Unikátny výskum zaniknutého stredovekého kostola, aký sa za ostatné viac než štvrťstoročie na Slovensku nerealizoval, nedávno ukončili v obci Ostrá Lúka. Pamiatku, o ktorej nevedeli ani mnohí súčasníci, odhalili v areáli tamojšieho cintorína. Turisti už teda môžu v tejto dedinke obdivovať nielen neďaleký kaštieľ rodiny Ostrolúckych, kam chodieval Ľudovít Štúr navštevovať svoju priateľku Adelu, ale tiež vykopané základy tejto stavby.
Archeologické práce odštartovali v marci predstihovou etapou vo forme rezov. „Sondáž nám naznačila stavebný vývoj kostola a mieru jeho zachovanosti,“ hovorí vedúci výskumu Ján Beljak. Vysvetlil, že podkladom na umiestnenie sond bol aj geofyzikálny výskum z roku 2011, ktorý naznačil základnú pôdorysnú dispozíciu kostola.
„Od začiatku augusta sme s výskumom pokračovali plošnou formou. Realizovali sme ho sektorovou metódou s ponechanými kontrolnými blokmi. Kompletne sme tak odkryli pôdorys kostola s obdĺžnikovou loďou a pravouhlým presbytériom, ku ktorému bola sekundárne pristavaná sakristia,“ priblížil. Objasnil, že jeho celkový rozmer je 17 krát 7,3 až 8,7 metra. „Hrúbka muriva lode, presbytéria a sakristie, je 0,9 metra,“ podotkol.
Našli kosti aj sponu
Šéf archeologického výskumu pokračoval, že pod východnou časťou lode kostola sa nachádza zachovaná krypta s kvalitnou valenou klenbou a schodiskom z južnej strany. Celkový pôdorys objavenej hrobky je 2,7 krát 2,9 metra, jej výška siaha do 1,65 metra. Tento objav všetkých zúčastnených potešil napriek tomu, že krypta už bola vykradnutá. Došlo k tomu ešte začiatkom 18. stroročia.
Nevedno, kde skončili kompletné pozostatky členov rodu Ostrolúckych, ktorí tam boli pochovaní. Medzi archeologickými nálezmi z najnovšieho výskumu sú však aj ľudské či zvieracie kosti. Tiež kovania truhiel, železné klince, strieborné spínadlo odevu, fragmenty tabuľového skla a keramika pochádzajúca prevažne z 18. storočia.
Čítajte aj Najznámejší lekár na Slovensku ukončil prax. Lieky na horúčky zabili viac pacientov ako infekcia, tvrdí
„V poslednej časti kostola bola v lodi umiestnená podlaha z tehál. V sakristii a presbytériu sa nachádzala liata maltová podlaha,“ spomenul Beljak ďalšie nálezy. Patrí medzi ne aj náhrobná platňa objavená pri vonkajšom nároží kostola a spodná časť stredovekej kamennej krstiteľnice, ktorá bola zachytená v sekundárnej polohe pri vstupe do krypty. „Poznáme aj jej hornú časť, ktorá bola objavená už dávnejšie a je umiestnená v expozícii v priestoroch kaštieľa,“ ozrejmil.
Na základe aktuálnych zistení predpokladajú, že kostol vznikol najneskôr v posledných desaťročiach 13. storočia. V prvej fáze vybudovali loď s pravouhlým presbytériom, ku ktorému v 14. storočí pribudla sakristia. Ešte v stredoveku tam vybudovali aj kryptu. V rannom novoveku tam postavili tiež múr opevnenia, ktorý obkolesoval kostol aj cintorín.
Chystajú tam omšu
Mnohí súčasníci o zaniknutom rímsko-katolíckom kostole v obci síce nič netušili, no starosta Ostrej Lúky Juraj Jelok hovorí, že obec o ňom vedela. „Takisto viacerí starousadlíci a rodáci. Interpretovali im to ich rodičia či starí rodičia – túto informáciu si posúvali z generácie na generáciu,“ povedal. Je rád, že v obci majú ďalšiu vzácnosť a zároveň pútavú atrakciu.
„Aktuálne sa robia úpravy, aby sa všetko to odhalené do určitej výšky nadmurovalo a bolo jasne identifikovateľné, kde presne sa múry kostola nachádzali,“ vysvetlil s tým, že tieto práce financuje majiteľ tamojšieho kaštieľa. Z jeho vrecka putovali peniaze aj na samotný archeologický výskum.
Na mieste, kde kostol odkryli, majú v sobotu 21. septembra naplánovanú aj svätú omšu. „Po dohode s pánom farárom z toho chceme urobiť tradíciu. Ostrá Lúka je evanjelická obec, no keďže sme tu v minulosti mali aj tento katolícky chrám, považujeme to za dobrý nápad,“ prezradil starosta. Doplnil, že momentálne majú v dedine len evanjelický kostol, no určite sa u nich nájdu aj nejakí katolíci.
Beljak je presvedčený, že zaniknutý kostol Zjavenia Pána bude ďalším atraktívnym miestom na turistických trasách, ktoré Ostrou Lúkou prechádzajú. „Vrátane Barborskej cesty, ktorá pokračuje na hrad Peťuša a Pustý hrad vo Zvolene, s odbočkou aj na hradisko Gunda,“ uviedol.
„V prípade tohto výskumu sa teším z unikátnej spolupráce miestnej a regionálnej samosprávy s univerzitným a akademickým prostredím, ktorú podporil súkromný podnikateľ. Ten zabezpečí aj rekonštrukciu objektu pre širokú verejnosť,“ potvrdil.
Čítajte aj Výmena rezortu za post šéfa NR SR? SNS barter odmieta. Politológ: Je to záchranná operácia pre Danka
Kostol Zjavenia Pána sa prvýkrát spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 až 1337. Počas reformácie prešiel do rúk protestantom a v roku 1681 bol uznaný ako takzvaný artikulárny kostol pre Zvolenskú župu. Počas povstania Františka II. Rákociho bol kostolik v roku 1709, spolu s kryptou rodiny Ostrolúckych, ktorí celú obec vlastnili, vyplienený. V roku 1745 zhorel – spolu s ním aj drevená fara a zvonica.
Podľa zápisov z archívu v Ostrihome bol tento kostol, v ostatných rokoch svojho fungovania, fíliou zvolenskej rímsko-katolíckej farnosti. Podľa vizitácie v prvej tretine 18. storočia v tom čase veriacim ešte slúžil.