Konferencia na tému Vizionári v kúpeľníctve sa konala v kontexte obnovy sliačskych kúpeľov. Iniciátorom na širšiu debatu bol ich riaditeľ Martin Beňuch. „Cieľom je, aby sa nášmu kúpeľníctvu prinavrátilo miesto, ktoré malo v systéme verejného zdravotníctva, kedy sme sa oveľa aktívnejšie venovali prevencii a rehabilitácii pacientov. No a prioritne liečbe za využitia našich vzácnych prírodných zdrojov,“ povedal Beňuch. V Kúpeľoch Sliač podľa neho vidíme, že sú v tejto oblasti, v rámci Slovenska, tak trošku výkladnou skriňou.
„Firma roky stagnovala a kvôli investičnému dlhu upadala. To ilustruje, aký má štát vzťah k celému kúpeľníctvu. Samozrejme, evidoval, že tu je, ale nejako výrazne prírodný potenciál krajiny, tie jedinečné liečebné zdroje, nerozvíjal,“ pokračoval riaditeľ. „Dnes sa tu veľmi aktívne snažíme, v úvodzovkách, zakričať, že sme tu. Mnohí sa, na rôznych kúpeľných miestach, trápime. Napriek nepriazni financovania takejto liečby na Slovensku ju stále poskytujeme, ale už sme došli do bodu, keď za podmienok, ktoré máme, nevieme ísť ďalej,“ tvrdí.
Odborníci sa počas spoločnej diskusie zhodli, že sú pripravení poskytovať služby aktívnejšie, pre väčší počet ľudí, no dôležité je nájsť na to peniaze. Zároveň dať kúpeľníctvo v našej krajine na piedestál s tým, že využijeme, čo nám je dané.
Beňuch poznamenal, že financie si musia nejakým spôsobom „vyboxovať“. Dôležité je, aby bolo kúpeľníctvo, ktoré má význam pre zdravie obyvateľov a rozvoj cestovného ruchu, v centre pozornosti politických elít.
„Mnohé odvetvia bojujú za to, aby si ich autority v štáte, ktoré sú v politickom prostredí, všimli. Dnes to robíme aj my, aby sme nezostali niekde v úzadí – chceme sa dostať do popredia. Prírodný potenciál, ktorý kúpeľné podniky využívajú, stojí za to, aby sme sa ocitli medzi prioritami aj budúcej vlády,“ podčiarkol riaditeľ. Takto chcú dosiahnuť, aby kúpeľná zdravotná starostlivosť a rozvoj slovenských miest, v ktorých je vykonávaná, bola aj z pohľadu cestovného ruchu témou.
Súčasť zdravotníckeho systému
Na konferencii nechýbala predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková. Je tiež viceprezidentkou Európskeho zväzu kúpeľov, ktorému v minulosti aj šéfovala. Prízvukuje, že kúpeľníctvo musíme vnímať ako súčasť zdravotníckeho systému krajiny. „Legislatívne je to všetko ošetrené – máme pomenované kritériá, kedy môže pacient absolvovať kúpeľnú starostlivosť, tiež ako je hradená zo zdravotného poistenia. Rozdelená je na kategórie A a B, pričom v prvom prípade je to hradené rovnako, ako v nemocnici. V tom druhom ide ubytovanie a stravovanie na platbu pacienta,“ vysvetlila.
„Šarapatu“ v tejto oblasti však narobil covid a lockdowny v roku 2020, kedy boli kúpele pozatvárané na takmer tri mesiace. Národné centrum zdravotníckych informácií prišlo nedávno s prvými dátami, ktoré ukazujú, že počty pacientov znovu postupne stúpajú, no stále sme sa nedostali na úroveň spred pandémie.
„Zvýšili sa počty samoplatcov, ale ich pobyty sa skrátili. Čiže neprídu na desať dní alebo dva týždne, aby to malo efekt pre zdravie. Zostávajú tu len štyri či päť dní, maximálne sedem. Je to skôr relaxačný ako liečebný pobyt. No a problémom je práve financovanie,“ hovorí Zálešáková.
„Ostatné dva roky je tu takzvaná úhradová vyhláška, ktorá pre všetky typy zdravotnej starostlivosti určí, koľko peňazí tam môže ísť. Kúpele boli vždy súčasťou ústavnej starostlivosti, no zrazu nás vytrhli a z verejného zdravotného poistenia nám dali len určitú malú sumu,“ povedala. Upozornila, že referenčným rokom bol práve nepriaznivý rok 2020, kedy mali výrazne menej pacientov. Preto na to vyčlenili aj podstatne menej peňazí.
„V aktuálnom roku je to trošku viac, ale stále je to 0,88 percenta zo všetkých výdavkov na zdravotnú starostlivosť. V porovnaní s Českom, kde je to 2,1 percenta, je to veľmi málo,“ podotkla. Ak chcú poisťovne uspokojiť pacientov, ktorí majú na kúpele nárok a chcú tam ísť, si podľa nej, samozrejme, strážia cenu ošetrovacieho dňa, ktorá nekryje oprávnené náklady.
„Aby sme poskytovali zdravotnú starostlivosť v kvalite, ktorú máme v rámci zmluvy dohodnutú, suma z poisťovní na to jednoducho nestačí,“ tvrdí Zálešáková. Objasnila, že vlani bola najvyššia preplatená suma 48 eur. Náklady na ubytovanie, stravu, liečbu a kontrolné vyšetrenia lekárom z nej teda určite pokryté nie sú. „Potom museli kúpeľné podniky siahnuť k veľmi nepopulárnemu kroku – vyberať doplatky,“ poznamenala.
Liečiť treba aj psychiku
Šéfka asociácie pokračovala, že ich víziou kúpeľníctva je podpora včasnej následnej rehabilitácie, ktorá na Slovensku chýba. „Prečo stavať ďalšie Kováčové, keď sa v niektorých kúpeľoch môže jeden liečebný dom zmeniť na takéto zariadenie? Majú tam na to potrebné priestory, fyzioterapiu a podobne,“ pripomenula. Je presvedčená, že je to najjednoduchšia cesta, pričom do roku 2002 to tak u nás fungovalo.
„Bolo automatické, že z niektorých oddelení išli pacienti priamo do kúpeľov na rehabilitáciu. Nie je to žiadna novinka, my to robiť vieme. Zastavilo sa to preto, že cena pre všetky diagnózy je teraz rovnaká. Chceme dosiahnuť to, čo majú v Česku – na každú diagnózu majú inú cenu,“ ozrejmila.
Ďalším produktom je podľa Zálešákovej duševné zdravie, ktoré na Slovensku vôbec neriešime. „Táto doba to výrazným spôsobom vystupňovala. Nálady v spoločnosti spôsobujú, že mnohí majú problémy aj s duševným zdravím. Nenávisť, cynizmus a podobne sú medzi nami. Človeku to nie je prirodzené, ale vyvinulo sa to vzhľadom na okolnosti, pracovné prostredie a ďalšie veci,“ hovorí. Víziou je tiež viac investovať do liečby detských pacientov, ale aj s rodičom. Ten totiž potrebuje edukáciu, ako sa má o také dieťa starať.
„Dôležité sú aj preventívne pobyty, ktoré sme začali robiť. Všeobecná zdravotná poisťovňa dokonca na to dávala 8 eur ako motivačný príspevok pre toho, kto s takýmto cieľom išiel do kúpeľov na desať dní. Tento rok to ale stopli,“ podotkla.
V porovnaní s rokom 2019 bude podľa Zálešákovej aj v tom aktuálnom v kúpeľoch stále menej klientov poisťovní. „Vo vyhláške je obmedzenie, že koľko môžu poisťovne na kúpeľnú starostlivosť minúť. Preto sa cena ošetrovacieho dňa ani nepribližuje oprávneným nákladom a stále sú tam tie doplatky,“ zdôvodnila. Podčiarkla, že pre niektorých seniorov je aj 15 eur na deň taký zásah do ich rozpočtu, že si to naozaj nemôžu dovoliť. Kúpeľná starostlivosť by pri tom pre nich znamenala menej liekov či zníženie potreby ošetrovateľov. „V konečnom dôsledku štát tie financie na to nakoniec bude musieť vyčleniť,“ zdôraznila. Rozdiel medzi počtom klientov z poisťovní v rokoch 2019 a 2022 je 10-tisíc. „Stále máme o polovicu menej aj zahraničných pacientov. Ešte sa nám všetci nevrátili,“ vraví.
Lákadlo pre cudzincov
Povzbudzujúce je, že v Európskej únii platí smernica o voľnom prístupe k zdravotnej starostlivosti. „Tá kúpeľná je jediná, na ktorú k nám prichádzajú zahraniční pacienti a doma im to ich poisťovňa preplatí. Chodia k nám napríklad klienti z Rakúska, Nemecka, Dánska, Holandska,“ vymenovala Zálešáková. Zdravotný turizmus je na Slovensku pomerne silný. Príjmy z cudziny sú na úrovni 14 percent, pričom k nám zo zahraničia chodí, ostatných pätnásť rokov, 30– až 35-tisíc kúpeľníkov.
„Prichádzajú sem za kvalitnou liečebnou starostlivosťou. No a keď tu už ten klient je, ako turista vyhľadáva naše hrady, zámky, reštaurácie či nákupné miesta,“ pripomenula. Spresnila, že zo zhruba 180-tisíc klientov za rok tvoria v našich kúpeľoch asi pätinu práve cudzinci. V porovnaní nášho kúpeľníctva s okolitými krajinami, ktoré majú v tejto oblasti tradíciu, máme podľa nej výhodu, že máme takmer všetky typy liečivých vôd – okrem rádioaktívnych a radónových. V tomto smere sme teda zaujímavou destináciou.
„Okrem toho máme na liečenie vhodné aj klimatické podmienky. Využívame tiež speleoterapiu, čiže jaskynné priestory. Ďalším plusom je vysokohorské a lesné prostredie vo Vysokých Tatrách,“ uzavrela s tým, že v rámci európskeho kúpeľníctva sa nachádzame v prvej päťke. Produkty máme porovnateľné s Francúzskom a Nemeckom, no prichádzame aj s novými. Ako prví sme napríklad začali liečiť postcovidový syndróm.
Čítajte aj Hitom sídlisk môžu byť zeleninové záhrady. V Čadci už pozbierali prvú úrodu
Štátna tajomníčka ministerstva dopravy Katarína Bruncková pripomína, že ich rezort zastrešuje aj cestovný ruch. „Kúpeľníctvo patrí medzi jeho významné odvetvia, tvorí až 14 percent na celkových prenocovaniach a tržbách. Preto je dôležité, aby bola spracovaná stratégia rozvoja kúpeľníctva – takýto dokument máme pripravený,“ tvrdí. Slovenské kúpele majú podľa nej obrovský potenciál v rámci prílevu zahraničných turistov. Kľúčové krajinu sú pritom Poľsko, Maďarsko, Česko či Nemecko.
„Dokážeme prilákať aj vzdialené trhy ako napríklad Izrael či krajiny blízkeho východu. Tie už tradične majú veľký záujem práve o kúpeľnú liečbu na Slovensku,“ povedala. „Kľúčové je, aby sme v spolupráci s profesijnými asociáciami a medzirezortne dokázali komunikovať a pomenovať problémy, ktoré máme. Najmä však spoločne tvoriť takzvaný produkt cestovného ruchu,“ priblížila Bruncková. Zdôraznila, že kúpele nie sú len o tom, že niekto príde na medicínsku liečbu, ale tiež o poskytnutí kvalitných služieb a súvisiacich aktivít.
„Na ten účel je dobré, aby kúpele spolupracovali aj s našimi krajskými oblastnými organizáciami cestovného ruchu, ktoré podporujeme dotáciami. Tie dokážu spájať samosprávu, štátny aj súkromný sektor,“ dodala štátna tajomníčka.
O vyjadrenie k téme sme požiadali aj ministerstvo zdravotníctva. Okrem iného nás zaujímalo, či je v blízkej budúcnosti šanca navýšiť platby do poisťovní za liečbu pacientov v kúpeľoch. Do našej uzávierky však rezort nereagoval.