Konečne sa vrátili do normálu a môžu fungovať bez starostí o svoju existenciu. Súkromná škola v Lučenci, pod ktorú patrí základná, umelecká a tiež osemročné gymnázium, sa už podľa jej zriaďovateľa Branislava Bechera venuje aj niečomu príjemnému. Po stresoch, keď ju vlani vyradili zo siete škôl, no teraz od septembra ju tam opäť zaradili ako nový subjekt (Pravda o tom písala v júni, pozn. red.), majú dôvod na úsmev. Najnovšie im ho na tvárach „vyčarili“ žiačky, ktoré s pomocou štetcov a pestrých farieb vyzdobili starú škodovku. Tá je v podstate ich maskotom, ale nie prvým. Zriaďovateľ nám vysvetlil, ako to celé vzniklo.
„Pred jedenástimi rokmi sme išli, traja kamaráti, na cestu do Rumunska. Putovali sme na starom aute, ročník 1984, za dvesto eur. Naším cieľom bolo prejsť celú Transylvániu,“ hovorí. Keďže vzhľad škodovky, ktorú si kvôli tejto výprave kúpili, sa im nepozdával, rozmýšľali ako ju zmeniť. „Predtým bola hnedá, jednoducho škaredá,“ podotkol Becher.
„Oslovil som teda troch študentov z našej školy, ktorí chodili aj na výtvarný odbor v rámci základnej umeleckej, a len tak zo srandy sme ju namaľovali. Použili sme na to syntetické farby. Za jedno upršané doobedie vzniklo to, čo sa neskôr stalo symbolom našich škôl,“ priblížil „narodenie“ Matildy – tak svoje dielo nazvali.
Havária v Srbsku
Nápad ako škodovku pomenovať, vznikol počas cesty v rumunských Karpatoch. „Viete ako to chodí – v aute žartujete a z dlhej chvíle kadečo vymýšľate. V istom momente mi z úst vyletelo, že to bude Matilda a ujalo sa to,“ zasmial sa Becher.
„Bol som presvedčený, že niekde v rodisku grófa Draculu sa nám rozpadne. Prešli sme ale viac ako tritisíc kilometrov a domov sme sa vrátili bez problémov,“ tvrdí. „Keďže fotografie z našej výpravy sme dali aj na sociálne siete, zaujali sme vtedy viacerých, ktorí obdivovali vytrvalosť nášho auta. Nikto od Matildy neočakával toľko spoľahlivosti a odolnosti,“ zhodnotil s tým, že postupne sa stala už spomínaným maskotom školy.
„Jedenásť rokov som ju používal ako služobné auto. Brával som ju na školské akcie, verne slúžila na pracovné aj výpravné cesty do rôznych končín Európy. Dokázala prejsť Srbsko, Česko, Poľsko, Čiernu Horu, Kosovo, Bosnu a Hercegovinu,“ vymenoval niektoré z krajín, ktoré zdolala. „Ak sa niekedy pokazila, vždy až po návrate domov,“ zdôraznil. Dokopy vraj na nej nabehal zhruba 300-tisíc kilometrov.
Čítajte aj Šutaj Eštok ukázal prípady, ktoré schvaľovali atentát na Fica. Je medzi nimi aj komik, Gordulič sa ho zastal
„Jej koniec nastal pred tromi mesiacmi v Srbsku, pri meste Baška Paľanka, kvôli havárii. Došlo k nej nepozornosťou vodiča v druhom aute. Nič vážnejšie sa, našťastie, nestalo, no Matilda Prvá tým vlastne zanikla,“ ozrejmil.
Keďže v škole si už na extravagantnú atrakciu zvykli, zriaďovateľ sa rozhodol zaobstarať ďalšiu škodovku – tentoraz ešte staršiu, ročník 1979. „Nechceli sme prísť o náš symbol, ktorým sa stala,“ zdôvodnil. Pokračoval, že do výzdoby Matildy Druhej sa zapojili študentky ich osemročného gymnázia a dvaja pedagógovia. V tomto prípade použili polyuretánové farby.
Kreatívne strávený čas
Pri tvorbe sa pohrali s motívmi, ktoré si vymysleli podľa svojej momentálnej nálady. Na prednej kapote je však „erb“ školy, teda jej logo zobrazujúce knihy, postavy žiakov a husľový kľúč so štetcom.
„Na streche je zase namaľovaná slovenská vlajka. Vo farbách našej národnej trikolóry sú aj spätné zrkadlá,“ povedal Becher s tým, že toto bola jeho požiadavka, no zvyšok nechal na voľnú tvorbu detí. Tie sa tam rozhodli namaľovať kvety, oheň a na dverách vodiča sa aj podpísali.
Čítajte aj Danko verzus Huliak. Pomsta, zrada a možný odchod: Ohrozí spor v SNS koalíciu? Hlas tajné dohody odmieta
Tereza Svetlíková, gymnazistka a zároveň študentka tamojšej umeleckej školy, je jednou z dievčat, ktoré škodovku zdobili. „Keď sa ma opýtali, či nemám záujem o projekt v rámci maľovania školského auta, súhlasila som. Ja a moja spolužiačka sme mali namaľovať logo školy. Prednú časť vozidla sme mali dekorovať podľa vlastnej inšpirácie,“ priblížila, čo bolo ich úlohou. „Trvalo nám to približne štyri hodiny, no niektorým aj viac – podľa toho, čo ďalšie dievčatá ozdobovali,“ vysvetlila.
Gymnazistka je rada, že sa do tejto aktivity mohla zapojiť. „Bol to príjemne strávený čas – kreatívny. Dávno som nemala možnosť venovať sa niečomu výtvarnému, takže veľmi sa mi to páčilo,“ uzavrela Tereza.
Zriaďovateľ je presvedčený, že Matilda Druhá im vydrží slúžiť minimálne tak dlho, ako jej predchodkyňa. „Dúfam, že to bude aj viac,“ podčiarkol. Zároveň verí, že tento špeciálny talizman im prinesie aj šťastie. Považovať sa dá zaň už aj to, že škola od septembra, po náročných časoch, funguje naďalej.
„Momentálne máme v základnej škole 64 žiakov (predtým 150), gymnázium navštevuje približne 80 študentov. V ZUŠ-ke nám to kleslo najmenej – blížime sa k počtu päťsto detí. Tam je to ale trošku iné, keďže ide o umeleckú školu,“ doplnil Becher.