Povstanie vypuklo 29. augusta 1944 krátko po dvadsiatej hodine v Banskej Bystrici, keď generál Ján Golian vyslal heslo: Začnite s vysťahovaním. Odvtedy sa mnohé miesta v Banskobystrickom kraji stali svedkami hrdinských činov aj tragických udalostí významného medzníka obdobia druhej svetovej vojny. Výrazné stopy po SNP je možné nájsť takmer v každom regióne stredného Slovenska. Čriepky tejto histórie je možné spoznať cez múzeá, pamätníky a pietne miesta roztrúsené po celom kraji.
Kompletný prehľad udalostí od príprav Povstania až po jeho potlačenie nájde každý, koho toto obdobie nenecháva chladným, v ikonickom Múzeu SNP. Tamojší pamätník vyrástol v Banskej Bystrici, teda v centre a symbole odboja, v roku 1969. Jeho súčasťou je súsošie Obete varujú, pred ktorým horí večný oheň. Okrem pondelka je toto múzeum otvorené denne. Počas celoštátnych osláv (štvrtok 29. augusta) otvoria jeho brány pre širokú verejnosť o pol jednej popoludní, pričom vstup do jeho expozícií bude bezplatný.
Vypálené horské obce
Silným zážitkom je návšteva vypálených dedín, ktoré si pamätajú hrôzy besnenia, no napriek tomu sa tam vrátil život. K najtragickejším sa radí vyčíňanie nacistov v obci Kľak v okrese Žarnovica, kde 21. januára 1945 postrieľali 84 obyvateľov. Domy aj s obeťami podpálili. Celkovo tam ľahlo popolom 112 domov. Takto sa Nemci v tejto dedinke pomstili obyčajným ľuďom za pomoc partizánom.
Podobne dopadol v ten istý deň aj susedný Ostrý Grúň, kde zavraždili 64 ľudí. Následne tam vypálili 128 domov. V obidvoch prípadoch prišli o život muži, ženy, deti aj batoľatá. Tieto udalosti sú známe ako masaker v Kľakovskej doline či krvavá nedeľa.
Foto: Peter Cakovsky, obec Ostrý Grúň
Smutnú históriu obcí dodnes pripomínajú pamätné izby a pomníky umučených občanov. V týchto dedinkách zrejme neexistuje rodina, ktorej niekto z predkov neskončil takto kruto popravený. Keď sa tam dáte do reči so staršími ľuďmi, zaspomínajú si na tieto udalosti so slzami v očiach. Tí mladší poznajú rôzne príbehy z tohto obdobia prostredníctvom rozprávaní od svojich príbuzných.
Počas vojny Nemci vypálili aj obec Kalište pri Banskej Bystrici, v ktorej už život nebol nikdy obnovený. Partizánska republika mala svoje centrum práve v tejto dedinke, ktorá sa nachádza v chránenej oblasti Národného parku Nízke Tatry. Tristo Nemcov tam vtrhlo 18. marca 1945 v skorých ranných hodinách. Šesť ľudí zastrelili priamo na mieste, ďalších deväť zaživa upálili v ich domoch. Pätnástich zajatých mužov neskôr zastrelili v neďalekej Moštenici. Zo 42 domov tam zostalo len šesť.
V súčasnosti je Národná kultúrna pamiatka Kalište jednou z expozícií Múzea SNP. Sú tam dva zrekonštruované domčeky, v ktorých je prístupná expozícia pod názvom Partizánska republika. Nachádza sa tam tiež malá zvonička a základy zhorených domov. V areáli nechýba náučný chodník s názvom Ako žili Kališťania.
Foto: Múzeum SNP
Prístup do dedinky, ktorá je od Banskej Bystrice vzdialená tridsať kilometrov (smer Slovenská Ľupča, Moštenica), vedie po spevnenej ceste. Na jar a v zime sa tam autom neodporúča ísť. K dispozícii sú tiež turistické chodníky či cyklotrasy z obcí Baláže a Donovaly. Práve odtiaľ sme sa tam pešou túrou pred pár rokmi vybrali aj my. Vychádzkovým krokom sme sa do šesť kilometrov vzdialeného cieľa dostali do dvoch hodín. Z malebnej donovalskej časti Bully sme kráčali prevažne lesným terénom – občas s miernym stúpaním. Odmenou nám bolo krásne prírodné prostredie, v ktorom dominuje pamätné miesto s pietnou atmosférou.
Kruté popravy
Pri plánovaní potuliek Banskobystrickým krajom určite netreba vynechať Pamätník Nemecká, ktorý je ďalšou z expozícií Múzea SNP. Nachádza sa na mieste, kde v januári 1945 popravili nemecké jednotky a príslušníci Pohotovostného oddielu Hlinkovej gardy až 900 ľudí. Odohralo sa to priamo tam, kde kedysi stála vápenná pec. Masové vraždenie tam nacisti spustili ranou do zadnej časti hlavy. Mŕtve telá potom vhadzovali do spomínanej pece. Ich popol každý večer vynášali do Hrona, čo znemožnilo akúkoľvek dodatočnú identifikáciu tiel.
Viaceré obete nezomreli hneď po výstrele, do vriaceho vápna ich teda hádzali zaživa. Medzi nimi boli Židia, Rómovia, slovenskí, českí, francúzski a ruskí partizáni, rumunská študentka, odporcovia fašizmu či ďalšie podozrivé osoby. Obeťami boli muži, ženy aj deti. Najmladšie malo len osem týždňov.
Viaceré obete nezomreli hneď po výstrele, do vriaceho vápna ich teda hádzali zaživa. Medzi nimi boli Židia, Rómovia, slovenskí, českí, francúzski a ruskí partizáni, rumunská študentka, odporcovia fašizmu či ďalšie podozrivé osoby. Obeťami boli muži, ženy aj deti. Najmladšie malo len osem týždňov.
Čítajte viac SNP ako lekcia pre súčasnú slovenskú politiku
„Mnohých z nich popravili tajne, bez súdu. Neevidovali ich v žiadnych spisoch. Niektorých jednoducho našli a okamžite zavraždili, bez akéhokoľvek vypočúvania,“ povedal nám pred časom historik Stanislav Mičev. Pripomenul, že prvú hromadnú popravu v Nemeckej vykonali nacisti už 3. decembra 1944.
„Na samote Halgaš zadržali Helenu Schwartzovú s päťmesačným synom Milanom, Alžbetu Gelbovú, Helenu Jokelovú a ďalšie tri neznáme osoby. Po krátkom väznení ich zavraždili, hodili do krátera po bombardovaní a zahrabali,“ priblížil.
Masaker v banskobystrickej časti Kremnička má tiež významný pamätník obetiam fašizmu. Vyrástol na mieste, kde na prelome rokov 1944 a 1945 vykonala nacistická jednotka Einsatzkommando 14, v spolupráci so slovenskými Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy, sériu krutých popráv. Z tamojších masových hrobov neskôr exhumovali 747 osôb vrátane 211 žien a 58 detí. Časť hrobov však doteraz nebola odkrytá – sú v nich pozostatky ďalších takmer tristo zavraždených ľudí.
Medzi obeťami boli nielen mnohí povstaleckí vojaci a partizáni, ale tiež civilisti obviňovaní z podpory SNP a rasovo prenasledovaných, pochádzajúcich predovšetkým z Banskej Bystrice a okolia.
Čítajte viac Múzeum Slovenského národného povstania: Čo o ňom neviete...
Oživili historické fakty
Viac ako štyridsať tipov na výlety po stopách SNP pribudlo aj na destinačnom webe kraja Za horami, za dolami. Cieľom je uctiť si túto významnú udalosť, odkázať na hrdinské príbehy a motivovať návštevníkov, aby sa vybrali na miesta, kde sa udiali.
„Viaceré si pamätáme len s pomocou dobových spomienok a záznamov ako Počúvadliansky mlyn pri Počúvadle, Židovský tábor vo Vyhniach a Poľnú nemocnicu na Rázusovej ulici v Brezne,“ hovorí Zuzana Jóbová z krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus.
„Na niektorých miestach sa doslova oživili historické fakty a udalosti. Takým je napríklad Náučný chodník SNP – Bojisko Rimavská Baňa či Bojisko Dielik neďaleko Tisovca, kde dobrovoľníci vybudovali repliky zákopov,“ poznamenala. Viaceré takéto pamiatky sa nachádzajú v centrách obcí a miest, za inými je potrebné vydať sa vysoko do hôr. K takým patrí napríklad Pamätník na Kráľovej studni alebo pri Horskom hoteli Poľana, kde sa odohrávali partizánske boje a represálie.
Na Gemeri tiež pripravujú v súvislosti s 80. výročím SNP sériu podujatí približujúcich významné medzníky tejto slávnej epochy našich dejín. „Prostredníctvom klubov vojenskej histórie a umelcov môžu návštevníci spoznávať všetky aspekty Povstania – či už ťažké chvíle na bojisku, alebo kultúrny a bežný život obyvateľov na povstaleckom území,“ hovorí Viktor Brádňanský z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer. Ozrejmil, že podujatia v regióne odštartuje 30. augusta na poludnie historická kolóna vojakov 1. ČSA Rimavskou dolinou, ktorá svoju trasu zakončí na horskom sedle Klenovec – Chorepa. Tam bude pripravený program spojený s exteriérovým premietaním filmu Vlčie diery a výstavou militárií.
V Hnúšti pripravujú na 13. septembra koncert dobovej hudby z prvej polovice 20. storočia. O deň neskôr je v pláne historická rekonštrukcia bojov na autentických miestach v Rimavskej Bani. Sériu zakončí 21. októbra historická rekonštrukcia bojov SNP v horskom sedle Dielik.