Patrí medzi ne aj Zemplín, kde je nárast dopravy vysoký, no cestná sieť sa nemodernizuje a dostáva zabrať. Hlavne trasa z Košíc do Michaloviec a následne na Sobrance až po ukrajinskú hranicu vo Vyšnom Nemeckom. O urýchlenie výstavby sa pokúša aj občianske združenie (OZ) Diaľnica na Zemplín.
Na problém opäť poukázali tento týždeň na tlačovej konferencii Diaľnica na Zemplín: Intenzita dopravy cez obec Dargov. Práve v tejto dedine je problém intenzity dopravy hádam najvypuklejší. Podľa starostu Dargova Jána Kiša majú miestni obyvatelia problém prejsť z jednej strany na druhú, či vyjsť s autom na hlavnú cestu.
Cez obec Dargov v okrese Trebišov prejdú denne tisíce áut a kamiónov. Mnohé z nich pokračujú na ukrajinskú hranicu.
„Deti chodia na základnú školu do Sečoviec. Keďže musia prejsť cez cestu, rodičia sa ich boja púšťať na autobus práve kvôli doprave. Už je najvyšší čas, aby sa tento problém vyriešil,“ opísal problémy starosta. Aj kvôli tomu vykonalo OZ Diaľnica na Zemplín v poradí už tretie manuálne sčítanie dopravy v obci Dargov. Sčítanie urobili počas druhého a tretieho augustového piatka.
Čítajte aj Košice chystajú nové pravidlá v parkovaní. Rezidenti majú obavy
Každé dve sekundy jedno auto
„To, čo sa momentálne deje s dopravou na Zemplíne presahuje všetky normy. Počas sčítania sme narátali 20 468 vozidiel. Navyše od druhej do štvrtej popoludní je tu taká intenzita dopravy, že každú dve a štvrť sekundy prejde jedno auto. Norma pre cestu I. triedy je od 5-tisíc do 13-tisíc vozidiel. Cesty na Zemplíne ju ďaleko prekračujú. Navyše sú normy rozdelené podľa šírky vozovky. Cesta I. triedy E 50, ktorá vedie Zemplínom bola stavaná ešte podľa starých noriem,“ vysvetlil predseda OZ Diaľnica na Zemplín Peter Báthory.
Dodal, že na niektorých úsekoch máme šírku osem metrov, pričom podľa súčasných noriem môže mať najužšia cesta deväť a pol metra. Navyše cesta pri Dargove prešla v roku 2015 rekonštrukciou, no je zrelá na ďalšiu. „Výstavba diaľnice D3 na Kysuce alebo rýchlostnej cesty R2 Mýtna – Lovinobaňa sa začala pri intenzite 11-tisíc vozidiel denne,“ argumentuje ďalej Báthory s tým, že norma pre diaľnicu je od 17 500 automobilov.
Báthory podčiarkol, že zastaralá a zanedbaná cestná infraštruktúra prechádza okresmi, ktoré patria medzi najmenej rozvinuté. „A tak sa pýtam, čo ešte máme robiť? Tri roky sa ľudia aj podnikatelia z regiónu skladajú na chod občianskeho združenia, aby sme mohli chodiť, lobovať, prosiť, či presviedčať, že diaľnica je potrebná,“ povedal Báthory. Ako príklad rýchlosti výstavby diaľnic a rýchlostných ciest by podľa neho pre Slovensko mohlo slúžiť Poľsko. Pred tridsiatimi rokmi malo 378 kilometrov, dnes má zhruba 5 – tisíc kilometrov. Slovensko malo v roku 1993 250 kilometrov, v súčasnosti 860 kilometrov. „Potrebujeme urýchlene riešiť otázky, ako urýchliť prípravu a následne výstavbu diaľnice. Ministerstvo dopravy pripravilo podklady pre legislatívu, ktorá zrýchli prípravu výstavby niekde až o dva roky,“ dodal Báthory s tým, že vďaka rozvinutej diaľničnej sieti patrí Poľsko do dvadsiatky najlepších ekonomík na svete, zatiaľ čo Slovensko je na 61. mieste za Etiópiou a pred Ekvádorom. Navyše diaľnica D1 až po ukrajinskú hranicu má byť súčasťou TEN T koridoru, čiže transeurópskej dopravnej siete. To ale znamená postaviť ju do roku 2030. „Rád by som sa opýtal všetkých politikov, ako plánujú ďalej po voľbách pokračovať v príprave výstavby diaľnice na Zemplín,“ dodal na záver Báthory.
Treba využiť šancu
„Som z Humenného, často chodím navštevovať rodičov a cesty sú tu úbohé. Cestovať šesť hodín z Bratislavy na východ po nekvalitných cestách je v 21. storočí neskutočné. Ak niekto chodieva do Bratislavy, tak vidí, že cesty na celom Slovensku sú rozkopané. Je to kvôli tomu, že opravujeme, čo sa dá,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva dopravy výstavby (MDV) SR Jaroslav Kmeť. Ocenil, že aj vďaka OZ Diaľnica na Zemplín sa v roku 2020 začalo reálnejšie pracovať napríprave výstavby diaľnice na ukrajinskú hranicu. Doplnil, že zatiaľ sa na prelome rokov 2024 a 2025 sa podarí dokončiť úseky diaľnice Hubová – Ivachnová a Lietavská Lúčka – Dubná skala. „Stále ale bude chýbať úsek Turany – Hubová. A to nehovoríme o úplne chýbajúcom úseku na ukrajinskú hranicu. Situácia na Ukrajine ukazuje na to, ako tú diaľnicu potrebujeme. Hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom je zaprataný kamiónmi. Ukrajina nemá alternatívu, ako transportovať obilie po cestách a železniciach. Do úvahy tu prichádzajú štyri krajiny – Rumunsko, Maďarsko, Slovensko a Poľsko. Ak toto Slovensko nevyužije, tak sa nám nikdy nepodarí povzniesť východ,“ myslí si Kmeť.
Štúdia zostarla, vypracovali novú
„Chceme využiť bruselské fondy, ktoré majú uzávierku 14. septembra a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) tam podá dva projekty. Jeden je pre EIA a druhý na dokumentáciu pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Plánom ministerstva dopravy a NDS je, aby sme vytiahli aspoň diaľničný privádzač na hranici s Ukrajinou. Kamióny tam musia čakať niekoľko hodín. Lebo tak ako čelí náporu Dargov, či obec Závadka, tak trpí aj Vyšné Nemecké. Je zahltené kamiónmi, odpadom, tí šoféri si ani nemajú kde odskočiť a chýba tam infraštruktúra,“ objasnil Kmeť najbližšie plány. Dodal, že tento úsek diaľnice má okrem hospodárskeho aj startegický, ba až vojenský význam. Hoci mala NDS už v roku 2014 vypracovanú štúdiu realizovateľnosti výstavby diaľnice na Zemplín, medzičasom je už neaktuálna. Nová, za 700 – tisíc eur má byť konečne hotová ešte tento rok. To je signál pre 450 – tisíc obyvateľov Zemplína, že diaľnica, ktorá by odbremenila aj mestá Michalovce, Sečovce a Sobrance sa stane realitou.
Čítajte aj Nový minister dopravy vylepšil plán výstavby. Čo spraví s meškajúcimi diaľnicami?
Napokon, Útvar hodnoty za peniaze pripravil výber priorít pre pre výstavbu cestných projektov do roku 2030. Práve tu sa prioritne ráta aj s úsekmi medzi Košicami, resp. Bidovcami až po hranicu s Ukrajinou. Najvyššie, na 12. a 13. mieste sú úseky Dargov – Pozdišovce – Sobrance, 15. miesto patrí úseku Bidovce – Dargov. Paradoxne úsek medzi Sobrancami a hranicou s Ukrajinou, sa ocitol na 67. priečke priorít. To sa ale ešte nič neznamená. „V tomto rebríčku sa zatiaľ nič nezmenilo, ale môže k tomu dôjsť, akonáhle budú známe výsledky štúdie. Nie je vylúčené, že by sa výstavba riešila aj formou PPP projektov,“ pripustil na záver štátny tajomník Kmeť.