s všelijakými samozvanými záchrancami vesmíru, ktorí by radi mali z Banskej Štiavnice skanzen. Čiže zrekonštruované budovy bez ľudí, skrátka mŕtve mesto,“ mieni. Posťažoval sa, že na nich chodia rôzne udania. „Niektorým sa nepáči, že v našom dome sme urobili atrakciu, ktorá ľudí bavila a za päť rokov existencie ju navštívilo 150-tisíc turistov,“ priblížil. Je presvedčený, že „udavači“ by chceli dosiahnuť, aby Banku lásky neobnovili.
„Robia nám jedovatosti a snažia sa, cez pamiatkárske argumenty, zabrániť, aby sme zo štátnych peňazí mohli opraviť to, čo nám zhorelo. Máme dlhý zoznam, na čo presne je možné ich použiť. Plus nám nariaďujú rôzne výskumy, ktoré sa už v tom dome robili v minulosti – pamiatkárske, reštaurátorské, dendrologické či archeologické,“ vymenoval. „No a všetci títo odborníci, keď počujú, že dostaneme od štátu milióny, nám povedia, že len strop v obývačke nás vyjde na 500-tisíc eur. Lebo je vraj veľmi vzácny, barokový. Faktom ale je, že ide o repliku z roku 1993,“ pousmial sa. Dodal, že napriek všetkému sa podmienky snažia splniť. Po podpísaní zmluvy s ministerstvom by peniaze mali dostať v októbri.
Na čo všetko môžu tieto finančné zdroje použiť a či im ich naozaj pošlú na účet v jesennom období, sme sa pýtali rezortu kultúry. Na naše otázky však do uzávierky nereagoval.
Čakajú na dokumenty
Hovorkyňa poisťovne Uniqa Beáta Lipšicová uviedla, že v prípade požiaru v zážitkovom dome Banka lásky sú pripravení bez prieťahov splniť všetky svoje záväzky vyplývajúce z poistnej zmluvy. „Jej detaily však nemôžeme bez súhlasu klienta zverejniť,“ podotkla. Pokračovala, že likvidácia nahlásených škodových udalostí aktuálne stále prebieha.
„K jej ukončeniu nám však chýbajú niektoré nevyhnutné dokumenty – zo strany poistených ako aj zo strany príslušných orgánov (hasiči, polícia, pamiatkový úrad). Pre ukončenie likvidácie je potrebná najmä správa od hasičov, ktorá by mala potvrdiť príčiny vzniku požiaru (vyšetrovanie ešte nie je ukončené, pozn. red.),“ vysvetlila. Zdôraznila, že klienti sú o doložení všetkých potrebných dokumentov informovaní a ich likvidátori sú s nimi v stálom kontakte.
Čítajte aj Prudký nárast migrantov v Banskej Bystrici vyvoláva obavy. Máme to pod kontrolou, tvrdí polícia
„Stanoviť výšku škody, ako aj uzatvoriť likvidáciu škodových udalostí, bude teda možné až po predložení všetkých potrebných dokladov k likvidácii,“ zopakovala. Pokračovala, že indexáciu poistných zmlúv aj kvôli vysokej inflácii vykonáva Uniqa už od začiatku tohto roka aj v rámci portfólia poistenia podnikateľských rizík.
„Ide o transparentný proces, kde v priebehu trvania poistenia revidujeme poistné zmluvy našich klientov v rámci poistenia podnikateľských rizík, najmä malých a stredných podnikateľov, a porovnávame ich so súčasnou ekonomickou situáciou a ich predpokladaným vývojom,“ ozrejmila. Potvrdila, že pri tomto procese sa často zistí, že dojednaná poistná suma a tak aj čiastka poistného nekorešpondujú s aktuálnym vývojom cien – priemyselných výrobcov, spotrebiteľských, cien stavebných prác a materiálov.
Pomoc od štátu
Na všetkých sedem poškodených budov, ktoré v Banskej Štiavnici počas marcového požiaru pohltili plamene, schválila peniaze zo štátnej kasy ešte vláda expremiéra Eduarda Hegera (Demokrati). Neskôr to „dotiahol“ dočasne poverený predseda vlády Ľudovít Ódor. Konkrétne ide o zážitkový dom Banka lásky, Slovenský banský archív (Friztzovský dom), meštiansky dom, v ktorom sa nachádzala pizzeria, ďalej objekt základnej umeleckej školy (Sitnayovský dom), Berggericht (pôsobí v ňom Slovenské banské múzeum), súkromný meštiansky dom a kultúrne centrum Eleuzína.
Banskoštiavnická primátorka Nadežda Babiaková Pravde potvrdila, že na mestský objekt, v ktorom sídlila umelecká škola, už štátom „odklepnuté“ 4 milióny na účet prišli. Problémy nemali ani s poisťovňou, ktorá podľa nej konala rýchlo. „Trvalo to asi dva týždne a dostali sme 100-tisíc eur. Je to síce, v porovnaní s vyčíslenými škodami, nízka suma, ale poisťovňa jednala profesionálne a promptne. Peniaze sme dostali hneď nato,“ povedala Babiaková. Názov poisťovne nekonkretizovala, no Uniqa to nebola.
Primátorka objasnila, že celkové škody po požiari vyčíslili na takmer 24 miliónov eur. V tom sú už zahrnuté aj verejné priestranstvá, ktoré si vyžadujú rozsiahle opravy. „Na našom objekte boli škody odhadnuté na 4,5 milióna eur,“ pripomenula. V Banke lásky to bolo 4,6 a v Berggerichte 7,2 milióna eur. Pri ďalších nehnuteľnostiach sa to pohybuje od 180– do viac ako 900-tisíc eur. „Zo štátneho rozpočtu pôjde 7 miliónov Slovenskému banskému múzeu a archívu. Čo sa týka súkromných budov, odrátavajú sa im poistky a to, čo dostanú zo zbierok. Ďalšie peniaze na opravy inak dostanú všetci,“ uzavrela Babiaková.