Revitalizácia v rámci projektu „Zachráňme spolu mokrade“ trvala viac ako dva roky. Financovali ju z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu. Celkovo to zahŕňa päť lokalít, pričom dve z nich sa nachádzajú v Bartošovej Lehôtke, jedna je v Kopernici a zvyšné v okolí Banskej Štiavnice.
V samotnej Bartošovej Lehôtke vyšiel projekt na 44 536 eur. Započítané sú v tom ručné kosenie, odstránenie náletových drevín, vybudovanie vodozádržných opatrení a monitorovacia sieť, čiže rôzne sondy a dve web kamery.
Slavomír Búci zo Štátnej ochrany prírody podčiarkol, že všetky mokraďové biotopy, zvlášť rašeliniská, sú unikátne už len svojou existenciou a tým, že sa napriek vplyvu ľudskej činnosti zachovali dodnes. Aby poukázal na ich výnimočnosť, spomenul zaujímavé regionálne údaje. „Chránená krajinná oblasť (CHKO) Štiavnické vrchy spravuje kompetenčné územie piatich okresov s rozlohou takmer 700-tisíc hektárov. Z nich doteraz nám známe rašeliniská (5 lokalít) zaberajú len 931,66 štvorcových metrov, čo predstavuje 1,33 na päť percent z plochy piatich okresov,“ vysvetlil.
Rosička, salamandra, slizniak
Ochranár pokračoval, že v katastrálnom území Bartošovej Lehôtky sú dve rašeliniská, ktoré sa nachádzajú v údolí potoka Snoža. Podľa neho si zaslúžia zvýšenú pozornosť aj preto, že sa tam výborne darí chránenej salamandre škvrnitej. „Jediná nám známa lokalita, kde sa rozmnožuje v masívnom počte, je práve potok Snoža. Každý rok v apríli to chodievam rátať, pričom salamandra tam má výskyt niekoľko stoviek jedincov behom pár hodín,“ povedal Búci s tým, že pohľad na „záplavu“ týchto obojživelníkov je fascinujúci.
Presnú lokalizáciu rašelinísk však neprezradil. Nachádza sa tam totiž aj chránená mäsožravá rastlina národného významu – rosnička okrúhlolistá. Ako potrava jej slúži drobný hmyz. Jej najstabilnejšia populácia je práve v údolí spomínaného potoka. Preto si toto miesto vyžaduje mimoriadnu pozornosť a starostlivosť zo strany ochranárov, ale aj miestnych obyvateľov a komunít. „Po zverejnení by to tam mohlo byť atakované davom zvedavcov,“ podotkol ochranár.
V budúcnosti môže táto lokalita predstavovať istú genofondovú rezervu alebo zdrojovú banku semien tohto rastlinného druhu. Rosička sa však v súčasnosti vyskytuje na štyroch z piatich lokalít v kompetenčnom území CHKO Štiavnické vrchy. „Jej populácia je v každej lokalite rozdielna a početnosť kolíše v priebehu rokov. Záber biotopu, v ktorom rastie, je možný len z naliehavých dôvodov vyššieho verejného významu,“ zdôraznil.
Čítajte aj Darovanie MiG-29 ide na políciu. Rezort obrany podáva trestné oznámenia na Hegerovu vládu
V rámci Slovenska je výnimočný aj výskyt slizniaka karpatského, ktorý je tiež jedným z „obyvateľov“ revitalizovaného územia v Bartošovej Lehôtke. „Sú lokality, kde ho stretnete bežne, no aj také, v ktorých ho neuvidíte ani za päť sezón,“ hovorí Búci. „Tam, kde sa nachádza, musí byť vlhko a veľmi dobre sa mu darí v jedľových bučinách. Klimatická zmena a hospodárenie v lesoch ale spôsobujú, že z krajiny sa vytráca,“ zhodnotil.
Chýbala voda
Rašeliniská v Bartošovej Lehôtke boli ohrozené zmenou klímy a plánovanou ťažbou. V prípade prvej lokality ide o komplex mokraďových biotopov, s rozlohou 2 807 štvorcových metrov, ktorý „trpel“ narušeným vodným režimom, čiže nedostatkom vody. „Tento stav bol spôsobený v značnej miere zmenou klímy, s následne narušením malého vodného cyklu a čiastočne odtokom zrážkových vôd mimo priestor mokrade,“ potvrdil Búci.
Druhá lokalita, na ploche 823 štvorcových metrov, je takisto zložená z komplexu mokraďových biotopov. Zničená bola zámerom ťažby bentonitu, ktorú zatiaľ neodštartovali. Bližšie to ochranár nešpecifikoval, no priblížil, že v zachovanom malom fragmente rašeliniska bol narušený vodný cyklus. „Rašelinisko dlhodobo trpelo nedostatkom vody, následkom čoho sa v jeho priestore začali uplatňovať nežiadúce, konkurenčne silnejšie druhy rastlín,“ vysvetlil.
Manažmentovými zásahmi bola do obidvoch lokalít privedená dodatková voda dotujúca mokraďové biotopy. „Všetky opatrenia, ktoré sa zrealizovali, smerujú k zachovaniu mokradí s výskytom chránených druhov, k zlepšeniu vodnej bilancie, v ideálnom prípade k zabezpečeniu priaznivého stavu rašeliniskových biotopov, a trvalému udržaniu populácie rosičky okrúhlolistej,“ pripomenul ochranár s tým, že udržateľnosť projektu je definovaná na päť rokov a je povinná.
Čítajte aj Kam pôjde bývať 1 300 študentov? V Bratislave začínajú s veľkou opravou internátov, nájmy môžu byť dvakrát drahšie
„Budúcnosť lokalít je závislá na prístupe majiteľov a užívateľov pozemkov, teda na rozvoji ťažby bentonitu v dotknutom území. V rámci projektu boli vedené rokovania s oboma subjektmi so záverom, že najmä vlastník pozemkov, ktorým je biskupský úrad v Banskej Bystrici, sa zaviazal chrániť lokality pred ďalšou devastáciou,“ uzavrel ochranár.
„Obec sa na projekte priamo nepodieľala, nešlo o iniciatívu z územia. Do procesu a realizácie neboli zapojení obyvatelia,“ uviedla starostka Bartošovej Lehôtky Erika Maceková Forgáčová. Revitalizáciu tamojšieho územia však vníma pozitívne. „Každá iniciatíva, ktorá prispieva k ochrane prírody a zadržiavaniu vody v krajine, je dôležitá,“ poznamenala. Pripomenula, že údolie potoka Snoža je mimoriadne vzácne, lebo je tam potvrdený výskyt chránenej rosičky okrúhlolistej a rozmnožovacia lokalita salamandry škvrnitej.
Cieľom projektu „Zachráňme spolu mokrade“ bola revitalizácia a záchrana dokopy štyroch ohrozených mokradí v Štiavnickom a Kremnickom pohorí, tiež pridružené aktivity na zlepšenie povedomia verejnosti o klimatickej zmene. Celková výška grantu z Nórska, ktorý získalo združenie Voda pre klímu, predstavovala 798 140 eur. Na projekte spolupracovali viaceré organizácie – okrem spomínaného združenia tiež Štátna ochrana prírody, Základná a materská škola Maximiliána Hella Štiavnické Bane, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Norges miljø- og biovitenskapelige universitet (Nórsko) a ako kooperujúci partner Trnavská univerzita.