Špecialita, aká nemá obdoby. Slovenské ovce prvýkrát vyprodukovali aprílovú bryndzu

Na najlepšiu bryndzu už nemusíme čakať do mája – tromfla ju totiž prvá aprílová. Tak skoro túto slovenskú špecialitu ešte nikdy predtým na Muránskom salaši, ktorý sme navštívili, nevyprodukovali. Tamojší šéf a bača v jednom tvrdí, že chuťovo je vynikajúca.

17.04.2024 09:09
debata (4)

Bohaté zrážky a výnimočne teplá jar spôsobili, že ovečky začali pastieri vyháňať na pašu, z maštalí, podstatne skôr. To znamená, že aj naša slovenská špecialita v podobe bielej syrovej pochúťky je v ponuke s veľkým predstihom. Potvrdil nám to vedúci Muránskeho salaša Peter Pačesa.

Muránsky salaš
Video
Zdroj: TV Pravda

„Tohoročná prvá bryndza je aprílová a bude rozhodne lepšia ako tradičná májová,“ povedal veselo ukazujúc na spomínaný produkt. Zároveň si s nami symbolicky pripil črpákom plným žinčice. Pokračoval, že za týmto úspešným „štartom“ sú vhodné klimatické podmienky.

„Znamená to, že sezóna sa nám trošku predĺži. Pastvy a trávu máme v podstate už v takej skorej májovej kvalite. Všetko teda budeme mať v ponuke skôr – hrudku aj bryndzu, ktorá je už vlastne na svete, lebo z prvých podojov nám syr na to vyzrel,“ vysvetlil. Spresnil, že na tohtoročnom trhu sa naša národná špecialita premiérovo objavila v minulých dňoch.

„Je to bryndza iba z čistej paše. Nie sú tam žiadne prímesy krmív, ktoré sa ovečkám v maštali dávajú počas zimy,“ objasnil. V minulosti už aprílovú bryndzu ponúkali. „Občas sa podarí, že koncom tohto mesiaca ju už máme, ale nie tak skoro ako teraz – čiže začiatkom či v strede apríla,“ ozrejmil.

Stádo oviec na Muránskom salaši.
Pastierka Michaela Fecko na Muránskom salaši.
+12Aprílová bryndza a žinčica na Muránskom salaši.

Chuťovo sa podľa neho takáto expresne skorá bryndza od tej májovej veľmi nelíši. „Apríl, máj či začiatok júna, tá paša a zloženie sú rovnaké. Májová je vzácna, lebo je prvá, no a teraz bude taká aprílová,“ poznamenal s úsmevom.

Bezpečné mlieko

Zimné maštale Muránskeho salaša, pri ktorých sme sa s jeho šéfom a bačom v jednom stretli, sa nachádzajú v katastri obce Muránska Dlhá Lúka. „Chováme tu plemeno slovenská dojná ovca. Máme zhruba 250 dojných kusov, 50 jariek a na obnovu chovu nechávame 120 malých jahničiek,“ vysvetlil Pačesa.

„Na pašu ich začiatkom jari a koncom jesene vyháňame na okolité lúky,“ ukázal na sýto zelené obrovské plochy. „V letnej sezóne, od polovičky či konca mája, teraz to asi bude skôr, vyháňame ovečky do vyššie položených polôh v častiach Čierťaž a Korimovo. Tam zostávajú až do konca augusta,“ povedal.

Bača zdôraznil, že aby sa vyhli problémom s kliešťami a nimi súvisiacou encefalitídou, vždy aplikujú celému stádu repelentný prípravok. „Každému zvieraťu ho dávame zvlášť – na jeho pokožku v chrbtovej časti. Ide o ekologicky vhodný produkt, pričom ho vždy aplikujeme podľa stanovených potrieb každé dva až tri mesiace,“ hovorí. Vždy k tomu pristupujú ešte pred prvým vyháňaním a s odstupom času to opakujú. Má to vraj účinný efekt.

„Jednoducho zamedzíme tomu, aby sa kliešť na ovečku dostal. Okrem toho si pravidelne dávame vyšetrovať mlieko, či je vhodné na konzum a či neobsahuje stopy po encefalitíde. V ostatných sezónach sme tieto výsledky mali vždy negatívne,“ uzavrel Pačesa.

Pastierka Michaela Fecko hovorí o svojej práci
Video
Zdroj: TV Pravda

Nebojácna pastierka

Práca na salašoch je poriadna drina, neraz je preto ťažké zohnať dobrých valachov. Robiť doslova od svitu do mrku, neraz bez možnosti voľna, hocikto nedokáže. Muránsky salaš má v aktuálnej sezóne šťastie na výraznú posilu v podobe novej pastierky. Vidieť medzi ovcami, na lúkach, ženu nie je bežné, preto sme neváhali a trochu ju vyspovedali. V čase našej návštevy sa práve vracala, s veľkým stádom, z rannej paše. Spoločnosť jej robili aj menší psíkovia. Atmosféru podčiarkoval zvuk zvoncov, ktorý sa šíril celým priestorom.

„Chcela som utiecť od ľudí, preč z tejto reality niekam do prírody, pokoja a medzi zvieratá,“ priznala otvorene svoju motiváciu pastierčiť Michaela Fecko. Jej český prízvuk nám napovedal, že nepochádza zo Slovenska. „Žijem tu jedenásť rokov. Konkrétne na tomto mieste pracujem aj s manželom, ktorý má rovnaký pohľad na svet ako ja, od novembra. Je tu parádne,“ pochvaľuje si. Priblížila, že samotnému paseniu sa venuje dokopy mesiac.

Ľubica Rošková, súd Pezinok, Čítajte aj Exposlankyňa Smeru Rošková je vinná v kauze agrodotácií

„V novembri to boli asi dva týždne a rovnako je to aj teraz,“ podotkla. Zvykla si vraj rýchlo. Dôležitý je totiž pozitívny vzťah k zvieratám a nebojácnosť – nechýba jej ani jedno. „Množstvo vecí sa stále učíme, ale myslím, že nám to ide dobre. Mliečka majú ovečky dosť, tak asi pasieme dobre,“ hovorí spokojne.

Napriek tomu, že na nohách je od skorého rána, táto práca ju stopercentne napĺňa. Vzápätí však trochu zvážnela. „Samozrejme, nie je to ľahká robota,“ podotkla. „Najmä pre ženu, lebo tiež dojíme – teda nielen chlapi, ale aj ja. Pasenie tiež nie je také jednoduché, ako na prvý pohľad vyzerá. Človek odtiaľ príde unavený – aj keď si ľudia možno myslia, že sa len prechádzame a užívame si to. Na druhej strane je to oslobodzujúce. Nemáte plnú hlavu zbytočností,“ dodala pastierka.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 4 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Banskobystrický kraj