Zatiaľ neznámy autor tak zrejme chcel vyznať lásku istej Zuzane tým, že červeným sprejom napísal jej meno a telefónne číslo. No evidentne zvolil krajne nevhodný spôsob.
„Veľa vecí sa dá pochopiť, ale toto nie. Niekoľko rokov pracujeme na záchrane hradu a teraz toto. Myslím, že ten, kto to urobil nie je normálny. Poškodil hrad a v ťažkom teréne mohol utrpieť úraz,“ myslí si predsedníčka Občianskeho združenia (OZ) Castrum Thorna Helena Mackovjaková.
„Keďže sa to vyšetruje, nerada by som sa bližšie vyjadrovala. Polícia ma už kontaktovala a zrejme sa ešte ozve,“ povedala nám žena, ktorej meno a telefónne číslo neznámy „ctiteľ“ nasprejoval na hrad. Dodala, že vie, o koho by mohlo ísť.
Na múry hradu Turňa nastriekal zatiaľ neznámy páchateľ nápisy červeným sprejom. Polícia po ňom intenzívne pátra, hrozí mu niekoľkoročný trest.
Dodala, že jej nepríde normálne nastriekať sprejom nápisy na ktorúkoľvek budovu. Na hrade je však škoda oveľa väčšia. „Je to národná kultúrna pamiatka, to je prvá vec. Druhou je, že nápis nastriekal aj na pôvodné omietky, ktoré majú niekoľko sto rokov. Takže morálne škody sú vysoké, historické sú nevyčísliteľné, keďže ide o 500 rokov starú omietku. Zatiaľ vôbec nevieme, ako ten nápis odstránime, lebo tie omietky nechceme poškodiť,“ vysvetlila Mackovjaková.
Prípadom sa už zaoberá polícia. „Práve dnes, v pondelok som bola vypovedať na kriminálke. Nápisy sme našli v sobotu. Prišli to zadokumentovať kriminalisti z Košíc. zaoberajú sa tým práve kvôli tomu, že nejde o bežnú budovu, ale národnú kultúrnu pamiatku,“ upresnila Mackovjaková. Bohužiaľ, nie je to prvý prípad. Hradné múry na jednej z bášt boli postriekané sprejom aj minulý rok. Polícia našla páchateľov behom 24 hodín. Bol z osady v Moldave nad Bodvou.
Dodala, že nechápe, aký zmysel malo nasprejovanie nápisov na hradné múry a baštu. „Možno si ten páchateľ myslel, že ich bude vidno zdola, ale to by museli byť oveľa väčšie. Našťastie nie sú. Ťakžo k tomu niečo dodať. Dúfam, že ho policajti chytia,“ povedala predsedníčka OZ Castrum Thorna. Polícia už začala trestné stíhanie vo veci zločinu poškodzovania cudzej veci.
„Doposiaľ neznámy páchateľ v dobe od 12.00 h 20. augusta do 10.30 h 26. augusta poškodil zrúcaniny Turnianskeho hradu v katastri obce Turňa nad Bodvou, okres Košice-okolie, ktorý je zapísaný v registri národných kultúrnych pamiatok, a to tým spôsobom, že na jeho ruiny napísal sprejom červenej farby rôzne nápisy. Takýmto konaním spôsobil miestnemu občianskemu združeniu (OZ) škodu v doposiaľ presne nezistenej výške,“ uviedla košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová. Páchateľovi hrozí trest od troch do ôsmich rokov „natvrdo“.
Čítajte aj V košickom múzeu letectva nájdete Messerschmidt, čínsku stíhačku aj vládny špeciál
Predsedníčka OZ Castrum Thorna by pre autora nápisov prijala originálny trest. „Žiadne väzenie, alebo pokuta. Nech si ten trest a spôsobenú škodu odpracuje priamo na hrade. Možno by precitol,“ uzavrela Mackovjaková.
Obnova hradu spočíva na pleciach združenia a dobrovoľníkoch. Všetky veci aj materiál musia niesť na hrad tak, ako v stredoveku – peši. Hrad je totiž na kopci, ktorý je už súčasťou Národného parku Slovenský kras. Nachádza sa tu národná prírodná rezervácia Turniansky hradný vrch. Navyše je tu V. stupeň ochrany.
Hrad naposledy utrpel veľké škody koncom II. svetovej vojny. Na hradnom kopci sa doslova zabarikádovali nemecké jednotky. Dole na nich číhala sovietska a rumunská armáda. „Keď už sa im podarilo dostať takmer úplne hore na kopec, Nemci v zúfalstve vyhodili do vzduchu časť múra. Vtedy zahynulo pomerne dosť sovietskych aj rumunských vojakov,“ opisuje Mackovjaková.
Hrad vznikol zrejme v prvej polovici 13. storočia po mongolských vpádoch do Uhorska. Prvá zmienka o hrade je v listine kráľa Bela IV. z prvej polovice 13. storočia. Uvádza sa v nej, že kráľa daruje hrad šarišskému grófovi Tekušovi. Bola to odmena za pomoc kráľovi proti Mongolom v Bitke na rieke Slanej. Koncom 13. storočia prešiel hrad do rúk Turnianskovcov. Tí hrad zrenovovali a zväčšili. Po vymretí spomínaného rodu v roku 1406 ho získal od kráľa Žigmunda Luxemburského Pavol Bešeň. Neskôr ho vlastnili Bebekovci, Ján Jiskra, resp. bratríci, na čas ho vlastnil aj kráľ Matej Korvín, ďalej mocný rod Zápoľských, neskôr sa opäť dostal do rúk Bebekovcov.
Hrad viackrát napadli a dobyli Turci. No v roku 1685 hrad obsadil cisársky generál Valentín Šultz, ktorý ho dal čiastočne zbúrať. Hrad už nebol obsadený, hoci niektoré časti sa zachovali. Práve v nich v roku 1848 ubytovali povstalcov. Z ich nedbanlivosti vznikol požiar, ktorý zničil strechu aj krovy. Časť múrov zničila spomínaná nemecká armáda, ktorá z hradu ostreľovala cestu vedúcu z Rožňavy do Košíc.