Fantáziu hutníckych majstrov nájdete na náhrobníkoch. Unikátny cintorín na Horehroní ich má dodnes viac ako stovku

Umelecké liatinové náhrobníky, kríže či oplotenia možno vidieť vo viacerých častiach Slovenska, no na Horehroní sa rozhodli venovať im špeciálnu pozornosť. Vznikla tam skupina, ktorá chce spoločne postupovať pri obnove a revitalizácii kovaných prvkov takejto architektúry. Obdivovať ju je možné napríklad na starom cintoríne v Pohronskej Polhore, kde sa takýchto diel zachovalo viac ako sto.

20.06.2024 08:00
Dušan Nepšinský, starosta, Pohronská Polhora Foto: ,
Starosta Pohronskej Polhory Dušan Nepšinský nás sprevádzal po tamojšom cintoríne.
debata (1)

Kvôli záchrane vzácneho liatinového dedičstva na cintorínoch, ktoré odkazuje na železiarsku minulosť regiónu, sa spojili viaceré organizácie na Horehroní. Piati signatári spečatili svojím podpisom cielenú záchranu liatinových artefaktov priemyselnej histórie. Konkrétne sú to Horehronské múzeum, Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Horehronie, Regionálne združenie miest a obcí Horehronia, občianske združenie Coburgovci na Slovensku a spoločnosť Ľupčianske kovozávody.

Unikátny cintorín na Horehroní
Video
Zdroj: TV Pravda

Za týmto krokom je hutnícka história, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou dejín obcí na hornom toku Hrona. Na území súčasného breznianskeho okresu kedysi pôsobil štátny hutnícky komplex s centrom v Hronci, ale tiež súkromný hutnícky podnik patriaci šľachtickej rodine Coburgovcov, sústreďujúci prevádzky od Červenej Skaly až po Polomku. Tie už síce dávno zanikli, pričom sa takmer stratilo aj priemyselné kultúrne dedičstvo, no stopy po tomto druhu podnikania predsa len zostali. Zachovali sa v názvoch lokalít alebo vo viac či menej nápadných objektoch roztrúsených po oboch brehoch Hrona.

Originálne náhrobníky sú dielom hutníckych...
Anjel je jedným zo symbolov, ktorý označuje...
+12Starosta Pohronskej Polhory Dušan Nepšinský nás...

Roztrúsené sú všade

Najvýraznejšie sa táto historická etapa zachovala na mieste, kde skutočne zastal čas – na cintorínoch. Zručnosť horehronských lejárov sa tam prejavila vo forme, v akej ju bežne u týchto majstrov neočakávali – v krehkej kráse náhrobníkov, krížov, anjelov, oploteniach a rôznych detailoch. Táto sekundárna kreatívna aktivita, ktorou kompenzovali každodennú výrobu strohých technických odliatkov, dala horehronským cintorínom zvláštny charakter. Výrazne to vidieť napríklad v Červenej Skale (časť obce Šumiac), Pohorelskej Maši, Švábolke (časť obce Vaľkovňa) či v Pohronskej Polhore.

„Tamojší cintorín je už, práve kvôli výraznému množstvu liatinových krížov, národnou kultúrnou pamiatkou,“ hovorí riaditeľka Horehronského múzea v Brezne Ivica Krištofová. „Roztrúsené sú ale po celom Horehroní. V menšom či väčšom rozsahu sa nachádzajú takmer v každej obci,“ pokračovala. Ozrejmila, že vidieť ich možno aj v dolnej časti Horehronia od Brezna smerom na Banskú Bystricu. „Napríklad v Hronci, Osrblí, Podbrezovej. Sú skoro všade, len niekde ich je menej, inde viac,“ poznamenala. Presné počty, koľko ich je v jednotlivých lokalitách, zatiaľ nemajú.

„Aktuálny stav momentálne nepoznáme. Inventarizáciu náhrobníkovej architektúry a liatinových objektov vykonalo naše múzeum pred rokmi. Začneme s tým nanovo, lebo to, čo sme zistili predtým, už nemusí byť pravda. Tie kríže sa aj strácajú,“ podotkla. Teší ju ale, že zámer ich výskumu v tejto oblasti, ktorý zrealizovali v ešte v roku 2006, nezostal bez povšimnutia.

stavba, okresný úrad, Detva Čítajte aj Objekt z čias Mečiara nikdy nedokončili. Detvianska radnica ho teraz predáva minimálne za milión eur

„Nadchol a spojil skupinu regionálnych aktérov a bude môcť byť využitý pre následné kroky smerujúce k zachovaniu tejto časti horehronského kultúrneho dedičstva, ktoré sa ocitlo na okraji pozornosti spoločnosti,“ povedala.

Nechovať sa macošsky

Zachovať tento odkaz predkov, zároveň upozorniť na fantáziu a zručnosť hutníckych majstrov, si kladie za cieľ memorandum, ktoré podpísali spomínané organizácie. Výsledkom ich spolupráce má byť spoločný koordinovaný postup pri obnove, revitalizácii, rekonštrukcii a ochrane liatinových či kovaných prvkov náhrobnej architektúry. Tiež iných kovaných objektov so zámerom zachovať ich v maximálnej miere na pôvodnom mieste. Perspektívne sa majú stať súčasťou kultúrnej poznávacej trasy cestovného ruchu v regióne s názvom Coburgovská železná cesta.

„Ten materiál je pomerne odolný, veď vydržal už takmer sto rokov – v niektorých prípadoch aj viac. Postup a manuál, ktorý dostanú starostovia po aktualizácii inventarizácie, bude smerovať k tomu, aby sa tie kríže zachovali na svojom pôvodnom mieste v čo najväčšom rozsahu,“ spresnila Krištofíková.

„Ak už hrobové miesto splynulo s terénom a kríž stojí obďaleč v tráve, tak sa zváži, či zostane alebo bude presunutý do nejakého spoločného priestoru – takzvaného lapidária. Podľa stavu, v akom sú, sa rozhodne, či sa len v rámci vlastných možností obce očistia, alebo si vyžiadajú nejaký zásah,“ priblížila.

Eliška a Tomo, mladomanželia, Šumiac Čítajte rozhovor Do Šumiaca priviedla Eliška kúsok Japonska. V krajine vychádzajúceho slnka spoznala svojho manžela

Riaditeľka objasnila, že obce môžu, podľa vypracovaného vzoru, prísť s vlastným všeobecne záväzným nariadením a legislatívne tak ochrániť, vo svojej réžii, hodnotné liatinové artefakty. „Veríme, že po ošetrení to ľudia budú považovať za niečo, čo stojí za pozornosť a nezachovajú sa k tomu macošsky,“ povedala. Doplnila, že liatinové dosky či kríže majú svoju výpovednú hodnotu, aj keď prioritne označovali hrobové miesto, ktoré už vo väčšine prípadov potomkovia dávno nenavštevujú.

Návrat v čase

Starosta Pohronskej Polhory Dušan Nepšinský potvrdil, že na tamojšom starom cintoríne, ktorý bol zriadený v roku 1794, majú doteraz viac ako stovku hrobov s liatinovými krížmi. Najstarší pochádza z roku 1851. Takmer o storočie neskôr, v roku 1950, pochovávanie na tomto pietnom mieste úplne zastavili, no dodnes sa zachoval jeho pôvodný vzhľad, aj výzdoba náhrobníkov. O jeho slovách sme sa presvedčili osobne.

Keď sme tamojší cintorín navštívili, mali sme pocit, akoby sme sa ocitli v inom storočí. Už pri pohľade na jeho oplotenie a vstupnú bráničku nám bolo jasné, že sa nachádzame na historickom mieste. Pripomínalo nám to trochu filmové kulisy, no v tomto prípade ide o skutočnosť.

Prechádzka pomedzi liatinové kríže má svoje čaro. Tie najstaršie sú jednoduché, s hladkými ramenami a výzdobou len na ich vrcholoch. Niektoré majú priamo na ploche ramien odlievaný a umiestnený text. Postupne sa ornamentika rozšírila na ich celú plochu. Na niektorých sú tváre anjelov a svätcov. V krížení ramien, v ktorom sa zvyčajne nachádza plastika Krista, zvykne byť umiestnená svätožiara. Súčasťou sú liatinové tabuľky so základnými životopisnými údajmi v tvare kruhu, obdĺžnika či srdca.

Starosta Pohronskej Polhory Dušan Nepšinský nás... Foto: Eva Štenclová, Pravda
Dušan Nepšinský, starosta, Pohronská Polhora Starosta Pohronskej Polhory Dušan Nepšinský nás sprevádzal po tamojšom cintoríne.

Občas sme tam natrafili aj na kamenné či drevené náhrobníky, no drvivú väčšinu, asi sedemdesiat percent, tvoria liatinové. Zaujímavé sú tiež detské hroby, ktoré sú už z diaľky rozoznateľné jednotným symbolom – anjelom.

„Starý cintorín v Pohronskej Polhore vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku v decembri 1999. Stalo sa tak kvôli veľkému množstvu liatinových krížov, ktoré zhotovili v Hroneckej zlievarni,“ povedal Nepšinský. Starostlivosť o túto pamiatku je podľa neho pomerne náročná.

„Vzhľadom na to, že niektoré hroby sú už len také kopčeky a treba to najmä kosiť, nie je to úplne jednoduché. O niektoré sa ešte starajú potomkovia – vidieť na nich, že sú pekne udržiavané. Minimálne polovica je ale odkázaná na našu starostlivosť, ktorú zahŕňa najmä kosba,“ zhodnotil. Vzápätí spomenul, že na „dušičky“ tam krásne svietia všetky. „Vždy sa nájde niekto, kto dá zapálenú sviečku aj na opustený hrob,“ podotkol.

Prilákajú turistov?

Viacerí zdôrazňujú, že aktivity spojené s vypracovaním memoranda sú dôležité. „Tiež jeho prílohy v podobe návrhu znenia VZN, manuálu či konzultácie s odborníkmi sú veľmi užitočnou pomôckou pre samosprávy postarať sa citlivým spôsobom o vzácne dedičstvo na cintorínoch,“ uviedla predsedníčka Združenia miest a obcí Horehronia Tatiana Čontofalská.

fabrika, Slovenská Ľupča Čítajte aj Unikátna fabrika vyrástla v srdci Slovenska. Vyrába prísady, ktoré inde na svete produkovať nevedia

Všetci, ktorí sa pod tento dokument podpísali, deklarovali aj spoluprácu pri propagácii zámeru ochrany – či už čiastkovej alebo komplexnejšej. Zároveň aj o koordinovanom postupe pri snahe vyhlásiť objekty a prvky náhrobníkovej architektúry za pamätihodnosti alebo národné kultúrne pamiatky v každej obci breznianskeho okresu.

Podporu téme priemyselného dedičstva a jeho krás vyslovil aj primátor Brezna, zároveň tiež šéf predstavenstva OOCR Región Horehronie, Tomáš Abel.

„V posledných rokoch rezonuje a zaujíma aj širokú verejnosť, ktorá je ochotná za týmito miestami cestovať počas letných výletov a dovoleniek. Liatinová krása a železiarska história Horehronia môže obohatiť rozvoj cestovného ruchu v našom regióne,“ mieni.

Nepšinský priblížil, že niektorí turisti možno prichádzajú do Pohronskej Polhory vyslovene len kvôli cintorínu. „Skôr by som ale povedal, že keď už prídu do tohto kraja a zisťujú, čo všetko tu je zaujímavé, navštívia aj toto miesto,“ objasnil.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Banskobystrický kraj #Pohronská Polhora