Bojnickú novinku otvorili pre verejnosť v polovici júla. Nachádza sa nad areálom sokoliarov a v blízkosti známeho Botany Parku, ktorý tvoria skleníky s kaktusmi. Zámok je odtiaľ vzdialený len pár metrov, no keďže ide o pomerne nenápadnú uličku, ktorá nie je hlavnou tepnou turistických chodníčkov, nie každý na ňu natrafí.
Rozprávková záhrada plná trpaslíkov a čarovníkov – tak nazval autor nápadu lokalitu, do ktorej umiestnil stovky miniatúrnych figúrok. Okrem malých mužíčkov však tvoria tamojšie „obyvateľstvo“ aj iné rozprávkové bytosti. Vynikajú tam napríklad Mimoni či Šmolkovia.
Sto ľudí, sto chutí
Niektorých „panáčikov“ nainštaloval ich majiteľ tak, aby nevzbudzovali príliš veľkú pozornosť. Mnohí si ale určite všimnú trpaslíka s odhalenou zadnou či prednou časťou tela. Tieto kúsky sú však umiestnené tak, aby ich intímne partie nebolo vidieť hneď na prvý pohľad. Preto sa skrývajú napríklad za kameňom či kríkom. Pohoršenie nevzbudzujú, o čom sme sa presvedčili pri debate s viacerými ľuďmi.
„Vôbec mi to neprekáža. Som tu síce s malými deťmi, ale aj tie vedia, že keď idú na toaletu, bez odhalenia určitých častí tela to nejde,“ zasmial sa Stanislav ukazujúc na svojich synov vo veku štyri a šesť rokov. „Viac ako takto vtipne ladené figúrky ich zaujímajú tie ostatné. Upútali ich napríklad Šmolkovia. Zrejme aj preto, že si radi a často dávajú modrú zmrzlinu s týmto názvom,“ povedal.

Do debaty sme sa dali aj s dôchodcom Antonom, ktorý práve išiel okolo. Do trpasličej záhrady ale nevstúpil. „A načo? Nie je na tom čo obdivovať. Toľko gýču na jednom mieste, nedá sa na to pozerať,“ nedával si servítku pred ústa. „Všimol som si, že sú tam aj nejaké stromčeky – tie by úplne stačili. Nechápem, prečo to museli pokaziť takými haraburdami,“ mávol rukou a odkráčal.
Natrafili sme aj na ďalších pár ľudí, ktorí mali podobný názor, no prevládali skôr pozitívne reakcie. „Je to milé, najmä pre deti. Veď kto sa na to nechce pozerať, nikto ho nenúti, aby sa tu prechádzal,“ reagovala mladá mamička. Jej tri deti sa pritom každú chvíľu pristavovali pri inej figúrke. „Vidíte, im sa to páči až príliš,“ dodala veselo.
Pristavili sme sa tiež pri Ľudmile, ktorá navštívila toto miesto s deväťročnou dcérou. „Sme z Prievidze a keďže sme o tom počuli, pritiahla nás sem zvedavosť. Dcérke sa to páči, užila si to tu,“ podotkla. „Osobne si myslím, že viac ako jeden trpaslík na jednom mieste je gýč. Ale ako sa hovorí – sto ľudí, sto chutí. Takouto záhradou nikto nikomu neubližuje, veď nech to tu majú,“ mieni.
Pre deti a pamätníkov
Vstupné do rozprávkovej záhrady je dobrovoľné. Deti si tam môžu, ak majú chuť, dokonca vymaľovať svojho vlastného trpaslíka zo sadry. Autorom nápadu je Bojničan Tibor Tomík. Prezradil, že v priestore pri kaktusových skleníkoch je zhruba šesťsto miniatúrnych figúrok z rôznych materiálov – plastu, keramiky či kameňa. Ich výška je od desať do štyridsať centimetrov. Zbieral ich desiatky rokov, pričom ani jeden kus nie je rovnaký.

„Prvé som dostal, pri rôznych príležitostiach, od príbuzných a priateľov. Neskôr som ich začal zbierať aj sám. Skladoval som ich v pivniciach, no táto záhrada je pre ne ideálnym miestom,“ usmial sa. Objasnil, že po sezóne to znovu všetko skonči v jeho „skladoch“. V letných mesiacoch sú však podľa neho príjemným spestrením lokality, z ktorej by už o pár rokov mal byť jeden z najkrajších parkov.
„Sú tu rôzne rozprávkové bytosti – najmä trpaslíci, ktorých už dnešné deti veľmi nepoznajú. Kedysi ich ľudia bežne mávali v záhradách, boli to ich maskoti, no teraz to už až tak nefrčí. Starší ľudia si takto zdobili priestranstvá pod oknami svojich domov, ale pomaly to išlo do zabudnutia,“ povedal Tomík.
Takto chce vraj trochu pripomenúť existenciu týchto „mužíčkov“, no prioritným cieľom ich inštalácie je spestriť priestor, v ktorom sú nasadené ozdobné trpasličie stromy – tých je tam zhruba sto. Do výšky sa veľmi nevytiahnu, skôr pôjdu do šírky. O päť či sedem rokov to podľa neho bude vyzerať úplne inak a ľudia budú môcť obdivovať jeden z najkrajších parkov na Slovensku. Pribudnúť tam má časom totiž aj krásny vodopád z kvetov.

„Už teraz sa tu ale ľudia môžu prejsť, oddýchnuť si, zrelaxovať,“ pokračoval Tomík. Obavy, že by trpaslíkov mohol rozfúkať vietor či zničiť búrka, nemá. „Všetky sú dôkladne pripevnené. Tie malinké, umiestnené na skalke, sú prilepené,“ vysvetlil. A čo by odkázal kritikom, ktorí tvrdia, že ide o gýč?
„Hovorí sa, že trpaslíci sa páčia všetkým, ale mnohí si to nepriznajú. Všetkým odporúčam, nech sa sem prídu pozrieť a o pár rokov môžu vidieť, ako sa to zmení a čo tu bude. Nikto však nie je nútený, aby sem išiel. Je to tu najmä pre deti a starších ľudí, nech si zaspomínajú,“ uzavrel.