„Pľúciarka“, ktorá ordinuje v detvianskej ambulancii zriadenej Banskobystrickým samosprávnym krajom, má vo svojej starostlivosti zhruba 3 500 pacientov. Napriek tomu, že denne má obsadené všetky termíny vyšetrení a „vybookovaná“ je už tri mesiace dopredu, jej mesačná strata je 1 700 eur.
Práve slabé hodnotenie výkonov je jedným z dôvodov, prečo lekári nemajú záujem pracovať v takýchto ambulanciách. Uprednostňujú skôr nemocnice, kde sú platby za výkony vyššie. Na problém dlhodobo upozorňuje Banskobystrická župa, ktorá už v apríli spustila naliehavé rokovania s odbornou verejnosťou o kritickej situácii s pneumológmi vo svojom kraji. Mala na to niekoľko dôvodov.
Za ostatné dva mesiace tam došlo k zatvoreniu dvoch pneumologických ambulancií a o lekára prišlo až 6-tisíc pacientov – vrátane chronických. Kraj preto vynaložil snahu nájsť rýchle riešenie, keďže ľudia s takýmito problémami potrebujú starostlivosť a predpis liekov. Zároveň poukázal na chýbajúce kroky ministerstva zdravotníctva pre revitalizáciu špecializovaných ambulancií.
Predseda BBSK Ondrej Lunter pripomenul, že dvaja pľúciari v kraji skončili kvôli vysokému veku, no náhrada za nich neexistuje. „Ministerstvo zdravotníctva nerobí nič preto, aby sa tento stav zvrátil. Teda aby sa takéto ambulancie začali obnovovať,“ zdôraznil. „Navrhli sme riešenia, ktoré zahŕňali nový katalóg výkonov, vďaka ktorému by pre mladých lekárov bolo založenie vlastnej pneumologickej ambulancie atraktívnejšie. Tiež predĺženie doby preskripcie liekov všeobecnými lekármi zo šesť na dvanásť mesiacov v prípade diagnostikovaných chronických pacientov,“ spomenul kroky, ktoré podnikli. Napriek tomu sa doteraz nič nezmenilo.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Bežný človek nemá šancu
Rezort podľa Luntera najskôr sľúbil nový katalóg výkonov od júla tohto roka, tiež predĺženie predpisovania liekov vo všeobecných ambulanciách. „Namiesto riešenia ale prišla nepochopiteľná odpoveď – pilotný katalóg najskôr od októbra, s nejasnými sadzbami, a žiadne zmeny predĺženia preskripcie. Toto je neprijateľné. Úplne chýba logika a zdravý rozum,“ nešetrí ostrými slovami. „Považujem to za porušenie prísľubu, ktorý sme v tejto absolútne akútnej záležitosti od rezortu dostali,“ hovorí. Zároveň spomenul nedávne vyjadrenie ministerstva pre médiá.
„Aktuálne znenie programového vyhlásenia vlády obsahuje záväzok aktualizácie katalógu zdravotných výkonov a nastavenie plánu jeho dostupnej implementácie do praxe. Pilotná fáza by sa mala spustiť tento rok v októbri, do plnej prevádzky by mal byť uvedený v januári 2027,“ citoval župan reakciu rezortu.
„Prečo sa má čakať na október, čo znamená tá pilotná fáza a aký signál vlastne vysielame pneumológom, ak im hovoríme, že istota bude až od roku 2027?“ pýta sa. Nerozumie tomu a zároveň poukazuje na ďalšie súvislosti.
„Keďže katalóg výkonov nie je zmenený, pacienti nemajú šancu získať nového špecialistu v najbližších šiestich mesiacoch. To znamená, že im nemá kto predpísať lieky, ktoré potrebujú,“ naráža na spomínanú preskripciu. „Je to trestuhodná hra so zdravím pacientov,“ tvrdí. Nechápe, prečo rezort nerieši tento krízový stav, keď je evidentné, že ide len o administratívne kroky, ktoré tam niekto musí spraviť.
Čítajte aj Nová oáza v horúčavách: Populárna vodná nádrž je po rokoch konečne napustená. Turisti ju už môžu využívať naplno
„Hnevá ma, že tí hore majú kamarátov alebo peniaze na to, aby si, v prípade akútnej potreby, mohli ošetrenie zaplatiť. Sú tu ale tisícky ľudí, ktorí tie peniaze či známosti, aby si vybavili nejaký termín, nemajú. Preto potrebujú administratívnu pomoc z ministerstva zdravotníctva,“ podčiarkol Lunter.
„Ak sa im naše konštruktívne návrhy a prístup nepozdávali, môžeme zobrať zdravotné záznamy a zoznamy pacientov, ktorí v našom kraji stratili pneumológov – nech sa o nich postarajú na ministerstve zdravotníctva,“ uzavrel.
Sestrička: Sme pod tlakom
Riaditeľ odboru zdravotníctva BBSK Martin Caudt hovorí, že v blízkej budúcnosti avizuje zatvorenie ďalšej pneumologickej ambulancie v kraji aj revúcka nemocnica. „Ak sa jej nepodarí zohnať nového pľúcneho lekára,“ ozrejmil. K potrebnej zdravotnej starostlivosti sa podľa neho dosť ťažko dostanú najmä noví pacienti, ktorí potrebujú diagnostiku. „Či je to vyšetrenie, zápal pľúc, onkológia, chronická obštrukčná choroba pľúc alebo nejaký druh alergie,“ vymenoval problémy, s ktorými sa v súčasnosti mnohí nemajú kam obrátiť.
„Podľa normatívu by sme mali mať, laicky povedané, 16,4 ambulancií a je ich 13,8. Čiže chýba nám 2,6 ordinácií,“ vysvetlil Caudt s tým, že to môže „zahŕňať“ približne 9-tisíc pacientov. Objasnil, že v rámci kraja sú najproblematickejšie štyri okresy. „Brezno, Banská Bystrica, Lučenec a Veľký Krtíš,“ spresnil. Mnohé akútne prípady si preto pomoc špecialistu musia aktívne hľadať a ak sa im to nepodarí, musia ísť na urgent.
Čítajte aj Na nadstavbu a opravu detskej fakultnej nemocnice v Košiciach pôjde takmer 36 miliónov eur
Sestrička pneumologickej ambulancie v jednej z nemocníc v Banskobystrickom kraji, ktorá nechcela byť menovaná, nám potvrdila, že situácia je vážna. „My sme pod tlakom a pacienti sú zúfalí, nemajú kam ísť. U nás ordinujú, na striedačku, dvaja lekári. Jeden má 85 a druhý 70 rokov,“ reagovala. Ďalších pacientov si podľa nej nemôžu dovoliť prijať.
„Pravdou je, že nových odmietame. Žiaľ, nevieme ich zobrať viac, ako nám dovolí kapacita. Každý z nich sa pýta, čo má robiť, ale ja im naozaj neviem poradiť. Už dávno sa s tým malo niečo urobiť,“ mieni sestrička. Ľudia so zdravotnými problémami im vraj volajú zo všetkých možných častí kraja.
„My sme ale v podstate len jedna necelá ambulancia. Ordinujeme síce denne, ale krátko – od pol deviatej rána do pol druhej poobede,“ zhodnotila. Vzhľadom na vek spomínaných lekárov je otázne, dokedy vydržia pracovať. „Možno ešte nejakú chvíľu a potom tu už nebude nikto,“ konštatovala.
Stanovisko ministerstva
Rezort zdravotníctva odmieta vyjadrenia BBSK, že neplní prísľuby v súvislosti s kritickým nedostatkom pneumologických ambulancií. Tamojší odbor komunikácie uviedol, že po predchádzajúcich rokovaniach so zástupcami župy začali okamžite konať a napĺňať dohodnuté závery. O uvoľnení preskripcie liekov hneď rokovali zástupcovia všeobecných lekárov a pneumológov na pôde rezortu aj za účasti zástupcu BBSK.
„Hlavné odborníčky pre všeobecné lekárstvo a primárnu pediatriu okamžite požiadali o uvoľnenie preskripcie liekov, aby mohli aj praktickí lekári predpisovať peumologické lieky. Bol spustený proces uvoľnenia preskripcie a momentálne v tejto žiadosti bežia zákonné lehoty,“ podčiarklo ministerstvo. „Uvedená žiadosť je plánovaná na prerokovanie 6. augusta a vykonateľnosť od 1. novembra,“ poznamenalo.
Čítajte aj Tropická vlna naplno udrie, čaká nás mimoriadne teplé počasie. Meteorológ vysvetľuje, prečo sa neochladí ani cez noc
Čo sa týka ďalšej požiadavky – na zmenu dĺžky preskripcie, legislatíva ju podľa rezortu neumožňuje len pre preumologické lieky. „S predĺžením lehôt zo 6 na 12 mesiacov v mnohých prípadoch nesúhlasili ani samotní pneumológovia, nakoľko je potrebné pacienta pri nastavenej liečbe sledovať, čo môže len špecialista,“ zdôvodnil komunikačný odbor. Zároveň tvrdí, že zoznam zdravotných výkonov pre špecializačné odbory pneumoftizeológia a pediatrická pneumotfizeológia je už pod gesciou ministerstva so zástupcami odborníkov a zdravotných poisťovní pripravený.
„Teraz nasleduje jeho implementácia, ktorá zahŕňa úpravu informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní, aby bolo možné poskytnuté výkony podľa tohto zoznamu vykázať zdravotným poisťovniam,“ približuje. Pripomína tiež, že v rámci implementácie je potrebné upraviť aj zmluvné vzťahy medzi poskytovateľmi a poisťovňami.
Rezort zdôrazňuje, že jedným z nástrojov riešenia nedostatku pneumológov je aj rezidentské štúdium. Od vlaňajšieho októbra vraj program zatraktívnili a otvorili pre celkovo jedenásť špecializácií, vrátane pneumológie a ftizeológie. „Okrem toho v spolupráci s ministerstvom školstva zvyšujeme od tohto roku aj počty medikov. Po novom budú môcť lekárske fakulty už pri najbližších prijímacích skúškach prijať o 150 slovenských študentov viac,“ doplnil rezort.