Jelšava, ktorá má len niečo cez tritisíc obyvateľov, patrí dlhodobo k mestám s najhorším ovzduším. Už roky je podľa odborníkov zahalená v smogu – sú za tým najmä vysoké emisie z vykurovania pevným palivom. Najvážnejšie je to tam teda v zimnom období. Samozrejme, má to negatívny dopad na zdravie obyvateľstva, pričom u alergikov môže nekvalitné ovzdušie vyvolať astmatický záchvat, no ohrození sú aj kardiaci. Mnohým môže zimný smog dráždiť oči, sliznice nosa a hrdla, tiež vyvolávať kašeľ či pocit tlaku na hrudi. Miestnym sa preto v takom období odporúča skrátiť vetranie miestností a obmedziť pohyb, športové aktivity či fyzickú prácu vo vonkajšom prostredí.
Viacerí v tejto súvislosti poukazujú na to, že takmer polovicu obyvateľstva v tomto mestečku tvoria Rómovia, ktorí si vo svojich skromných obydliach kúria kadečím. V ich pieckach vraj neraz končia staré handry, plasty a iné odpady, čo vo vzduchu potom aj poriadne cítiť. Zrejme takéto „nálady“ ovplyvnili aj súčasné vedenie ministerstva životného prostredia. Projekt za 3,15 milióna eur, ktorý schválila predchádzajúca vláda ešte v decembri 2023, pričom Jelšava sa na to, s podporou envirorezortu, pripravovala už dva roky predtým, tá súčasná zastavila. Tento krok okamžite kritizoval banskobystrický župan Ondrej Lunter. Zdôraznil, že prišiel práve v čase, keď v kalendári „svietil“ Svetový deň čistého ovzdušia.
Blesk z jasného neba
„Jelšava a okolie majú dlhodobo problém so smogom, najmä v zime. Robí to poloha mesta, spôsob vykurovania v mnohých domácnostiach, priemysel,“ pripomenul Lunter s tým, že samospráve bola ponúknutá možnosť napísať projekt, ktorý zahŕňal 100 domov a 40 bytov. V nich malo dôjsť k výmene vykurovacích zariadení za nové. Zároveň tam mal vzniknúť vlastný sociálny podnik, pričom by sa vybudovala linka na výrobu kvalitného paliva.
„Lenže prišiel blesk z jasného neba – projekt na vláde zastavili. Čo tam po tom, koľko ľudí na tom pracovalo. Čo tam po tom, akú nádej v ľuďoch vzbudili a zrazu mali v Jelšave pocit, že nie sú zabudnutí pánubohu za chrbtom, keď je reč o štátnej pomoci,“ zhodnotil Lunter komentujúc, že ide o slovenskú tragikomédiu, ktorá v ťažko skúšanom mestečku prehĺbi nedôveru v štát. Dodal, že „náhradná schéma“, ktorú zmieňuje vládne rozhodnutie, ani zďaleka nenaplní pôvodné plány.
Čítajte aj Pellegrini sa stretol s koaličnými lídrami, z paláca odišli bez vyhlásení. Zmier zrejme nenastal, hodnotí politológ
„V Jelšave je špecifický problém, že je tam určitá skupina ľudí, ktorí kúria v treťom tisícročí plastovými fľašami,“ reagoval na nedávnej tlačovej besede šéf envirorezortu Tomáš Taraba (SNS). „Predošlé vedenie si tu nastavilo program, ktorým ľuďom kúriacim si plastovými fľašami chceli dať do domu jeden kotol za 3-tisíc eur. Tak si asi viete predstaviť riziko, že ten kotol skončí niekde na čiernom trhu,“ poznamenal.
„My nebudeme rozdávať za 3-tisíc eur nejaké kotlíky sociálne problémovým skupinám obyvateľstva. To, čo urobíme je, že tieto bytové jednotky napojíme na centrálny vykurovací systém,“ tvrdí. Teplo tak podľa neho bude ľuďom dodané bez toho, aby stále niekto kupoval kotle.
Primátor: Otáča sa to na Rómov
Primátor Jelšavy Milan Kolesár je znechutený. „Pripravovali sme sa na to už dva roky pred schválením projektu. Povzbudzovalo nás do toho práve ministerstvo životného prostredia,“ potvrdil. Tamojší úradníci k nim vraj chodili na konzultácie, mávali tiež pravidelné online porady. „Zapojili sa do toho odborní aj právni experti. Riešili sa tiež technické veci súvisiace s výrobnou linkou,“ podčiarkol. Keďže vo „vybavovačkách“ sa pokračovalo aj po nástupe novej vlády, považoval za stopercentné, že v zámere sa pokračuje tak, aby ho dotiahli do úspešného konca.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Kolesára mrzí, že z úst Tarabu zazneli slová o „chatrčiach či osadách“, do ktorých sa pomoc v podobe nových vykurovacích telies mala dostať, lebo to tak nie je. „Sú to normálne, bežné rodinné domy v meste, ktoré museli spĺňať stavebno-technické predpoklady a všetky normy na to, aby sa to tam mohlo zapojiť,“ prízvukuje. Nevie, či má minister zle podložené informácie, alebo si ten projekt ani nepozrel.
„Jednoducho to nekomunikuje dobrým spôsobom a otáča to na Rómov, ktorí spaľujú plastové fľaše,“ mieni. Primátor nehovorí, že sa to nestáva, no dochádza k tomu podľa neho aj inde, kde žijú skupiny obyvateľstva na hranici biedy a pália, čo by sa nemalo. „Ale je to vyložene sporadické. Nie je to tak, že príde zima a všetci tam hádžu plastové fľaše. To je nezmysel,“ podotkol. Vzápätí spomenul druhú časť projektu.
Čítajte aj Šutaj Eštok: Predpovede sú horšie ako včera. Štát sa pripravuje na riadené otvorenie koryta Moravy
„Výstavba výrobnej briketovacej linky, ktorú mal prevádzkovať sociálny podnik patriaci pod samosprávu, mala spracovávať biomasu z mestských lesov. Tie brikety sa mali dodávať do tých domácností. Čiže ľudia by vytvorili ideálny stav, z hľadiska vykurovania, v kontexte na kvalitu ovzdušia,“ povedal. Keby to vyšlo, zamestnanie by tam našli možno štyria ľudia.
„Vzhľadom na to, že tá linka nesmela byť komerčne zameraná, musel sa tomu prispôsobiť aj objem výroby, čiže nešla by na plný výkon. V opačnom prípade by tam mohlo pracovať do dvanásť ľudí,“ objasnil.
Kasárne zostávajú nevyužité
Slová ministra o napojení na centrálny vykurovací systém primátor nechápe. „S nami to nikto nepreberal. My máme svoju kotolňu, ktorá je na plyn, keďže sme v oblasti riadenej kvality ovzdušia. Centrálne vykurovanie s prechodom na štiepku sme chceli spraviť už pred pár rokmi, ale bolo nám povedané, že v týchto oblastiach to nie je možné,“ priblížil. Zároveň sa pýta, či kvôli tomu plánujú zmeniť vyhlášku, zákon alebo nájdu iné riešenie.
„Isté je, že ak tu chce niekto zaviesť centrálne vykurovanie, asi s nami musí rokovať, čo sa zatiaľ nestalo,“ podčiarkol. Zároveň spomenul, že na výrobnú linku už mali vyhradené priestory v areáli bývalých vojenských kasární.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
„Boli sme na to nachystaní. Veď ministerskí úradníci nám nedali dýchať. Každý týždeň sme kvôli tomu museli zasadať aj trikrát – zvolávať zastupiteľstvá, odsúhlasovať postupy a podobne. Mrzí ma ten stratený čas a energia – zvlášť keď iniciatíva bola zo strany štátu,“ uzavrel primátor.
Priestory, ktoré primátor spomínal, nám v opustenom areáli, kde kedysi pôsobili vojaci, ukázal Jaroslav Frič z oddelenia výstavby tamojšieho mestského úradu. „Tu mala byť umiestnená tá výrobná linka,“ ukázal na veľkú telocvičňu, do ktorej sme vošli. „Samozrejme, teraz to tu pôsobí ošarpane, ale keby sme v projekte pokračovali, kompletne by sa táto budova prerobila a prispôsobila technológii výroby,“ ozrejmil.
Či v súvislosti s napojením na centrálny vykurovací systém plánuje ministerstvo v krátkom čase osobné stretnutie alebo inú formu komunikácie s vedením Jelšavy, sme sa pýtali tamojšieho tlačového oddelenia. Do našej uzávierky ale nereagovalo.