K asi najznámejším veteránom na Slovensku patrí Banskobystričan Vladimír Strmeň, ktorý pred pár dňami oslávil 96 rokov. Pamäť má stále výbornú a opäť si zaspomínal na chvíle, kedy so zbraňou v ruke bojoval za svoju vlasť.
„Spomínam si, že kým naša jednotka oslobodzovala obce a dediny, Nemci obsadzovali kopce, kde si nainštalovali pozorovateľne. Odtiaľ ich dôstojník riadil paľbu mínometčíkov, kanonierov,“ priblížil Strmeň.
„Neďaleko Turčianskych Teplíc odštartovali Nemci 14. októbra popoludní útok na naše pozície. Mal som kamaráta guľometčíka, ktorého som upozornil, aby zaľahol, lebo už to začalo. Vtom padla mína a niektorých pomocníkov zabila,“ opísal krvavú scénu. „To bola taká šupa – myslel som, že do smrti zostanem hluchý,“ podotkol. On z toho, našťastie, vyviazol živý.
„V poslednej chvíli som si dal ruku na tvár a to mi zachránilo život. Črepina mi uviazla tu,“ ukázal na chrbát ruky. „Ten, ktorého som upozornil, mal dvanásť črepín od členka po hlavu. Zo zákopy nás zachránili priatelia,“ spomenul obetavých spolubojovníkov.
Rodinnú históriu spojenú s týmto obdobím má aj Ernestína Švorcová – Češka narodená na Slovensku, ktorej „tatíček“ Michal Pätoprstý pomáhal pätnástej partizánskej Stalinovej brigáde.
Ernestína, v tom čase desaťročné dievča, pracovala ako spojka svojho otca. Partizánom od neho nosila do tajnej schránky správy. „Nemci ho potom zničili hrozným spôsobom. O týchto veciach sa mi hovorí veľmi ťažko,“ povedala so slzami v očiach. „Keď ho chytili, vytrhali mu všetky zuby, zlámali ruky, nohy a oskalpovali,“ doplnila zlomene.