Šichty v horúčavách nie sú žiadna „sranda“. Ťažké to majú pekári, cestári, bufetári aj úradníci

Omračujúce teplo, takmer permanentný pocit smädu a oblečenie lepiace sa na telo sú v aktuálnom období bežným javom. Ťažko sa tieto „stavy“ znášajú v čase voľna, no ešte horšie v práci, kde je človek viac aktívny. Pozreli sme sa na profesie, v ktorých musia ľudia neraz bojovať s horúčavami na priamom slnku. Sú však aj také, kde zamestnanci robia v interiéri, no doslova sa tam „pečú“.

20.07.2024 12:00
debata
Práca v horúčavách
Video
Zdroj: TV Pravda

Silu slnka pociťujú v letných dňoch určite stavbári či cestári. O to viac, že lúče intenzívne priťahuje asfalt aj betón. Na ľudí tak sála teplo nielen zhora, ale aj zdola. Robotníci sa potia ešte viac pod ochranným oblečením či prilbami. Prvoradá je ale bezpečnosť, preto si ochranu z hlavy muži na stavbách dole nedajú.

„Je naozaj namáhavé vydržať takto niekoľko hodín vkuse, ale sme zvyknutí,“ reagoval muž pracujúci na jednom zo zvolenských stavenísk. „Stále zo mňa tečie pot a vždy, keď sa dá, odbehnem sa napiť vody,“ povedal pokračujúc v tom, čo práve robil.

V Štiavnických Baniach sme stretli aj „smetiarov“, ktorí to na slnku tiež nemajú jednoduché. Boris obsluhujúci takéto špeciálne vozidlo tvrdí, že horúčavy zvláda v pohode. „Dá sa to,“ podotkol flegmaticky. Jeho kolega Patrik však vraví, že práca v horúčavách je ťažká. „O pitný režim máme ale postarané. Doobeda vypijem dve fľaše. Zvykneme skončiť skôr a potom ideme domov,“ uzavrel.

Cestári Vladimír, Peter a Ján sú na vysoké...
Michaela a Miroslava pracujú v bufete – úsmev...
+7Boris obsluhújúci smetiarske auto tvrdí, že...

Pri peci sa to šplhá k päťdesiatke

Na horúcom slnku, keď sa už krátko pred obedom šplhala ortuť teplomera k tridsiatke, sme natrafili na chlapov, ktorí označovali krajnice na jednom z hlavných ťahov medzi dvomi obcami. Vladimír, Peter a Ján z Banskobystrickej regionálnej správy ciest hovoria, že svoju profesiu zvládajú v slnečných dňoch najmä vďaka dodržiavaniu pitného režimu.

„Dá sa to vydržať len s vodou,“ zhodli sa. Vysvetlili, že počas pracovnej doby jej vypijú minimálne dva litre. „Viac nie, všetkého veľa škodí,“ usmiali sa. Kožu si chránia dlhými pracovnými nohavicami, no napriek tričkám s krátkymi rukávmi vraj opaľovací krém s ochranným faktorom nepoužívajú. „Načo? Pokožka si už asi zvykla, lebo nezvykneme zhorieť,“ tvrdia.

Zamestnávateľ sa vraj o nich stará. „Dostávame repelenty proti hmyzu a peniaze na zabezpečenie pitného režimu. Ten nám teda preplácajú a vodu si potom kupujeme sami,“ objasnili. „Keď už teplota stúpa naozaj vysoko, zvyknú nás z terénu stiahnuť o hodinu skôr,“ doplnili.

Miroslava Blašková a Michaela Benešová pracujú v bufete pri Počúvadlianskom jazere, kde sa neraz „paria“ pri fritéze, keď vyprážajú hranolky či iné pokrmy. „Dá sa to vydržať. Keď si predstavím, že ľudia v pekárňach pracujú pri 45 stupňoch, tak tu je to ešte celkom v pohode,“ povedala s úsmevom Miroslava.

Veľké Kolpašské jazero, Banský Studenec Čítajte aj „Masaker“ pri štiavnických jazerách: Načo je nám more, keď máme tajchy? Turisti našli perfektnú dovolenku a relax

„My tu máme 35, možno 30 stupňov,“ ozrejmila. „Počas služby vypijem liter vody, ale v pracovnom nasadení sa stáva, že na to zabudnem a dám si len polovicu z toho,“ hovorí. Osviežiť sa v neďalekom tajchu má čas len večer, po práci. „Čo je naozaj super,“ pochválila možnosť, akú po fajronte nemá hocikto.

Miroslav Oravec, vedúci banskoštiavnickej prevádzky Pekárne Anton Antol nám prezradil, že vo výrobe namerali teplotu od 30 do 32 stupňov, no pri peciach dosahovali hodnoty 42 až 50 stupňov. Pracovať v takýchto ťažkých podmienkach si naozaj vyžaduje zvýšenú pozornosť.

„Existuje smernica o pitnom režime, ktorú máme vypracovanú s tým, že ľudia majú prístup k vode z klasických vodovodov. Takže zabezpečené by to malo byť dostatočne, no my im okrem toho dávame aj nejaké minerálne vody – každému aspoň jednu dvojlitrovú fľašu na zmenu,“ priblížil s tým, že takto chcú zamestnancom dopriať doplnenie minerálov.

„Je tam aj klimatizácia, ale nie štandardná, akú bežne vídať. Ide skôr o sálavý chlad prúdiaci zo stropu. Aj tak je tam ale teplo, lebo pri výrobe nemôže byť prievan – inak by nám cesto nekyslo,“ zdôraznil. Výrazne znižovať teplotu tam teda nemôžu.

uzávera, Banská Bystrica Čítajte aj Masové podujatie uzavrie v Banskej Bystrici niektoré zóny. Do mesta prídu účastníci z takmer päťdesiat krajín

„Vo výrobných priestoroch je to ešte ako tak, ale pri peciach máme vždy horúcejšie. Je pritom jedno, či je práve leto alebo zima,“ doplnil Oravec.

Rozpálený súd bez klímy

V čase letných horúčav niektoré úrady skracujú svojim zamestnancom pracovnú dobu. Domov teda môžu odísť aj o dve hodiny skôr. Tí „šťastnejší“ však majú k dispozícii klimatizáciu, pričom pitný režim je samozrejmosťou. Nie všade je to ale ideálne. O svoje skúsenosti sa s nami podelila bývalá zamestnankyňa Mestského súdu Bratislava IV (predtým okresný súd). Pre citlivosť informácií chce zostať v anonymite.

V starej budove súdu, ktorý sa nachádza v Dúbravke, pracovala niekoľko rokov. Hoci nedávno tam skončila, od bývalých kolegov vie, že situácia je rovnaká aj počas aktuálneho leta. Priblížila, že klíma je iba vo veľkých pojednávacích miestnostiach – v malých, ani v kanceláriách, sa nenachádza. Súd podľa nej nemá žiadne moderné opatrenia (zelená strecha, zateplenie, tieniaca technika), ktoré by prácu v lete uľahčili.

„V lete je to tam rozpálené už o desiatej hodine. Ventilátory sú na prídel, ale sú staré – ak sa vám pokazí nie je isté, že dostanete nový,“ tvrdí. V júli a auguste zvykne platiť opatrenie predsedu súdu, podľa ktorého počas dní, keď teplota vonku dosiahne tridsať stupňov, a po odpracovaných šiestich hodinách, môžu ísť zamestnanci domov.

„Nikto však nerieši, keď je vonku teplo v júni či septembri. Rovnako smiešne je, že súd v Dúbravke sa riadi teplotou zverejnenou SHMU pre Bratislavu, pričom merač je v Ivanke pri Dunaji. V Dúbravke sa ale bežne stáva, vďaka Karpatom, že je tam úplne iné počasie ako vo zvyšku mesta,“ pokračovala. Dochádza teda k tomu, že ľudí z práce pustia domov, lebo podľa spomínaného merača je 30 stupňov, no v Dúbravke je zamračené alebo dokonca popŕcha.

„Samozrejme, platí to aj naopak. V Dúbravke sa idete upiecť, ale keďže v Ivanke prší, domov zamestnancov nepustia. To, že v dnešnej dobe štát ešte stále funguje na princípe skrátených hodín, namiesto toho, aby zabezpečil vhodné pracovné podmienky, je tiež na zamyslenie,“ mieni. Spomenula tiež opakujúci sa problém s pitnou vodou na dotknutom súde.

medved melon kosice tasr Čítajte aj Špeciálne melóny, mrazené vývary, nanuky či zmrzliny. Zvieratá v zoo počas horúčav dôkladne ochladzujú

„Sú tam staré potrubia a neraz tečie taká špinavá voda, že by ste tým ani kvety nepoliali. Napriek tomu tam nikdy nezabezpečili iný pitný režim – napríklad barely s vodou. Tú, okrem tej zo záchoda, nemajú k dispozícii ani účastníci konaní či advokáti, ktorí prídu na súd,“ dodala s tým, že v budove nie je ani žiadny bufet či automat na občerstvenie.

Predsedníčka Mestského súdu Bratislava IV Miriam Oswaldová reagovala, že k technickému stavu budovy na Saratovskej ulici v Bratislave – Dúbravka sa vyjadrovať nebude, keďže ide o objekt, ktorý je už dlhodobo zastaraný a je všeobecne známe, že nevyhovuje aktuálnym štandardom pre potreby súdu.

„V súvislosti s realizáciou projektu Plánu obnovy Slovenskej republiky bola aktuálne vyhlásená obchodná verejná súťaž na zabezpečenie novej budovy pre potreby mestských súdov Bratislava III a IV, a teda realizácia akýchkoľvek opatrení je v danom momente irelevantné a finančne neuskutočniteľné,“ poukázala na aktuálne skutočnosti. Pokračovala, že s ohľadom na zhoršujúce sa klimatické podmienky sú pracovné podmienky na všetkých bratislavských súdoch nevyhovujúce. Podľa jej vedomostí nemá klimatizáciu žiadna z budov – okrem pojednávacích miestností. Zároveň spomenula opatrenia, ktoré v súvislosti s horúčavami zaviedla – pružný pracovný čas a v prípade mimoriadneho tepla skrátenie pracovnej doby na šesť hodín.

„Nie je mi zrejmé, na základe čoho sťažovateľka nadobudla dojem, že počasie medzi lokalitou Ivanka pri Bratislave a Dúbravkou sa vraj neraz výrazne líši. Práve naopak, tento merač sa nachádza na najteplejšom mieste, a teda pre zamestnancov je najpriaznivejší,“ poznamenala predsedníčka. Tvrdenie o špinavej tečúcej vode sa podľa nej nezakladá na pravde.

„Kvalita vody zodpovedá všetkým hygienickým kritériám a pitný režim je tak plnohodnotne zabezpečený pre všetkých zamestnancov,“ zdôraznila. Je podľa nej ľahké schovať sa za anonymitu, neustále sa len sťažovať a šíriť okolo seba zlo. „Oveľa náročnejšie je, napriek podmienkam, v ktorých všetci aktuálne fungujeme, pracovať a denne vytvárať čo najpríjemnejšie pracovné prostredie a budovať pozitívne medziľudské vzťahy,“ doplnila.

Neskrátené stanovisko súdu

Predsedníčka Mestského súdu Bratislava IV Miriam Oswaldová nás požiadala, aby sme jej vyjadrenie uverejnili celé, nijako nemenené či skracované – tak aj robíme:

K technickému stavu budovy Mestského súdu Bratislava IV v budove na Saratovskej ulici v v Bratislave- Dúbravka sa vyjadrovať nebudem, nakoľko ide o budovu, ktorá je už dlhodobo zastaraná a je všeobecne známe, že nevyhovuje aktuálnym štandardom pre potreby súdu. Poukazujem na skutočnosť, že v súvislosti s realizáciou projektu Plánu obnovy Slovenskej republiky bola aktuálne vyhlásená obchodná verejná súťaž na zabezpečenie novej budovy pre potreby MS BA III a MS BA IV, a teda realizácia akýchkoľvek opatrení (zelená strecha, zateplenie, tieniaca technika), ktoré navrhovala sťažovateľka je v danom momente irelevantné a finančne neuskutočniteľné.

S ohľadom na zhoršujúce sa klimatické podmienky sú pracovné podmienky na všetkých súdoch v Bratislave nevyhovujúce, nakoľko podľa mojich vedomostí, žiadna budova nemá klimatizáciu (okrem pojednávacích miestností).

Na základe Opatrenia predsedníčky Mestského súdu Bratislava IV, 1SprV/467/2024 o dočasnej úprave služobného a pracovného času na Mestskom súde Bratislava IV v Bratislave, ktoré bolo vydané v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach a ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci v súvislosti s prekračovanými hodnotami prípustných mikroklimatických podmienok v dôsledku záťaže teplom dňa 18.06.2024, si zamestnanci v období od 18. júna 2024 do 31. augusta 2024 volia sami začiatok pružného služobného času a pracovného času od 6.00 hod. do 8.00 hod. Denný služobný čas a denný pracovný čas zamestnanca je v mimoriadne teplom dni 6 hodín vrátane prestávky na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mimoriadne teplý deň je na účely tohto opatrenia deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná meteostanicou na mieste Bratislava – Ivanka pri Dunaji dosiahla hodnotu aspoň 30 stupňov C a zverejnil ju Slovenský hydrometeorologický ústav na svojej internetovej stránke.

Nie je mi zrejmé na základe čoho sťažovateľka nadobudla dojem, že počasie medzi lokalitou Ivanka pri Bratislave a Dúbravkou sa vraj neraz výrazne líši. Práve naopak, tento merač sa nachádza na najteplejšom mieste, a teda pre zamestnancov je najpriaznivejší.

K ďalším ničím nepodloženým tvrdeniam sťažovateľky, že v budove Mestského súdu Bratislava IV v Dúbravke tečie „taká špinavá voda, že by tam ani kvety nepoliali“ uvádzam, že toto tvrdenie sa absolútne nezakladá na pravde. Kvalita vody zodpovedá všetkým hygienickým kritériám a pitný režim je tak plnohodnotne zabezpečený pre všetkých zamestnancov. Na margo uvedeného dodávam, že mám zato, že sťažovateľka má mimoriadne aktuálne informácie o stave kvality prostredia a pitnej vody na tunajšom mestskom súde, a teda zrejme nepatrí medzi bývalých zamestnancov ako sama tvrdí, ale neustále v budove pracuje a iba potrebuje šíriť nepravdivé informácie. Dňa 15.05.2024 z dôvodu poruchy na verejnom vodovodnom potrubí bol všetkým zamestnancom zaslaný mail, že nie je vhodné piť vodu z vodovodných kohútikov a dňa 17.05.2024 boli zamestnanci informovaní, že porucha bola odstránená a voda je opäť zdravotne nezávadná.

Na Mestskom súde Bratislava IV v budove na Saratovskej ulici v Dúbravke, ako i v budove na Prokofievovej ulici v Petržalke, vykonávajú zamestnanci svoju prácu v súlade so Zákonníkom práce a vedenie súdu im vytvára podmienky na ich prácu tak, ako im to ukladá zákon, reálne možnosti a aktuálny stav oboch budov.

Je ľahké schovať sa za anonymitu monitora a neustále sa len sťažovať a šíriť okolo seba zlo, oveľa náročnejšie je napriek podmienkam, v ktorých všetci aktuálne fungujeme ( a to nielen v budovách súdov) pracovať a denne vytvárať čo najvhodnejšie a najpríjemnejšie pracovné prostredie a budovať pozitívne medziľudské vzťahy.

Treba byť v strehu

Čo všetko je zamestnávateľ povinný v horúčavách zabezpečiť, sme sa pýtali hovorcu Národného inšpektorátu práce Ladislava Kerekeša. „Musí mať na pamäti, že mimoriadne vysoké teploty môžu viesť k únave a zhoršeniu pozornosti, prípadne k výraznému zníženiu výkonnosti zamestnanca, čo by mohlo negatívne ovplyvniť aj bezpečnosť práce,“ uviedol. Zároveň podčiarkol, že zamestnávateľ môže realizovať niektoré z technických opatrení, ktoré zabránia prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná použitím žalúzii alebo roliet. „Klasikou“ je tiež zabezpečenie klimatizácie, prípadne zvýšenie cirkulácie vzduchu vetraním či ventilátormi. Samozrejmosťou je zabezpečenie pitného režimu.

„Vo väčšine prípadov postačuje prístup k pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce,“ poznamenal Kerekeš. Samozrejme, inak je to pri práci vo vonkajších priestoroch, kde to riešia priamym dodaním zásob balenej vody alebo jej preplácaním.

Vorobjov Čítajte aj Bývalého policajta Vorobjova súd oslobodil spod obžaloby

„Zamestnávatelia by mali mať vypracovaný núdzový plán čo robiť, ak u zamestnanca spozorujú príznaky nevoľnosti alebo ochorenia spôsobeného vysokými teplotami – vrátane zabezpečenia dostupnosti lekárskeho ošetrenia, ak je to potrebné,“ pokračoval Kerekeš. Upozornil, že aj zamestnanci by si mali počas horúcich dní viac všímať svojich kolegov, najmä neskúsených, a okamžite hlásiť prípadné zdravotné problémy.

„Na to je potrebné, aby vedeli správne rozoznať príznaky hroziaceho poškodenia zdravia a hneď dokázali podniknúť príslušné kroky – upozorniť zamestnávateľa či privolať lekársku službu prvej pomoci,“ zdôraznil. Podčiarkol, že rastúce teploty môžu mať vplyv na pracovníkov takmer v každom odvetví.

„Najviac pozornosti sa v súčasnosti venuje ľuďom pracujúcim vonku, ktorí vykonávajú intenzívnu fyzickú činnosť priamo na slnku,“ poznamenal Kerekeš. Do tejto skupiny patria ľudia pôsobiaci v stavebníctve, poľnohospodárstve, lesníctve, tiež cestári, poštári, hasiči, policajti, vojaci či zdravotní záchranári.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Banská Bystrica #Banskobystrický kraj