Na novovybudované a zrekonštruované priestory v rámci projektu Otvorený depozitár získalo múzeum 999 357 eur z Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru. Sumou viac ako 1,5 milióna eur prispel tiež jeho zriaďovateľ, ktorým je ministerstvo obrany.
Stavebné a búracie práce v interiéri Pamätníka SNP, kde sa predtým nachádzali kancelárie, archív a knižnica, odštartovali v roku 2022. Ukončili ich vlani v auguste. Nasledovali inštalácie regálov, sklenených vitrín, úložných systémov a samotných exponátov tak, aby od 1. mája 2024 mohli moderný depozitár sprístupniť všetkým návštevníkom.
„Vďaka tomuto projektu tu môžu ľudia vidieť zbierkové predmety, ktoré za ostatných 55 rokov odborná ani laická verejnosť, rodiny s deťmi, nevideli,“ povedal zástupca riaditeľa múzea Dalibor Lesník. Ozrejmil, že realizácia trvala dokopy 37 mesiacov. Cieľom je v prvom rade zlepšiť nevyhovujúce podmienky uskladnenia zbierkového fondu, tiež poskytnúť možnosť na jeho prezentáciu a štúdium.
Lesník pripomenul, že depozitár má optimálne klimatické a svetelné podmienky, samozrejmosťou sú nainštalované bezpečnostné systémy. Tým sa podľa neho výrazne zlepšila doterajšia starostlivosť a ochrana múzejných zbierok.
Okrem výstavnej časti, kde sú zbierkové predmety umiestnené v špeciálne upravených regáloch tak, aby boli vizuálne dostupné aj pri hromadnom uložení, tam vzniklo tiež konzervátorské a reštaurátorské pracovisko. Nechýba „bádateľňa“, čiže študovňa, ktorá má slúžiť najmä odbornej verejnosti, takisto zázemie pre ostatné zbierky, ktoré nebudú prezentované pred očami návštevníkov.
„Pôjde o priestor, ktorý ešte dobudujeme počas tohto roka,“ podotkol Lesník. Doplnil, že nový depozitár môžu turisti prvýkrát vidieť na Sviatok práce, kedy sa začína hlavná sezóna a zároveň menia otvárací čas zo šestnástej na osemnástu hodinu.
Unikátny kufor
Riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin objasnil, že depozitár je rozdelený do štyroch základných skupín, kde vystavujú zbierkové predmety počnúc textilom cez umelecké zbierky, vojenskú výstroj či výzbroj, predmety osobnej potreby a tie, ktoré majú súvis s represáliami.
„Celkovo máme v múzeu zhruba 17-tisíc zbierkových predmetov. V expozícii ich je v súčasnosti 3 500 a v depozitári ďalších približne 1 500. Vystavujeme teda približne jednu tretinu nášho zbierkového fondu,“ zhodnotil riaditeľ. Pripomenul, že novinka odkrýva množstvo exponátov s historickou hodnotou či s veľmi zaujímavým príbehom.
„Sú tu napríklad osobné veci významných predstaviteľov Povstania – či už to boli politici alebo vojaci. Tiež také, ktoré sú spojené s obyčajnými vojakmi, na ktorých sa často zabúda,“ hovorí Uhrin. Vzápätí na jedného z nich poukázal.
„Je tu kufor pána Jozefa Švantnera, ktorý prezentujeme ako jeden z najzaujímavejších exponátov,“ pozrel sa na dotknutý predmet. Ide o unikát, ktorý v roku 2013 získali od rodiny spomínaného veterána pochádzajúceho z obce Čierny Balog. Ako dvadsaťročný mladík nastúpil v októbri 1940 na prezenčnú vojenskú službu. Pôsobil vo zvolenskom pešom pluku, neskôr ako spojár na Ukrajine v rámci Zaisťovacej divízie. Po skončení vojenskej služby sa vrátil do Čierneho Balogu, no potom nastúpil do povstaleckej armády, kde pôsobil až do jej zániku.
Čítajte aj „Pľúciarov“ je zúfalo málo: Pacienti čakajú mesiace a čoraz viac ich zostáva úplne bez lekára
Švantnerov kufor obsahuje výložky čatára slovenskej armády, vyznamenanie za hrdinstvo, odznak za ťaženie proti ZSSR, fotografie z vojenskej služby, ústnu harmoniku, ukrajinský spevník, predmety osobnej hygieny, písacie potreby, menovku, rezervné gombíky a šitie.
„Sú tu aj iné pozoruhodné predmety, ktoré sú z pohľadu histórie Slovenského národného povstania jedinečné,“ podčiarkol Uhrin. „Teda predmety, ktoré múzeum nadobudlo od roku 1959. Nechýbajú modely bojovej techniky, rôzne výstrojné súčiastky od jazdectva po delostrelectvo aj prilby viažuce sa ku konkrétnym miestam, udalostiam, postavám,“ upozornil. Veľmi pekná je podľa neho zbierka umenia, ktorá dokumentuje ako sa vyvíjal pohľad na Povstanie od jeho vzniku až do súčasnosti, vrátane ukážok zákopového umenia.
Konzervátori za sklom
Pre ľudí je, v rámci depozitára, určite zaujímavé aj konzervátorsko-reštaurátorské laboratórium. Návštevníkom umožní sledovať, za sklenenými stenami, odborníkov priamo pri práci.
„Po tom, čo príde exponát do múzea, prejde komisiou pre tvorbu zbierok a je nejakým spôsobom nadobudnutý, pristúpia reštaurátori a konzervátori, v spolupráci s kurátorom, k ošetreniu – či už základnému, alebo reštaurovaniu,“ priblížil riaditeľ. „Sme osemdesiat rokov od druhej svetovej vojny a stav tých nálezov už nie je ideálny, takže sa tomu musíme venovať aj takýmto spôsobom,“ poznamenal. „Celkovo to potom dáva aj obraz o práci v múzeu,“ podotkol.
Čítajte aj Ako horí elektromobil? Požiar zlikvidovali hasiči do hodiny, vrak skončil vo vodnom kúpeli
Často vraj od ľudí dostávajú otázku, čo v múzeu vlastne robia. Návštevníkovi sa to však veľmi ťažko vysvetľuje. „Otvorený depozitár nám dáva možnosť, že vieme túto činnosť odprezentovať. Nejde totiž o klasickú expozíciu – je to depozitár, kde vieme, spolu so vzdelávacími programami, vysvetliť, že múzeum je aj o výskume, starostlivosti o zbierkové predmety, ich odborné uloženie a spravovanie,“ povedal Uhrin. „Ďalším rozmerom je vzdelávanie, lebo v tomto priestore budeme realizovať aj viacero programov pre všetky vekové kategórie – od najmenších detí až po dospelých,“ hovorí.
Objasnil, že repliky umožnia študentom interaktívne sa zoznámiť s históriou cez výstroj a výzbroj používanú v období, ktorú múzeum dokumentuje. Tento prístup k vzdelávaniu nielenže posilňuje vzťah študentov k histórii, ale podporuje aj ich kritické myslenie a porozumenie komplexným historickým udalostiam.