Chýbajúce opatrovateľky a opatrovatelia pomáhajúci v domácom prostredí aj v zariadeniach sociálnych služieb sú dlhodobo známym problémom v rámci celej republiky. Banská Bystrica intenzívne hľadá ľudí, ktorí by chceli túto sociálnu službu vykonávať natrvalo, alebo si privyrobiť na krátky čas zastupovania v rámci letného dovolenkového obdobia.
Samospráva uviedla, že ponúka prácu absolventom stredných zdravotníckych škôl, odídencom z Ukrajiny, ale aj dôchodcom, ktorí by si chceli počas leta „prilepšiť“. Hodinová odmena je 5,10 eur, mesačne by to malo vyjsť na 800 až 900 eur v hrubom.
Stabilné miesto
Mesto verí, že jeho ponuka v rámci tohto náboru ľudí osloví. Zdôrazňuje pritom, že je to šanca na stabilné zamestnanie. „Ide o opatrovateľskú službu v domácnosti, v rámci ktorej sa vypomáha klientom od pondelka do piatku v 7,5 hodinovom pracovnom čase – mimo sviatkov a víkendov,“ vysvetlila samospráva. Objasnila, že v prípade trvalého pracovného pomeru sa robí na zmeny. V takom prípade sú vyplácané príplatky za sobotu, nedeľu, sviatky a nočnú službu.
Pre tých, ktorí hľadajú len brigádu, sa šanca naskytne už v krátkom čase – v lete si totiž stáli zamestnanci potrebujú čerpať dovolenky. Je to možnosť pre študentov a absolventov zdravotníckych škôl, ktorí uvažujú odísť do zahraničia, no chceli by získať prax.
„Tiež pre osoby, ktoré sú síce na dôchodku, no chcú prísť vypomôcť a privyrobiť si. Všetci záujemcovia musia spĺňať potrebné kvalifikačné predpoklady, mať ukončenú strednú zdravotnícku školu alebo sa vedia preukázať certifikátom o absolvovaní opatrovateľského kurzu v rozsahu minimálne 220 hodín,“ ozrejmila Zuzana Haasová, vedúca Oddelenia riadenia ľudských zdrojov banskobystrického mestského úradu.
Opatrovatelia a opatrovateľky pomáhajú klientom pri vykonávaní hygieny, stravovaní, obliekaní, mobilite, motorike, dodržiavaní liečebného režimu, nakupovaní, príprave a donáške jedla. Tiež pri umývaní riadu, upratovaní, starostlivosti o bielizeň a lôžko, vynášaní odpadu, sprevádzaní na lekárske vyšetrenie, vybavovaní úradných záležitostí, čítaní či prechádzkach.
Podradná robota?
Prečo táto profesia ľudí neláka a aké by mohlo byť riešenie, priblížila predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková.
„Tridsať rokov zanedbávania a nedofinancovania sociálnych služieb spôsobili, že povolanie opatrovateľka stratilo svoj spoločenský status a je vnímané ako niečo podradné, čo robia iba tí, ktorí nemajú na viac,“ hovorí. Zdôraznila pritom, že ako opatrovateľky pracujú tiež akademicky vzdelaní ľudia.
Ministerstvo práce sa v Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2021–2030 opiera najmä o údaj, že v roku 2019 evidovali takmer 10,8-tisíc čakateľov na opatrovateľské služby. V tom istom roku pritom pracovalo na Slovensku podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) len sedemtisíc opatrovateľov. Navyše, napriek starnúcej populácii a rastúcemu dopytu toto číslo bolo o 2 200 menej, ako v roku 2017. Nedostatočné finančné ohodnotenie opatrovateľov, ktoré bolo v roku 2019 u verejných poskytovateľov 586 eur mesačne a u neverejných len 441 eur, je pritom rozhodujúcou prekážkou záujmu kvalifikovaných uchádzačov o takéto pracovné pozície, konštatoval NKÚ. Aktuálne inzeráty na pracovných online portáloch ponúkajú mesačnú odmenu v rozmedzí približne 800 až 1000 eur mesačne.
„Nízke mzdové ohodnotenie na úrovni minimálnej mzdy spolu s fyzickou náročnosťou práce spôsobili absolútny nezáujem o túto profesiu,“ zhodnotila šéfka komory. Mladí podľa nej nechcú vykonávať toto povolanie, lebo nielen nízke platy, ale aj psychická a fyzická náročnosť bez možnosti rozvíjať svoj rast ich smeruje do iných profesií alebo do zahraničia. Pripomína, že staršie opatrovateľky, ktoré doteraz držali systém, postupne odchádzajú do dôchodku. „Často aj invalidného,“ podčiarkla s tým, že ich nemá kto nahradiť.
Čítajte aj Hangáre pre nové stíhačky F-16 dovezú Taliani. Ministerstvo obrany za ne zaplatí viac ako štyri milióny eur
Grafiková opakovane upozorňuje, že nejde len o problém banskobystrickej samosprávy – bojuje s tým celé Slovensko. „Najhoršia situácia je asi v Bratislave, kde sa na zverejnenú ponuku nehlási už nikto,“ podotkla. Je presvedčená, že riešením by bolo nielen radikálne navýšiť financie do systému, predovšetkým ponúknuť vyššie platy, ale aj vytvoriť benefity, ktoré pomôžu stabilizovať súčasný personál a prilákajú nových pracovníkov.
„Napríklad prednostné nájomné byty, skorší odchod do dôchodku, dodatková dovolenka, kratší pracovný čas či možnosť kúpeľnej liečby,“ vymenovala. „Práca opatrovateľky je poslanie a pracovať so „srdcom“ je nevyhnutnosť. Sprevádzať človeka na konci života až po skon vyžaduje aj osobnostné predpoklady, ktoré naozaj nemá každý,“ poznamenala. Je to však povolanie ako každé iné, pričom za prácu treba aj náležitú plácu. „Aj opatrovatelia chcú žiť ako ľudia, a nie živoriť s perspektívou invalidného dôchodku, alebo po celoživotnej starostlivosti o druhých s minimálnym dôchodkom,“ uzavrela Grafiková.
Zúfalstvo nedocenených
Pravdou je, že mnohé opatrovateľky sú frustrované. Svedčia o tom aj slová jednej z nich, ktorá sa anonymne podelila o svoje pocity. „Všímam si už zopár mesiacov, že v práci sa hromadí napätie ohľadom ohodnotenia. Neviem, no cítim, že bude dáky výbuch,“ uviedla. Vzápätí opísala, ako išla za vedúcou – je vraj smutné, že sama – kvôli osobnému ohodnoteniu. „Je hrozné aj ponižujúce žobrať? Zvýšila mi o pár eur. Mňa ešte zachraňuje daňový bonus, tak mám výplatu tých 850 až 900 eur,“ prezradila.
Čítajte aj Jahodové „šialenstvo“ vrcholí. Vlastnoručne si nazbierať sladkú pochúťku sa oplatí
„Mohla by som odísť, keď sa mi nepáči mzda, ale verte, že nechcem. Aj keď je to namáhavá práca, tú fyzickú únavu mi nahrádzajú klienti – úsmevom, slovom, čo ma spätne dobíja,“ poznamenala. Nie raz vraj videla zúfalstvo kolegýň, ktoré sú unavené a nedocenené. „Normálne som s nimi začala plakať – lebo ich bolia kríže, ruky,“ priblížila.
Tvrdí, že skutočne cítiť ich nedostatok. Ak aj prídu nové opatrovateľky, po prvej výplate odídu. „Bez nás zariadenia nevedia fungovať, to si neuvedomujú? Keď vedenie nie je v práci, to až tak neprekáža, lebo sme tam my, bez ktorých by to nešlo. Je mi do plaču,“ konštatovala. Pokračovala, že okrem pracovných povinností umyť či nakŕmiť klienta dávajú zo seba oveľa viac.
„Seba? Náhradu za ich rodiny? Úsmev, dotyk, objatie, slovo… Vôbec si neuvedomujú, koho tam majú, s akými hodnotami? Pre mňa je každý klient ako mama či otec. Majú môj obdiv, ako zvládajú svoj život – od rodiny, bez nej. Sú silní,“ podotkla. „Nechápem, kedy osvieti tých hore, kedy si to uvedomia a čo sa musí stať či stane, keď sa nebude mať kto starať,“ doplnila.