Hrad Marcus, ktorý jeho vlastník pomenoval po svojom synovi, začal rásť dva kilometre od centra obce Repište (okres Žiar nad Hronom, pozn. red.) v roku 2009. Výlučne vlastné peniaze doň investoval podnikateľ prevádzkujúci v Bratislave rodinnú tlačiareň. Od začiatku upozorňoval, že so zverejnením svojho mena nesúhlasí. Zdôvodňoval to tým, že nie je osobou verejného záujmu.
V roku 2012 k tejto téme poskytol jedno z mála vyjadrení pre médiá. V ňom spomenul, že obľubuje architektúru a k Repišťu má blízky vzťah. Preto sa tam, na mieste starej usadlosti z 19. storočia, rozhodol postaviť repliku slúžiacu pre rozvoj turistického ruchu. „Nadšenie miestnych ľudí je také veľké, že mnohí, ktorí majú artefakty z dávneho obdobia a z toho územia, by ich radi vystavili v tomto objekte. Ten sa stane verejne prístupným pre turistov,“ uviedol v minulosti. Jeho slová sa však doteraz nenaplnili.
Už roky je tam ticho
Chceli sme zistiť, či sa na hrade, ktorý už z vonkajšej strany vyzerá ako kompletne dokončený, s odstupom času niečo zmenilo. Pri našej dávnejšej návšteve to totiž vyzeralo tak, že už sa pracuje len v interiéri, po ktorého finalizácii sa brány otvoria aj zvedavej verejnosti. Vybrali sme sa preto priamo na miesto.
Dedinka Repište, ktorá nemá ani tristo obyvateľov, pôsobí trošku ospalo. Cestou sme ale stretli pár ľudí, ktorí nám prezradili, že na extravagantnej stavbe momentálne žiadne práce neprebiehajú. „Je tam ticho, trvá to už nejaký ten rok. Majiteľovi asi došli financie,“ zhodli sa miestni.
Natrafili sme aj na človeka, ktorý sa raz dostal dovnútra hradu. Meno nám neprezradil. „Nie je tam žiadne zariadenie, nič – je to prázdne. Majiteľ v minulosti hovoril o tom, že tam chce dať starožitný nábytok, ale to tiež nie je lacná záležitosť,“ mieni. Dodal, že troch psov – strážcov oploteného areálu, tam chodí kŕmiť človek z dediny. Ten sa stará, spolu so svojou manželkou, aj o poriadok v okolí. „Je škoda, že to takto dopadlo. Predtým, keď stavba rástla, tam pár ľudí z dediny našlo robotu. Ich počet sa menil v závislosti od rozsahu prác. Niekedy boli štyria, inokedy siedmi alebo desiati,“ priblížil. Dodal, že keby to fungovalo a na hrade by sa organizovali podujatia, určite by to miestnych zamestnávalo aj naďalej.
Olívia Mrázová, ktorá býva pri ceste smerujúcej k hradu, pravidelne vídava turistov, ktorí k nemu putujú. „Zastavujú tu autá a šoféri sa pýtajú, aká je tam cesta, či tu môžu zaparkovať. Chodieva sa sem pozrieť aj dosť veľa pacientov z neďalekých kúpeľov v Sklených Tepliciach,“ hovorí. Hrad je podľa nej pekný, ale nevyužitý. „Viem, že majiteľ to nechce, no keď už to tu je, mohol by tam robiť nejaké svadby, oslavy a poskytovať to tiež na ubytovanie pre turistov. Aby budova len tak stála, to nemá význam,“ uzavrela.
Pozor na šelmy
Autom sme pokračovali ďalej, kde už bol terén trochu rozbitejší. O chvíľu nato nás zastavila značka so zákazom vjazdu. Od tohto bodu sme teda kráčali, lesným úsekom, pešo. O pár minút sme sa dostali k miestu s upozornením, ktoré hlása zvýšený pohyb medveďa hnedého. Po jeho prečítaní nám veru nebolo všetko jedno, preto sme pridali do kroku.
V tieni stromov sme kráčali ešte niekoľko ďalších minút, až kým sme nezbadali „svetlo na konci tunela“. To sme už vedeli, že sa blížime k nášmu cieľu. Z lesného porastu sme vyšli na slnkom zaliatu veľkú lúku, ktorej dominuje hrad Marcus. Ten je celý ohraničený kovovým plotom, v blízkosti ktorého je informačná tabuľa opisujúca históriu dotknutého územia. Keď sme sa k nej priblížili, priestorom zaznel hlasný brechot psov, ktorých spomenul už predtým jeden z dedinčanov. Chvíľu sme zúrivých chlpáčov pozorovali, či sa k nám spoza zábran, ktoré nás delili, nejako nedostanú, no uistili sme sa, že nimi neprejdú. Potom ich štekot ustal – strážcovia hradu sa stratili niekde v jeho útrobách.
Čítajte aj Verejnosť sa konečne dostane na oslavy SNP. Neobávajú sa organizátori výtržností?
Súčasťou oplotenia repliky je malebná kaplnka svätej Barbory, popri ktorej sme prešli k hlavnej bráne. Tá bola zatvorená a istená kovovým zámkom s reťazou. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa v hrade niekto nachádzal. Plocha za bránou, ktorá vedie k betónovým schodom, je zarastená vysokou burinou. Rovnako je na tom aj priestor, ku ktorému schody vedú. Tento obraz vyvoláva smutný dojem opustenosti objektu.
Istý čas sme sa na obrovskom priestranstve pri hrade nachádzali sami. Potom sa tam však objavila trojica turistov. Išlo o rodinku z neďalekej Banskej Štiavnice, s ktorou sme sa dali do reči.
„Vždy sme si hovorili, že raz sa sem musíme ísť pozrieť, keď to máme tak blízko. Dnes je síce horúco, ale dá sa to vydržať,“ usmial sa otec rodiny. A čo hovoria na hrad? „Pekný. Viem, že mnohí ho kritizovali s tým, že majiteľ mal radšej zainvestovať do opravy nejakého už existujúceho. Je ale jeho vec, čo si za svoje peniaze postaví,“ podotkol. Keďže ďalšiu tabuľku o zvýšenom pohybe medveďov sme si všimli aj v blízkosti atrakcie, zaujímalo nás, či cestou k nej nemali obavy. „Ani nie. Do prírody chodievame často a vždy sa na túrach rozprávame. Maco, ak tu nejaký je, by nás asi spozoroval už z diaľky a radšej by sa nám vyhol,“ predpokladá.
Cielene vyhľadávaný bod
Po návrate od hradu sme sa snažili jeho majiteľa kontaktovať napriek tomu, že s médiami už dlhšie nekomunikuje. Keďže mobilné číslo na neho nemáme, otázky sme mu poslali e-mailom do jeho firmy. Po pár dňoch nám odpovedal.
„Dokončenie nádvoria a jeho sprístupnenie je stále našou túžbou, no vyžaduje si to ešte dosť remeselných prác. Už teraz sa javí, že vďaka úžasným remeselníkom pochádzajúcim výlučne z blízkeho okolia, a ich doteraz dokonale odvedenej remeselnej práci, to bude po dokončení oku lahodiace,“ uviedol s tým, že kvôli pandémii v tom nemohli pokračovať.
Jeho osobnou prioritou je vraj fakt, aby všetky stavebné a remeselné práce na hrade Marcus vykonávali výlučne majstri z blízkeho okolia. „Tak to bolo a určite bude aj v budúcnosti,“ podotkol majiteľ. „Vytvára to dobrý vzťah miestnych k samotnému hradu, vďaka ktorému určite obec Repište vošla do povedomia. Preto niektorí tamojší obyvatelia aj patriotne hovoria ako o svojom hrade Marcus,“ zdôraznil. Pripomenul, že kvôli pandémii boli práce úplne zastavené, lebo „stopku“ malo vtedy úplne všetko.
„Vrátane materiálového zabezpečenia. Tým sa skomplikovalo akékoľvek pokračovanie,“ poznamenal. Verí a je aj vnútorne presvedčený, že sa im ako rodine už budúci rok podarí práce opäť „naštartovať“. „A tým splniť náš prísľub sprístupnenia hradu. Samozrejme, existuje ale mnoho objektívnych vplyvov, ktoré nie sú úplne v našich rukách,“ uzavrel.
„Vnútorné priestory hradu sú nedokončené, stavba nie je skolaudovaná,“ potvrdil Pravde starosta Repišťa Vladimír Šalkovský. „Nejakú investíciu a čas si to určíte ešte vyžiada. Momentálne sú tam práce pozastavené. Z akých dôvodov, neviem,“ podotkol. S majiteľom je vraj v osobnom kontakte málokedy, rieši s ním len úradné záležitosti.
Čítajte aj Majitelia ohňom zničeného zážitkového domu kritizujú známu poisťovňu. Padne žaloba?
„Firmy mali problémy a keďže on na to nemá žiadne dotácie ani úvery, zrejme je to závislé od toho, ako sa darí tej jeho,“ naznačil starosta dôvod, na ktorom by to mohlo viaznuť. Zdôraznil, že hrad určite nepustne. „Starajú sa mu o to ľudia z dediny tak, aby tam bolo všetko vykosené. Chodia tam totiž turisti – prístup z vonkajšej strany je napríklad ku kaplnke svätej Barbory, pri ktorej sa dá posedieť,“ spomenul zaujímavosť, ktorá je súčasťou stavby.
„Ten hrad je bodom, ktorý ľudia vyhľadávajú cielene. Nachádza sa na križovatke Barborskej cesty, niekoľkých turistických trás, tiež cyklotrás. No a v neďalekej blízkosti je kúpeľná obec Sklené Teplice. Cez víkendy v tej lokalite stretávam desiatky ľudí,“ poznamenal. Lákadlom je podľa neho aj krásne prírodné prostredie.
„Všimol som si, že na tamojšej lúke trávia celé rodiny aj niekoľko hodín. Je tam pokoj, deti sa hrajú a spolu s rodičmi obdivujú rozprávkovú stavbu. Z tohto pohľadu to vnímame pozitívne,“ zhodnotil Šalkovský. Pripomenul, že sú aj ľudia, ktorí to vidia inak, ale je normálne, že na množstvo vecí sú rôzne názory.
„Prostrediu to neškodí, je tam čisto, pekne. Ak sa niekto pýta, či toto obec potrebovala, moja odpoveď je jednoznačná – určite je to lepšie ako čierna skládka v Pezinku. No a ak tam majú ľudia dôvod ísť s deťmi na vychádzku a stráviť tam nejaký čas, prečo nie?“ reagoval starosta. Pokračoval, že do vnútra sa nejaké skupiny dostali len výnimočne – na základe osobného súhlasu investora. „V podstate len po známosti cez človeka, ktorý sa mu o to stará. Prípadne mali priamu dohodu s majiteľom,“ doplnil.
Medvede strhli dobytok
Na oznam o zvýšenom pohybe medveďov v okolí hradu Marcus sme sa pýtali štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktoré tamojšie územie spravujú. Ich hovorkyňa Daša Makanová reagovala, že tam bola táto tabuľa umiestnená im neznámou osobou a bez ich súhlasu. „Z tohto dôvodu nevieme poskytnúť informácie o dôvodoch jej umiestnenia, ani o vývoji početnosti medveďov v tejto lokalite či o prípadných stretoch s ľuďmi,“ uviedla hovorkyňa.
Starosta Repišťa vraví, že takéto tabuľky vídať štandardne pri vstupoch do určitých lokalít, kde je výskyt medveďa. „Nie je to práca obce, ale zrejme ide o preventívne opatrenie. Lepšie je na to upozorniť, aby ľudia s tou možnosťou počítali, nech potom nie sú prekvapení,“ povedal.
Čítajte aj Prekvapujúca štúdia o medveďoch na Slovensku: Ich počet nestúpol, vyzerá to skôr naopak
Medvede podľa Šalkovského v okolí obce vídať na majeroch smerom do Banskej Štiavnice – v minulosti tam vraj strhli dobytok. „V dedine nejaké škody neevidujeme, sem sa nepribližujú. Skôr sa pohybujú v hlbších lesoch a keďže celý deň nesedia na jednom mieste, možnosť stretu s nimi je v celých Štiavnických vrchoch,“ zhodnotil s tým, že podobná situácia je, v rámci Slovenska, na mnohých miestach.
Výskyt medveďa vraj obci pravidelne hlásia poľovníci, no zaznamenali ich aj fotopasce, ktoré sú inštalované v jej okolí. „Mali sme tiež pár hlásení, možno tri prípady, od bežných ľudí, že šelmu videli z väčšej vzdialenosti. Ďalší našli stopy v snehu alebo na lesných cestách. K priamemu stretu však musí viesť určitá zhoda okolností, paniku by som z toho nerobil,“ upokojuje starosta.