Špecialisti z Rooseveltovej a Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici aplikovali dievčatku s vrodenou Pierre-Robin sekvenciou Tübingenskú palatinálnu platničku, ktorá jej skvalitnila život. Ide o neinvazívny zákrok, ktorý v meste pod Urpínom začali robiť ako prví na Slovensku.
Malá Esterka prišla na svet v martinskej nemocnici, odkiaľ ju previezli do Banskej Bystrice. Tam sa jej ujali lekári, ktorí jej pomohli. Ako pripomenula neonatologička Markéta Abelovská, Pierre-Robin sekvencia je vzácna vrodená chyba tváre. „Ide o nedostatočný vývoj dolnej sánky, teda čeľuste, ktorá je malá a ustupuje smerom dozadu. Tým pádom aj jazyk v ústnej dutine je uložený viac vzadu a zapadáva do hrdla,“ objasnila. Deti s takýmto problémom majú rôzne dýchacie ťažkosti. Niektoré hneď po príchode na svet potrebujú aj intubáciu.
„Môžu mať len namáhavé dýchanie a viaceré profitujú z toho, že sú napríklad uložené iba do polohy na brušku. Niektoré skryté poruchy dýchania odhalí len spánkové laboratórium,“ priblížila Abelovská. Zdôraznila, že klinický stav dieťatka môže byť rôzny.
„Druhým najťažším problémom je, že takéto detičky nie sú schopné normálne prijímať stravu. Zvyčajne sú preto odkázané na sondu zavedenú rovno do žalúdka. Takto však fyzicky ani telesne neprospievajú, nepriberajú. Je u nich tiež zvýšené riziko vdýchnutia mliečka,“ podotkla. Často sa u takýchto detí vyskytuje aj rázštep podnebia, ktorý celkový stav komplikuje.
Čím skôr, tým lepšie
Na Neonatologickej klinike v Banskej Bystrici sa narodilo už niekoľko detí s takouto sekvenciou. „Doteraz boli odkázané na prevoz do univerzitnej nemocnice v nemeckom Tübingene,“ pokračovala Abelovská. „Tam vznikla ich originálna metóda, keď vyhotovili Tübingenskú palatinálnu platničku. Vďaka nej môžu tieto deti bez problémov dýchať, prijímať stravu a väčšina z nich sa naučí normálne piť z fľaše, čo dovtedy nie sú schopné,“ ozrejmila.
Ešte napríklad v roku 2022 museli z Banskej Bystrice poslať do Nemecka dvoch takýchto malých pacientov. Ďalšie prípady sa objavili až teraz. Je to v podstate „nárazové“. Medzitým vznikol nápad ísť do Nemecka na stáž, ktorú banskobystrickí lekári absolvovali vlani na jeseň. „Nemci s nami všetko zdieľali, boli k nám veľmi otvorení. Poradili nám, akým spôsobom tú ich originálnu platničku môžeme vytvoriť aj na Slovensku,“ spomenula naša lekárka ochotu zahraničných kolegov.
Čítajte aj Nový variant covidu prelomí imunitu, počet nakazených na Slovensku prudko rastie
V Banskej Bystrici takto aktuálne liečia už tretie dieťatko. Esterku predtým „predbehla“ o niečo staršia Amálka, ktorá mala v čase zákroku zhruba mesiac. Momentálne čaká na svoju platničku aj malá Dianka.
„Z Martina k nám prišla Esterka ako týždňová. Najskôr sme sa snažili o čo najrýchlejšie vytvorenie platničky, no keďže ide o pomerne komplikovaný proces, dostala ju asi ako dvadsaťdňová. Potom trvalo iba dva týždne, kým sa naučila papať a mohla ísť domov. Celkovo u nás bola mesiac,“ hovorí neonatologička. „Ideálne je, keď je táto liečba zavedená čo najskôr po narodení. Môže byť aplikovaná do mesiaca, no v záujme dieťatka platí, že čím skôr, tým lepšie,“ doplnila.
Náklady na platničku sú hradené prostredníctvom občianskeho združenia Človiečik, ktoré pôsobí na banskobystrickej Neonatologickej klinike. V budúcnosti by ale chceli dosiahnuť, aby to preplácali zdravotné poisťovne. Momentálne je to vraj v riešení. Na Slovensku sa výroba tejto platničky pohybuje v stovkách eur, no v porovnaní s Nemeckom ide o výrazne nižšiu sumu – tam takáto liečba vychádza na desaťtisíce eur.
Bez anestézy a „ožiarov“
Lekár Juraj Abelovský z Kliniky maxilofaciálnej chirurgie uviedol, že Tübingenská palatinálna platnička je niečo ako ortodontický aparát (strojček používaný v zubnom lekárstve, pozn. red.), ktorý ma špeciálny výbežok zasahujúci smerom ku koreňu jazyka. Pre Esterku sa ho ich multiodborovému tímu podarilo zhotoviť a úspešne aplikovať v letných mesiacoch.
„Celý zmysel platničky je trafiť veľkosť a smer toho výbežku. Je to niekoľko krokový proces, ktorý začína intraorálnym skenovaním hornej čeľuste,“ povedal. Dáta sú potom zaslané priamo do nemeckého Tübingenu, kde im 3D laborant naplánuje prototyp platničky. „Ten sme potom vytlačili na Slovensku v 3D tlačiarni a priamo pri vyskúšaní v ústnej dutine pacientky sme kontrolovali polohu výbežku fibroskopom – kamerou, ktorá je zavedená cez nos,“ spresnil Abelovský.
Zdôraznil, že dieťa je počas celého procesu stále pri vedomí, nemá podanú celkovú anestézu ani mu nie sú robené žiadne vyšetrenia v zmysle nejakého ožarovania ako RTG či CT. „My mu vlastne simulujeme prirodzenú situáciu – bez uspávania alebo podávania liekov, ktoré by mohli limitovať hlavný cieľ a to je spontánne dýchanie dieťaťa s tou platničkou,“ vysvetlil lekár.
Čítajte aj Rozmohol sa tu „nešvár“. Skrátené konanie sa nadužíva, Fico trhol aj Matovičov rekord, odborníci varujú
„Keď prototyp vyberieme a odsúhlasíme si, aj s detskou pneumologičkou Ivanou Gondovou, že tá dĺžka nám vyhovuje, tak prichádza záverečný proces vytvorenia definitívnej platničky. Tú nám zhotoví technička v klasickom zubnom laboratóriu,“ poznamenal. Nasledujú fázy skúšania počas hospitalizácie, kedy ideálny tvar musia doladiť.
„Mamička je prítomná pri celom procese. Vidí, ako sa o ústnu dutinu treba starať, sleduje prípadné otlaky. Platnička sa denne nosí čo najdlhšie, vyberáme ju len na jednu, najviac dve hodiny. V ústach zostáva minimálne do šiesteho, ôsmeho mesiaca,“ upozornil. Akonáhle sa prerezávajú horné zúbky, platnička už nefunguje. Ďalšie iné zákroky či operácie už ale potom nie sú potrebné. Do tej doby dosiahne problémová čeľusť v podstate zdravé parametre. „Počas tých prvých mesiacov sa však vyrába aj druhá, lebo horná čeľusť rastie a platnička naskenovaná v novorodeneckom veku by už nesedela,“ dodal maxilofaciálny chirurg.
Esterka išla do domácej liečby po dvoch týždňoch od založenia platničky a zároveň nácviku starostlivosti o ňu jej mamičkou. V čase prepustenia bola schopná plného príjmu mlieka fľaškou – bez akýchkoľvek známok dýchacích ťažkostí. V najbližších mesiacoch ju ešte čakajú pravidelné ambulantné kontroly.