Mučiace nástroje lákajú masy ľudí. Procesy s bosorkami približujú v meste, v ktorom ich upálili desiatky

Klietka, v ktorej upaľovali čarodejnice, dereš, drevený kôň a španielska čižma pribudli k lomihnátu či radlíku, teda k náčiniu používanom pri mučivých vyšetrovaniach stredovekými inkvizítormi. Krupina známa najväčším počtom odsúdených stríg si túto kapitolu svojich dejín pripomína špeciálnou expozíciou v tamojšom múzeu.

18.05.2024 06:00
debata
Historik o krupinských čarodejniciach
Video
Zdroj: TV Pravda

Po vlaňajšku, keď v krupinskom Múzeu Andreja Sládkoviča sprístupnili prvé repliky mučiacich predmetov, ktorými sa v minulosti snažili vynútiť priznania čarodejníc, túto expozíciu rozšírili. Venuje sa trestným konaniam, pričom sa dotýka aj procesov s bosorkami, ktoré sa na území mesta diali od stredoveku až do 18. storočia. Tieto príbehy vraj od minulého roka zvýšili návštevnosť múzea. Konkrétne číslo síce jeho zástupcovia nespomenuli, no záujem je podľa nich citeľný.

Múzeum Andreja Sládkoviča v Krupine má...
Klietka, v ktorej väznili čarodejnice.
+4Jedna z nových replík mučiacich predmetov v...

V prvej etape vystavili v múzeu trinásť mučiacich nástrojov, ktoré kedysi používala inkvizícia. Medzi nimi napríklad lomihnát z roku 1676, na ktorom je nápis „Trestáni dobri bíwají“. Pod ním je meno výrobcu Gabriela Baka. Hrozivo pôsobia tiež radlík na rezanie pásov kože či palica s drevenými hrotmi.

„Expozícia je atraktívna pre domácich aj zahraničných turistov. S odstupom času môžeme konštatovať, že vďaka novinke sa ich počet výrazne zvýšil,“ potvrdil krupinský primátor Radoslav Vazan. „Je to impulz pre pokračovanie projektu a rozšírenie zbierky o ďalšie exponáty. Smerujeme tak k vytvoreniu komplexného produktu cestovného ruchu zameraného na históriu nášho mesta spojenú s mučením a upaľovaním bosoriek,“ doplnil.

Originály sa „stratili“

Historik Miroslav Lukáč z tamojšieho múzea zdôraznil, že Krupina bola od prvej polovice 13. storočia slobodným kráľovským mestom. Toto privilégium dosiahli len najvýznamnejšie mestá, ktoré boli priamo podriadené kráľovi a disponovali viacerými hospodárskymi, politickými a súdnymi právami. V systéme súdnictva rozhodoval krupinský magistrát o rôznych druhoch trestov – od ľahších až po tie najťažšie.

„Históriu Krupiny dokumentuje a prezentuje Múzeum Andreja Sládkoviča, ktoré sa už dlhšiu dobu usiluje o zriadenie expozície mučiacich premetov bežne využívaných pri spomínaných trestných konaniach,“ hovorí Lukáč. Vysvetlil, že tieto historické nástroje sa zachovali len na dobových fotografiách alebo v písomných prameňoch, pričom začiatkom 20. storočia skončili v Kriminalistickom múzeu a Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. „Dnes sú ale nezvestné,“ podotkol.

Marcela Kosová Čítajte aj Mazákovo miesto je obsadené, novou šéfkou Súdnej rady sa stala sudkyňa Kosová

V druhej „várke“ pribudli do múzea štyri ďalšie predmety – dereš, klietka, drevený kôň a španielska čižma. Na ich vyhotovení pracovali rezbár Alojz Oravec, kováč Róbert Žúbor a stolár Miroslav Ustaník. Ich práce si návštevníci v múzeu môžu nielen pozrieť, ale aj vyskúšať – ako sa napríklad leží na dereši.

Mali aj strigôňa

Lukáč objasnil, že prvý známy čarodejnícky proces so strigou sa v Krupine odohral pred 404 rokmi. Pri mučení sa vtedy priznala Zuzana Semilíniová, že počarovala synovi tamojšieho mešťana. Odsúdili ju na trhanie žeravým železom a nakoniec aj upálili.

Postupne tam skončilo v plameňoch dokopy 44 čarodejníc, čo je najviac v rámci Slovenska. Väčšinou išlo o ženy, no ocitli sa medzi nimi aj dvaja muži. Jeden dokonca až po svojej smrti – prezradila ho vdova po ňom. Tá tvrdila, že aj jej muž bol strigôňom.

kolóna, Zvolen Čítajte aj Dlhé kolóny vo Zvolene sú pre šoférov skúškou nervov. Oprava mosta tam potrvá do októbra

Historik ozrejmil, že strigy vyšetrovali v podzemí mestského domu, ktorý plnil funkciu radnice. Celé to viedol mestský fiškus, jeden z členov tamojšej rady, ktorý plnil funkciu akoby dnešného zástupcu primátora. Majstra kata, ktorý vedel narábať so špeciálnymi mučiacimi nástrojmi tak, aby ľudia nezomreli vykrvácaním, si povolávali z Banskej Bystrice. K takýmto praktikám patrilo napríklad drvenie kostí.

Expozíciu mučiacich predmetov podporila prostredníctvom členského príspevku v oblastnej organizácii cestovného ruchu Stredné Slovensko Rozvojová agentúra BBSK sumou 9 900 eur. V minulosti tam už vďaka nej inštalovali aj klietku hanby priamo v centre, revitalizovali podzemné priestory a prispeli tiež na vybavenie novej cyklopožičovne.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #krupina #Banskobystrický kraj