Epicentrum sa malo nachádzať v katastri obce Ďapalovce, kde niektoré príbytky ostali zdevastované ako po nálete. V okrese Vranov nad Topľou, kam patrí aj spomenutá obec, vyhlásili po zemetrasení mimoriadnu situáciu. Platí v celom okrese, potvrdil prednosta okresného úradu Róbert Čalfa.
„Najhoršia situácia je v obci Ďapalovce. Čakáme na statikov, ktorí by mohli bližšie poskytnúť informácie obyvateľstvu, či poškodené domy budú ďalej užívaniaschopné,“ uviedol. Ako dodal, v obci Girovce podľa vyjadrenia starostky popadali všetky komíny. „Poškodené sú budovy aj v Holčíkovciach a v obci Giglovce,“ doplnil Čalfa.
Škody po zemetrasení v obci Ďapalovce.
Prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Harvan, ktorý sa zúčastnil na utorkovom zasadnutí krízového štábu, priblížil, že v obci Girovce je jeden dom neobývateľný, poškodený je i kostol, ktorý je momentálne nepoužívateľný.
„V Holčíkovciach je mimoriadna situácia, je tam poškodený kostol, škôlka, škola a niekoľko rodinných domov. V Ďapalovciach je takmer každý dom poškodený, štyri značne a je do nich zakázaný vstup pre majiteľov,“ uviedol Harvan.
Obyvateľka obce Ďapalovce: Bolo to strašné, utekali sme von v pyžamách.
Ako podotkol, okolité obce boli požiadané, aby spísali škody. „Do dotknutých obcí idú odborníci z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Chcú absolvovať stretnutie s dotknutými obcami a inštalovať zariadenia na meranie zemetrasenia,“ skonštatoval prednosta.
Záznam kamery v drogérii v Humennom, ktorý zachytil zemetrasenie.
Zemetrasenie, ktoré v pondelok večer zasiahlo východné Slovensko, malo mať silu 4,9 lokálneho magnitúda. Epicentrum sa malo nachádzať v katastri obce Ďapalovce. Mimoriadne situácie z dôvodu poškodenia domov počas zemetrasenia vyhlásili v obciach Holčíkovce a Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou a Kolbovce v okrese Stropkov. Zranenia nie sú nahlásené.
Vláda dokumentuje škody
Vláda robí všetko pre to, aby čo najskôr zdokumentovala škody po zemetrasení na východe Slovenska a navrhla možné riešenia. Uviedol to premiér Ľudovít Ódor s tým, že na Slovensku sú pre krízové situácie pravidlá, ktoré sa nedajú obísť.
„Sme si vedomí, že pre každého je poškodenie majetku niečím, čo komplikuje náš život a každodennú existenciu, či sú menšieho alebo väčšieho rozsahu. Urobíme všetko, čo bude v našich silách a možnostiach, aby sme následky zemetrasenia zmiernili, aby sa život dostal späť do normálu,“ skonštatoval Ódor.
Poukázal, že prostredníctvom odborov krízového riadenia okresných úradov prebieha proces posudzovania, respektíve overovanie oprávnených výdavkov spojených so zemetrasením. Sekcia krízového riadenia následne spracúva všetky takéto návrhy do materiálu, ktorý je predkladaný na rokovanie vlády.
Premiér sa poďakoval všetkým zložkám, ktoré pomáhajú alebo sa inak podieľajú na dokumentovaní a náprave škôd. Zároveň je rád, že si zemetrasenie nevyžiadalo obete či zranenia.
Najsilnejšie otrasy boli pred 260 rokmi v Komárne
28. 6. 1763, Komárno
- Epicentrum bolo v obci Kameničná. Podľa najnovších výskumov maďarských seizmológov publikovaných v roku 2021 malo zemetrasenie magnitúdu 6,3. Ide o doteraz najničivejšie zemetrasenie na území súčasného Slovenska. Zrútilo sa cez 600 domov, na ďalších vznikli škody, spadli aj veže Kostola sv. Ondreja, ktorého klenbu prerazili padajúce zvony. Na trh spadla strážna veža radnice a pod ruinami zrúcanín zahynulo podľa odhadov 200 až 300 osôb.
9. 1.1906, Dobrá Voda
- Posledné silné zemetrasenie a zároveň najsilnejšie zemetrasenie v 20. storočí s epicentrom na území Slovenska. Dosiahlo magnitúdu približne 5,7. Spôsobilo vážne škody v Dobrej Vode, z obcí hlásili zmenu úrovne spodnej vody a na niektorých lokalitách vznikli aj nové vodné zdroje.
15. 1. 1858, Žilina
- Prvé zemetrasennie v Západných Karpatoch, pre ktoré bol vykonaný systematický zber a analýza pozorovaní. Dosiahlo magnitúdu približne 5,1. Po prvýkrát bol pre výskum zemetrasenia na Slovensku použitý dotazník. V Žiline boli všetky domy poškodené a mnohé z nich sa stali neobývateľnými.
5. 6. 1443, stredné Slovensko
- Jedno z prvých zemetrasení zdokumentovaných na území Slovenska, s magnitúdou približne 5,7. Najviac zničilo Banskú Štiavnicu a bane v jej okolí, poškodilo aj Kremnicu, Ľubietovú a Prievidzu, bližšie informácie o obetiach sa ale nezachovali.
Zdroj: TASR, CVTI SR
Čítajte viac Čaputová volala po zemetrasení starostom, poisťovne jej prisľúbili pomoc. Svedkovia opísali, čo sa dialo na východe