Vystrašené rodiny sa na čas odsťahovali zrejme k príbuzným. Bytovka, v ktorej sa voľne potuluje brazílsky žltý škorpión, je takmer prázdna. Keď sme sa tam išli pozrieť, v jej blízkosti sme nikoho nevideli. Na dverách obidvoch vchodov sme si všimli oznamy, ktoré tam vyvesila obec a deratizačná firma.
„Na základe skutočnosti, že chovateľovi z vášho bytového domu utiekol škorpión, ktorý je pravdepodobne vysokotoxický, upozorňujeme vás, aby ste zvýšili opatrnosť a obozretnosť, prípadne opustili svoje byty na pár dní,“ znie upozornenie s varovaním a podpisom starostky. Zároveň oznamuje, že celá záležitosť je riešená orgánmi činnými v trestnom konaní a v najbližších dňoch tam bude vykonaná dezinfekcia priestorov, o čom budú priebežne informovať.
Ďalší papier hlása, že v spoločných priestoroch sa vykonáva dezinfekcia formou plošného postreku. Ľuďom odporúčajú, aby sa tam v čase jeho vykonávania nezdržiavali. Pod týmito slovami je pečiatka deratizačnej firmy s podpisom jej šéfa.
Strach o deti
Napriek indíciám, že bytovka je prázdna, sme skúsili zazvoniť na niektoré zo zvončekov. Pri druhom „pokuse“ sa nám podarilo rozprávať s mladou ženou, ktorá svoj domov neopustila. Vysvetlila, že okrem jej rodiny tam zostali ešte ďalšie dve. Meno nám neprezradila, ale priblížila, ako škorpióny „na úteku“ v bytovke objavili.
„Jedného z nich náhodne zbadal môj priateľ. Vedľa bytu máme, na spoločnej chodbe, malý sklad, do ktorého išiel niečo odložiť. Zrazu bosou nohou stúpil, asi päť centimetrov, od toho škorpióna. Tým, že je tiež chovateľ, okamžite identifikoval, o čo ide,“ hovorí. V minulosti podľa nej sám choval rovnaký druh, no práve preto, že je veľmi toxický, sa ho dávnejšie „zbavil“. Hneď teda vedel, že je to nebezpečný živočích. Neváhal a chytil ho – s pohárom, ktorý podložil tenkým papierom.
„Keďže má voľné teráriá, umiestnil ho do jedného z nich, s dvojsklom. Tomu chlapcovi povedal, že mu ho nevráti, lebo nemá ani osemnásť rokov a na tento druh musí mať papiere. Práve dnes toho škorpióna odovzdal polícii,“ vysvetlila. Objasnila, že bezprostredne po objavení tohto neželaného „obyvateľa“ nechceli s priateľom vyvolať v bytovke paniku. „Napísali sme oznam, že sa našlo teráriové zviera,“ podotkla s tým, že zámerne nepoužili slovo škorpión.
Čítajte aj Vedkyňa: Ázijský komár tigrovaný si hľadá obete cez deň. Chemickými postrekmi plytváme, môže sa nám to vypomstiť
„Jeden sused nám klopal na dvere, že či nám ušiel jašter, no priateľ mu vysvetlil, o čo ide. Ten potom kontaktoval starostku a ona políciu, tiež deratizéra. Druhý škorpión sa však zatiaľ nenašiel,“ povedala obyvateľka. Vyšetrovaním sa vraj zistilo, že škorpióny ušli už pred mesiacom. „Mrzí ma tá nezodpovednosť, lebo sú tu rodiny s maličkými deťmi, ktoré nevedia, čo to je. Vnímajú to ako niečo, čo sa pohybuje a môžu to chytiť. Celé týždne to tu behalo bez toho, aby to chovateľ oznámil,“ poukázala na mlčanie chlapca, ktorému zvieratá ušli. Druhý škorpión podľa nej stále žije, lebo bez potravy vydrží aj pol roka. Okrem toho mu prospieva teplo a vlhko. Teraz ho policajti, tiež matka majiteľa, hľadajú aj v nočných hodinách.
„Chodia tu s modrými LED lampami, lebo v tme tieto škorpióny fosforujú,“ poznamenala obyvateľka, ktorá sa odvážila vo svojom byte zostať najmä preto, že pri priateľovi – „lovcovi pavúkov“ sa cíti bezpečne. Kam išli ostatní, netuší. „Viem len, že susedka s malými deťmi sa odsťahovala k rodičom. Chcela by sa už vrátiť, ale veľmi sa bojí. Tú prvú noc, keď sa to zistilo, spala len hodinu, lebo si strážila deti. Vôbec sa jej nečudujem,“ uzavrela.
Mladík je ticho
Vo svojom byte zostal aj mladý muž Karol Bendík, na ktorého sme natrafili, keď sa práve vracal z práce. Žije tam sám a tvrdí, že strach zo škorpióna nemá – súčasná situácia mu život v podstate nekomplikuje. „Na úteku je vraj mesiac, čiže ak by sa malo niečo stať, už by k tomu asi došlo,“ povedal pokojne. „Mal by som kde ísť, ale nerád otravujem druhých. Nechcem byť príťažou. Radšej zostanem tu no a vravím, vôbec sa nebojím,“ zopakoval.
Chápe ale susedov s malými deťmi, ktorí odišli. „Hovorili, že sa tu neobjavia aj pol roka, možno rok,“ podotkol s tým, že keby bol v podobnej situácii, zachoval by sa rovnako. „Veď keby to pichlo nejaké malé dieťa, neviem si predstaviť, čo by sa dialo,“ doplnil.
Čítajte aj Župa otvorila už siedmu ambulanciu a stále nekončí. V krátkom čase avizuje ďalšiu
Tretia zostávajúca rodina je tá, z ktorej škorpióny unikli. Práve keď sme sa pred bytovkou zdržiavali, chlapec – chovateľ, vchádzal so svojou matkou do vchodu. Prihovorili sme sa im s otázkou, ako k úteku týchto živočíchov došlo a odkiaľ ich mladík vlastne získal.
„Nebudem sa vyjadrovať, mám už toho vyše hlavy,“ reagovala matka. „Syn sa z toho skoro psychicky zrútil,“ dodala. Chlapec tiež popri nás prešiel len mlčky, so sklopeným zrakom.
Všetko nasvedčuje tomu, že škorpióny nemal registrované – na zoznamoch schválených chovateľov nebezpečných zvierat, ktoré zverejňujú štátni veterinári, totiž nikto z Liptovského Petra nefiguruje. Nebezpečné živočíchy si zrejme zaobstaral kúpou cez internetový inzertný portál.
Žilinská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková potvrdila, že v tejto veci vedie ich obvodné oddelenie v Liptovskom Hrádku trestné konanie zo spáchania trestného činu všeobecné ohrozenie. „Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci prebiehajú potrebné úkony, nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ uviedla.
Čítajte aj Ochranári „ratovali“ územie so vzácnou mäsožravou rastlinou. Ďalšia devastácia by tam už nastať nemala
Starostka obce Liptovský Peter Anna Papajová je z celej situácie nešťastná. „Je to stále čerstvé a robíme, čo môžeme. Okamžite sme oslovili všetky možné zložky a podali sme trestné oznámenie za verejné ohrozenie. Hľadáme riešenia, podnikli sme už aj nejakú deratizáciu. Tá sa bude opakovať, konzultujeme to s viacerými odborníkmi,“ povedala.
Dvojpercentná úmrtnosť
Brazílsky žltý škorpión je jedným z najnebezpečnejších v Južnej Amerike, kde má na svedomí najviac smrteľných prípadov. Arachnológ Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied Pravde priblížil, že ide o druh tityus serrulatus, ktorý dosahuje dĺžku päť až sedem centimetrov.
„Patrí medzi toxicky významnejšie druhy. Hrozí pri ňom isté riziko vážnejších zdravotných komplikácií, vlastne aj úmrtia. Pri neliečenom bodnutí je, v rámci celosvetovej evidencii, úmrtnosť asi dve percentá,“ hovorí Purgat. Keby sa teda uštipnutý človek hneď dostal do lekárskej starostlivosti, pravdepodobne ho dokážu zachrániť. „V našich zemepisných šírkach prakticky s určitosťou. Keď sa niečo takéto udeje, väčšinou sa to rieši podaním protijedu. Nie som si istý, či pri tomto druhu nejaký existuje, ale ak nie, lieči sa to podľa symptómov, ktoré sa u tej určitej osoby vyvinú,“ vysvetlil.
„Problém je to viac menej v tých menej rozvinutých častiach Južnej Ameriky, kde kvalitná zdravotnícka starostlivosť chýba,“ tvrdí. Oveľa horšie však podľa neho celkovo odolávajú neurotoxickému jedu tohto druhu deti a starší ľudia. „To platí univerzálne pri všetkých jedovatých živočíchoch,“ podotkol. V rámci Strednej či Západnej Európy ale nevie o žiadnom prípade, kde by človek zomrel po pichnutí takýmto exotickým škorpiónom v rámci chovu.
Čítajte aj Namiesto bytovky parkovisko. Posledný obyvateľ stavbu opustil tesne pred zbúraním
Arachnológ pokračoval, že odchyt takéhoto nebezpečného zvieraťa sa vykonáva tak, ako pri pavúkoch. „Prikryje sa nejakou priesvitnou nádobkou či pohárom a podsunie sa kus listu papiera. Sú to vlastne malé živočíchy, ktoré sa dajú bez problémov odchytiť, ale pri takýchto toxicky významných druhoch by som neodporúčal, aby to skúšal amatér,“ zdôraznil. Neskúseným by radil skôr prikryť takého škorpióna vedrom alebo niečim väčším a počkať na odborníka.
„Tityus serrulatus je síce nebezpečný, ale má tendenciu skrývať sa. Keď niekomu ujde, je veľmi malá šanca, že ho človek nájde a vôbec s ním príde do kontaktu,“ upozornil Purgat. „Môže sa stať, že niekde zalezie a časom uhynie na dehydratáciu. To ale môže trvať dlho, lebo na straty telesnej vlhkosti sú škorpióny väčšinou dobre prispôsobené. Ďalšia vec je, že zvyknú zaliezať do topánok či kôpok oblečenia,“ podčiarkol s tým, že bodnutie hrozí človeku v takomto prípade pri obúvaní či obliekaní.