V ostatnom období je pomerne často „skloňovaná“ agresivita pacientov voči zdravotníkom. Čomu to pripisujete?
Či stúpajú útoky v zdravotníckych zariadeniach, nie je úplne jasné. Na zodpovedanie tejto otázky by bolo potrebné mať nejakú evidenciu agresívnych prejavov. Keby sme sa opýtali jednotlivých zdravotníckych zariadení, koľko sa ich udialo za ostatné tri mesiace, rok či dlhšie časové obdobie, obávam sa, že veľmi málo z nich by vedelo povedať presné čísla. Signalizuje to, že pravdepodobne nevenujú dostatočnú pozornosť manažmentu agresívneho správania svojich klientov či pacientov. Bez dlhodobých dát nevieme vyhodnotiť ani účinok žiadneho opatrenia.
Niekde si tie záznamy robia. Napríklad banskobystrická Rooseveltova nemocnica eviduje za minulý rok 22 hlásení o agresívnych pacientoch, v tom aktuálnom, v máji, hovorili zatiaľ o deviatich. Môže ísť o náznak, že sú na dobrej ceste?
Áno, zdravotnícke zariadenie, ktoré má takýto register, má pravdepodobne tiež nejaký systém ako takýmto násilným aktom predchádzať. Rooseveltova nemocnica môže byť príkladom pre ďalšie, ktoré tomuto problému venujú pozornosť. Existujúci zbieraný údaj o tom, že takéto veci sa dejú, poukazuje na aktívnosť vedenia nemocnice – zaoberá sa tým a hľadá cesty na riešenie.
Tam dokonca začali zdravotníci navštevovať kurz šetrnej sebaobrany. Je aj toto receptom na tieto prípady?
Určite, v ľuďoch je vzdelávací potenciál. Fenomén agresivity v zdravotníctve, keď hovorím za svoj odbor, tak v psychiatrii, je trvalou súčasťou našej práce. Takéto správanie sa jednoducho vždy bude vyskytovať aj v klasických nemocniciach. Keď si zoberiete prvý kontakt s pacientom, je to úplne prirodzené.
Ako to myslíte?
Do zdravotníckeho zariadenia prichádza človek s nejakou bolesťou, ktorá je prípadne sprevádzaná strachom z toho, čo sa s ním bude diať. Je vystavený vyšetreniam, ktoré nevyhnutne znamenajú, že zdravotník vstupuje do jeho intímnej zóny. To sú tri z najdôležitejších spúšťačov agresivity. Teda bolesť, strach a narušenie intímnej zóny. Ide o faktory, ktoré môžu také správanie významne zvýšiť.
Vy šéfujete Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach, zároveň ste hlavným lekárom tamojšieho detenčného ústavu. S podobnými incidentmi sa asi stretávate denne. Je to tak?
Áno, v odbore psychiatria je agresivita úplne prirodzene ešte častejším fenoménom ako v iných lekárskych oblastiach. Preto sa aj psychiatri historicky najčastejšie a najintenzívnejšie venujú zvládaniu tohto problému. V Rooseveltovej nemocnici školia personál o šetrnej pacifikácii pacienta, no v psychiatrii musíme ísť ešte oveľa ďalej.
Môžete to priblížiť?
Len skúsený personál nemá úplne šancu vyriešiť všetky tieto problémy. Celé to má oveľa viac rovín. Prvá je tá, o ktorej sme už čiastočne hovorili – to je ten systém manažmentu pacienta s agresívnym správaním. Čiže organizácia by sa tomu mala aktívne venovať a mať popísané jednotlivé kroky. Tiež analyzovať, prečo k tomu dochádza, načrtnúť postupy, ako takéto správanie zvládať až po vyhodnotenie konkrétneho agresívneho aktu a jeho dokumentovanie.
Takže podľa vás toto v zdravotníckych zariadeniach chýba?
Myslím, že v tomto sme v plienkach. Za našu nemocnicu môžem povedať, že sa tomu venujeme približne dvadsať rokov. Máme vytvorené pracovné postupy, ktoré sú založené na priamej analýze situácie v nemocnici. Publikovali sme prácu, v ktorej sa výskyt agresívneho správania u psychiatrických pacientov pohyboval približne na úrovni piatich percent hospitalizovaných. Sú to čísla porovnateľné aj s údajmi zo sveta.
To nie je veľa. Alebo áno?
Väčšina ľudí s duševnými poruchami agresívna nie je. Ide o minoritnú skupinu, ktorá ale spôsobuje veľké organizačné problémy. Preto sa jej treba venovať.
Sťažnosti zdravotníkov sa ale v tejto súvislosti, naprieč Slovenskom, začínajú „kopiť“. Keby ste to mohli porovnať s minulosťou, aspoň odhadom, narastá počet takýchto útokov?
To je práve to, čo nevieme. Ako som už spomínal, kým nemáme evidenciu týchto aktov, nedá sa to povedať. Čo sa týka nášho zariadenia, miera agresívnych prejavov, podľa našich záznamov, nestúpla. Stabilne sa drží na tých piatich percentách. Významným faktorom ale je, že odkedy sme sa tomu začali venovať, poklesli následky takéhoto správania.
Čítajte aj Tragédia v Banskej Bystrici: v byte ležala dobodaná dcéra, jej otca našli mŕtveho v pivnici
Čo to znamená?
Napríklad závažnosť zranení spolupacientov či personálu klesá tým, že v rámci manažmentu máme tendenciu zakročiť už pri hroziacom násilnom akte. Nečaká sa teda, kým to prejde až do otvorenej agresivity.
Dôležité sú teda včasné opatrenia. Majú šancu zvládať to tak aj iné zariadenia?
Jednoznačne áno. Každé, ktoré sa tomuto problému venuje, môže vytvoriť systém, ktorým zredukuje následky tohto problému. Úplne ho neodstráni, no je dobré mať pripravený personál. Nie je to ale len o tom. Pripravené to musí byť aj priestorovo – ak je to nevyhovujúce, je pochopiteľné, že riziko agresívneho správania sa zvyšuje. Keď máme vytvorený systém na jeho zvládanie, potom môžeme robiť ďalšie kroky – preškoliť personál, vytvoriť zásahový tím, tiež nejaký zvolávací mechanizmus, aby sa v prípade útoku dostavili ďalší pracovníci, ktorí ho pomôžu zvládnuť.
Zrejme si to vyžaduje aj nácvik.
Bez toho, aby sme sa nad tým vopred zamysleli a načrtli si postupy, to nejde. Potrebné je to aj pravidelne trénovať. Väčšinou totiž k takým kritickým situáciám dochádza vo veľmi vypätej chvíli a ak to nie je natrénované, máme malú šancu použiť to, čo sme si vypočuli v učebniach teórie.
Čítajte aj Župa otvorila už siedmu ambulanciu a stále nekončí. V krátkom čase avizuje ďalšiu
Vo vašich zariadeniach na to, samozrejme, zamestnancov školíte bežne. Myslíte, že v klasických nemocniciach je to zanedbané?
Je to individuálne. Poznám také, v ktorých sa tomuto problému venujú. Vyškolený je najmä personál prvého kontaktu.
Celkovo si to asi žiada väčšiu pozornosť.
Fenomén agresívneho správania nezmizne žiadnymi opatreniami typu, že zdravotníkov vyhlásime za chránené osoby, ani angažovaním policajných hliadok. Ak tie na centrálnom príjme nebudú nonstop, jednoducho k tomu môže dôjsť. Musíme sa tomu preto venovať komplexne.
Nie je problém zháňať zdravotníckych zamestnancov aj kvôli takýmto incidentom?
Každé povolanie prináša určité riziká. S agresiou sa stretne aj predavačka v obchode či revízor vo vlaku. Môže sa to objaviť úplne všade. Tie princípy, ako to zvládať, najmä verbálnymi technikami, sú všeobecné. Ak sa ich človek naučí, môže to použiť na ulici, štadióne, kdekoľvek inde.