Neuveriteľná premena zaniknutej školy ľudí ohúri. Očakávajú tam desaťtisíce návštevníkov ročne

Špičkové technológie, ktoré sú výnimočné v rámci celej strednej Európy, inštalovali v budove Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Vzniklo tam unikátne múzeum s interaktívnym priestorom pre fantáziu s názvom Litterra. Na vlastné oči sa v ňom môžete presvedčiť, aké je letieť vesmírom na bicykli, vstúpiť do rozprávky, stať sa súčasťou komiksu či pisárom v rôznych historických epochách.

23.06.2024 14:00
debata (3)
Prvé slovenské gymnázium je moderným múzeom
Video
Zdroj: TV Pravda

Roky nevyužívanú budovu po zrušenej škole zmenili na supermoderný priestor s expozíciami, konferenčnou miestnosťou či ubytovaním pre umelcov počas rezidentských pobytov. Rekonštrukčné práce trvali osemnásť mesiacov a vyšli na tri milióny eur. Peniaze získala Banskobystrická župa, ktorá je zakladateľom kultúrno-vzdelávacieho hubu Litterra, cez štátnu akciovú spoločnosť Slovak Investment Holding a úverové zdroje.

Riaditeľ organizácie Litterra Jozef Balužinský uviedol, že v nových priestoroch nájdu ľudia interaktivitu, digitálny svet a zážitkové učenie v moderných formách. „Dejatelia Kukučín, Reuss a iní, ktorí pomáhali budovať Prvé slovenské gymnázium vedeli, že ľudí potrebujeme vzdelávať, aby mali rozhľad,“ hovorí.

Novú budovu Prvého slovenského gymnázia...
Vstup do Litterry sa nachádza v moderných...
+9Komiksová miestnosť.

„Tiež aby sme sa vedeli všetci vyvíjať a niekam sa posunuli. Lebo stáť na jednom mieste alebo prešľapovať nemá zmysel. To skôr zistíte, že už sa vraciate naspäť. A my sme sa na týchto základoch začali hýbať,“ poznamenal Balužinský. Prostredníctvom nového múzea chcú podľa neho ľuďom približovať veci, ktoré sú tu už dlho, no podajú ich jazykom, ktorému rozumejú všetci súčasníci.

Z okraja do centra pozornosti

Župan Ondrej Lunter zdôraznil, že významná historická budova v Revúcej dostala druhú šancu na život. „Prvá bola zhruba pred storočím, keď sem presunuli Prvé slovenské literárne gymnázium. Napriek tomu, že pred viac ako šiestimi rokmi sme ho museli zatvoriť (kvôli nedostatočnému počtu študentov, pozn. red.), boli sme presvedčení, že je dôležité, aby tento príbeh pokračoval – a vyšlo to,“ povedal. Verí, že ročne navštívia vynovené priestory desiatky tisíc ľudí.

„Je to jedinečné miesto nielen pre Revúcu či Gemer, ale pre celý stredoeurópsky priestor,“ podotkol Lunter. Okrem toho otvorením múzea podľa neho potvrdili nádej pre ľudí v regióne. „Patrí k najviac skúšaným, ktorý je, žiaľ, často na okraji záujmu centrálnych vlád. Keď sa však všetci spojíme a máme spoločnú víziu, dokážeme veci zmeniť k lepšiemu. Prinášame budúcnosť, na ktorú budú naväzovať naše deti a vytvárame príčinu, prečo sem majú chodiť desaťtisíce návštevníkov,“ doplnil.

Machaj, Šimkovičová Čítajte aj Otázky a odpovede: RTVS o pár dní končí, bez riaditeľa bude štyri mesiace. Ako bude fungovať? Podpíše Pellegrini zákon?

Zhotoviteľ stavby Jaroslav Pčola priznal, že v Revúcej bol pri prebratí staveniska prvýkrát, no teraz je to jeho obľúbené mesto na Slovensku. „Už to, že sem chodil do školy Kukučín, a my sme to rekonštruovali, je pre nás pocta,“ tvrdí.

Ján Šicko, zástupca umelcov, ktorí sa podieľali na expozičných inštaláciách, podčiarkol, že príležitosť pracovať na tomto projekte si váži. „Pre nás, ktorí tvoríme veci, zaoberáme sa výstavníctvom alebo grafickým dizajnom či rôznymi interaktívnymi inštaláciami, je to také akoby snové zadanie. Samozrejme, prichádza s tým aj množstvo zodpovednosti,“ poznamenal. Dôkladne preto uvažovali nad tým, ako prerozprávať príbeh nanovo, sprístupniť ho znova mladšej generácii a podnietiť v nej záujem o vzdelanie či kultúru.

„Je tu množstvo zaujímavých diel, kútikov a miest, kde sa človek môže pristaviť, skúmať objekty a získavať informácie. Som presvedčený, že to prinesie záujem o vedu, kultúru a literatúru aj u tých najmladších, z ktorých potrebujeme, aby vyrástli vzdelaní ľudia,“ uzavrel.

Búrlivá história

Novú budovu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej postavili v roku 1872. „Vyrástla“ zo zbierok a darov v čase, keď študenti zistili, že v pôvodnom objekte, v ktorom sa začali učiť v septembri 1862, im je tesno. Všetky predmety sa tam, ako na prvej strednej škole v rámci Uhorska, učili v slovenskom jazyku. Pôsobili tam napríklad Štefan Marko Daxner, Ján Francisci čí Ján Botto. Jedným z jej najznámejších absolventov bol Martin Kukučín.

Uhorská vláda toto gymnázium, po rôznych turbulentných obdobiach, v roku 1874 násilne zatvorila. Odvtedy sa, až do rozpadu monarchie v roku 1918, nepodarilo zriadiť novú slovenskú strednú školu. Od februára 1920 tam sídlilo Československé štátne reálne gymnázium, ktoré o pár rokov nato zaniklo.

Neskôr v tejto historickej budove zriadili Štátnu meštiacku školu, no počas druhej svetovej vojny prestala slúžiť svojmu účelu. Postupne začala budova chátrať. Po rekonštrukcii ju v septembri 1998 odovzdali do užívania Prvému slovenskému literárnemu gymnáziu, ktoré začalo fungovať, v provizórnych priestoroch, rok predtým. Malo celoslovenskú pôsobnosť so zameraním na slovenský jazyk a literatúru. Ako jediná stredná škola u nás vyučovala aj základy žurnalistiky.

Napriek výnimočnosti záujem žiakov o štúdium na tomto gymnáziu upadal. Preto v roku 2018 Banskobys­trický samosprávny kraj rozhodol o presťahovaní študentov do budovy Gymnázia Martina Kukučína. Odvtedy zostal historický objekt nevyužitý, pričom oficiálne bolo Prvé slovenské literárne gymnázium zrušené v októbri 2021.

Vesmírne podkrovie

V Litterre, ktorá je okrem pondelka otvorená denne, nájdu návštevníci najmä príbehy z regiónu. Opierajú sa tam o tisovské a revúcke kódexy. „Sú to staré zápisy rozprávok, ktoré zaznamenávali miestni rodáci,“ vysvetlila marketingová špecialistka múzea Lenka Viczénová. „Celá táto budova je vlastne rozprávková. To znamená, že prechádzame pavilónmi, ktoré sú orientované na ľudovú ústnu slovesnosť a počúvame, digitálnou formou, zvuky,“ ozrejmila.

V ďalšom pavilóne môžu ľudia, prostredníctvom mnohých technológií, pracovať s písmom. „Potom postupujeme k obrázkom, ktoré sa v knižkách neskôr pridávali, a následne prechádzame do pavilónu komiksov. No a keď už ľudia nevedeli, o čom majú písať, začali sa venovať témam o nadprirodzených veciach, čiže vesmíru,“ pokračovala Viczénová.

Objasnila, že celé podkrovie je venované revúckemu rodákovi Gustávovi Reussovi, ktorý napísal, sedem rokov pred debutom Julesa Verna, dobrodružné dielo Hviezdoveda. „Je to príbeh Krutohlava, ktorý sa obrím teplovzdušným balónom snažil dostať cez Muránsku planinu až na Mesiac,“ pripomenula.

Robert Kaliňák, Matúš Šutaj Eštok Čítajte aj Tisícové príplatky na ochranu a pomoc psychológa. Akú podobu má lex atentát v zahraničí?

Okrem muzeálnej časti, ktorá je plná exponátov, sprístupňujú tiež konferenčnú sálu. „Je určená na vzdelávacie aktivity, workshopy, ale aj na vystúpenia rôznych umelcov. Zároveň na spoločenské akcie, rodinné oslavy a svadby – v septembri tu plánujeme prvú,“ priblížila Viczénová.

Súčasťou priestorov sú dva rezidenčné byty slúžiace zahraničným aj domácim umelcom, ktorí prichádzajú zďaleka. V areáli nechýba amfiteáter pre exteriérové vystúpenia, no môže sa tam konať tiež letné kino. Jeho plocha je prispôsobená aj na prípadné klzisko v zimnom období.

Poteší tiež malý park, v ktorom si návštevníci môžu oddýchnuť. Snažia sa do neho prinavrátiť historickú zeleň, ktorá tam pôvodne bola. Spolu so zamestnancami v ňom už vysadili napríklad štyridsať Jarabín turingových.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Banskobystrický kraj #Revúca