Baňa Nováky začala fungovať v roku 1940, no teraz vyťažila svoj posledný vagón uhlia. Skončila sa tak historická etapa trvajúca 114 rokov ťažby slovenského uhlia, ktorú odštartovali v roku 1909 v Bani Handlová. Celkovo ho odvtedy v našej krajine vydolovali 404 miliónov ton. Je to číslo blížiace sa k 450-tisíc vlakom, ktoré zabezpečovali dopravu tejto suroviny do elektrární.
„Dnes môžeme poslednýkrát nazrieť do vozíka naplneného uhlím. Pre nás, baníkov, je to historický deň, lebo končí jedna dlhá éra. Nie je to však smutný deň, pretože my, baníci, máme veselé povahy,“ povedal bývalý riaditeľ nováckych baní Stanislav Gurský. „V určitom období sa rozhodlo, že v roku 2023 bude koniec. Ten prišiel, no neprijímame ho s nostalgiou, ale najmä so spomienkami na svojich kolegov, zážitky v práci, vzťahy a ťažkú, no prekrásnu banícku robotu,“ zhodnotil.
Vzápätí vydal pracovníkovi z dopravného úseku pokyn, aby symbolicky odzvonil ťažbu posledného vozíka. Ten vyviezla na povrch zhruba dvadsiatka baníkov. Spoločne si potom zaspievali svoju hymnu a vyvezené uhlie poklepali kladivkami.
Desiatky tisíc zamestnancov
Gurský nám vysvetlil, že v Novákoch nastúpil v roku 1977 ako rádový technik, majster či revírnik. Postupne tam prešiel všetkými možnými pozíciami – bol vedúcim zmeny, výroby, ťažobného aj neťažobného úseku, námestníkom a potom jedenásť rokov riaditeľom. Neskôr sa venoval, ako člen vedenia spoločnosti, banským aj nebanským aktivitám.
„Keďže tu fungujem 47 rokov, som jedným z mohykánov. Dnes mi pripadla povinnosť ten posledný vozíček, ktorý sme vytiahli, moderovať,“ pokračoval Gurský. „Sú tu kolegovia, ktorí tu strávili veľkú časť života. Ja som tu počas môjho pôsobenia stretol tisíce ľudí. Touto baňou prešlo dokopy, v období jej fungovania, 85-tisíc zamestnancov,“ vysvetlil. Nostalgiu vraj necíti.
„Skôr za vzťahmi a ľuďmi, s ktorými som pracoval,“ podotkol s tým, že baníctvo je špecifické povolanie. „Všetci v podzemí sme vždy odkázaní jeden na druhého. Nikdy to nie je tak, že niečo necháme, aby to urobil niekto druhý. V bani sa jednoducho musí robiť spolu – ľudia sú na seba viazaní kvôli bezpečnosti,“ pripomenul Gurský. Podčiarkol však, že to nie je len o tom. „Je to aj o silných priateľstvách a zodpovednosti jedného za druhého. V bani je práve tento fakt dôležitý ako možno v žiadnej inej profesii,“ doplnil.
Ľudovít Jančošek pracoval v Novákoch ako rádový baník od roku 1958. „Mal som vysokoškolské vzdelanie, ale neprekážalo mi to. Na vlastnej koži som pocítil, čo je to robiť ťažkú a často nebezpečnú prácu v bani. Neskôr som tu pôsobil v rôznych funkciách, ktoré mi pridelili,“ hovorí. Priznal, že jeho pocity sú, pri poslednom vagóne uhlia, čudné. „Človek si tu trochu zaspomína, no aj ľútostí, že to už končí. No ale tak sa rozhodlo, nič s tým nenarobíme,“ uzavrel.
Ján Baška tiež pracoval v Novákoch na pozíciách revírnika, tiež vedúceho zmeny. „Odpracoval som tu 24 rokov. Bolo to moje najkrajšie obdobie. Vládla tu solidarita, veľké kamarátstva, spoľahnutie jeden na druhého. Žiadne ostré lakte, intrigy, nič podobné,“ tvrdí.
Začnú likvidačné práce
Pri poslednej ťažbe nechýbal ani štátny tajomník rezortu životného prostredia Štefan Kuffa (SNS). V nováckych baniach vraj kedysi pracoval aj jeho starý otec. „Mnohí pri tejto ťažkej robote položili svoje životy,“ pripomenul Kuffa. „V minulom období boli baníci akousi elitou robotníckej triedy. Spoločnosť si ich vysoko cenila,“ dodal s tým, že pre baníkov sú schválené kompenzačné príspevky. Rozbehnuté sú napríklad projekty v rámci ich rekvalifikácie.

Baňa Nováky, ktorej podzemie tvorí tridsať kilometrov chodieb, ešte úplne nekončí. Pokračovať v nej budú likvidačné práce. Podľa zákona totiž musia dať podzemie a celé okolie do pôvodného stavu.
„Priama mechanizácia sa bude vykonávať minimálne tri mesiace. Potom začnú uzatváracie, protivýbuchové a protiprievalové práce. Celé to môže trvať ešte rok aj pol,“ objasnil Gurský. „Do konca januára tu zostáva pracovať 250 ľudí. Potom bude pravidelne chodiť do podzemia ešte sedemdesiat zamestnancov,“ dodal.