Najviac ľudí na Slovensku umiera na kardiovaskulárne ochorenia (vlani 45 percent), hneď za nimi nasledujú nádorové (25 percent). Alarmujúca situácia je podľa odborníkov v Banskobystrickom kraji, kde sú v jednotlivých okresoch výrazné rozdiely v zaočkovanosti detí proti ľudskému papilomavírusu (HPV), ktorý je pôvodcom viacerých typov rakoviny.
Najzaočkovanejšie okresy sú tam Žiar nad Hronom (71,5 percenta) a Banská Štiavnica (54,5 percenta). Najnižšie číslo evidujú v okresoch Lučenec (20,4 percenta) a Brezno (26,4 percenta). Práve v Žiari nad Hronom je vraj situácia v rámci diagnostikovania tohto ochorenia najkritickejšia a možno práve preto je tam aj väčší záujem o očkovanie.
Každoročne diagnostikujú v rámci celého Slovenska 600 až 700 žien s rakovinou krčka maternice. V rovnakom časovom horizonte umrie na toto ochorenie 200 až 300 pacientok. V Banskobystrickom kraji zomrelo v rokoch 1996 až 2022 na rakovinu krčka maternice, vulvy či pošvy 12,6 ženy na 100-tisíc obyvateľov.
Dievčatá aj chlapci
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová potvrdila, že v Banskobystrickom kraji sú v rámci okresov výrazné rozdiely v zaočkovanosti proti HPV. Vedenie župy spolu s odborníkmi, Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, poisťovňami, pacientskymi organizáciami a ďalšími partermi preto vyzývajú na zlepšenie onkoprevencie. Chcú, aby sa ich úsilie a aktivity dostali ku všetkým, aj do tých najodľahlejších regiónov.
Čítajte aj Virológ o Kotlárovej správe: Je to výsmech vedcov. Ak by sa zakázali mRNA vakcíny, uškodilo by to aj onkologickým pacientom
„V najbližších rokoch sa Slovensko zaviazalo dosiahnuť až 90-percentnú zaočkovanosť dievčat a výrazne zvýšiť tiež zaočkovanosť chlapcov vo veku 12 až 14 rokov proti rakovinám spôsobeným HPV,“ hovorí Prokopová. Zdôraznila, že ide o vírus, ktorý ak eliminujú, daný človek má minimálnu pravdepodobnosť, že dostane typ rakoviny, ktorý vyvoláva.
„Okrem ochorenia krčka maternice spôsobuje aj rakovinu penisu, hrtana, ústnej dutiny a konečníka. Tiež veľmi nepríjemné nerakovinové ochorenia bradavíc,“ pokračovala s tým, že najúčinnejšou zbraňou je na to naozaj očkovanie. „Aj keď v súčasnosti je trošku potláčané, alebo máme k nemu negatívny postoj. Účinnejšia prevencia však pri tomto type ochorenia momentálne neexistuje,“ podotkla. Zdôraznila, že dôležité je očkovať dievčatá aj chlapcov.
Vakcínu je možné podať od deviateho roku dieťaťa až do smrti – kedykoľvek, žiadna horná hranica nie je. „Plne hradená zdravotnou poisťovňou je vo veku od dvanástych do pätnástych narodenín. Vtedy deti potrebujú dve dávky v rozmedzí piatich mesiacov. Stačí sa obrátiť na primárneho pediatra, ktorý vakcínu predpíše a pacienta zaočkuje,“ vysvetlila Prokopová.
Nad pätnásť do osemnásť rokov sú už potrebné tri dávky očkovania. „Všetky tri zdravotné poisťovne v rámci benefitov poskytujú v tomto veku určitú sumu, ktorú svojim poistencom uhradia. Každá to má nastavené trošku inak, ale v zásade uhradí minimálne päťdesiat percent ceny vakcíny, ktorá stojí asi 120 eur,“ ozrejmila.
Čítajte aj Taraba zasahuje: Zrušil rozhodnutie EIA o prevádzke spaľovne v Šali, ktorú povolil Budaj
„Možnosť, akú majú vo veku dvanásť až pätnásť rokov, už nikdy mať nebudú. Rodičia si v opačnom prípade môžu ikskrát vyčítať, keď budú mať ich deti 30 či 40 rokov, že ich nedali zaočkovať – v čase, keď už budú infikovaní a môžu mať rozvinuté rakovinové štádiá,“ povedala Prokopová. Objasnila, že prenos tohto ochorenia nie je len sexuálnym stykom či intímnym kontaktom. „Možný je aj z kontaminovaných predmetov alebo v plavárni. Preto nikto nemôže povedať, že pred týmto vírusom je ochránený,“ poznamenala.
V dedinách treba pomôcť
Alena Černianska, odborníčka rezortu zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast pre banskobystrickú župu, uviedla, že primárnym pediatrom v tejto veci treba pomôcť. „Cestou podpory vzdelávania v školách aj osvety,“ podotkla. Vysvetlila, že v najúspešnejších okresoch lekárky túto tému o povinných aj nepovinných očkovaniach intenzívne komunikujú od narodenia dieťaťa.
„Tam, kde sú čísla vyššie, je v podstate domácka atmosféra. Sú tam akoby rodinné skupinky – majú rovnaké záujmové krúžky, rodičia sa medzi sebou spoznávajú, debatujú, sú bližšie pri sebe,“ spomenula „toky“, ako sa medzi ľuďmi šíria informácie na túto tému.
„V južných okresoch je vyššia nezamestnanosť a tí ľudia sa tam menej stretávajú s takýmito podnetmi. Deti tam asi nechodia tak často na krúžky ako vo väčších mestách. Nie je to teda problém nejakého pediatra,“ mieni Černianska. Pripomenula, že keď je dieťa choré, rodič s ním do ambulancie príde. Motivácia dostaviť sa tam ale v rámci takéhoto očkovania je už trochu zložitejšia.
Čítajte aj Munícia za štyri milióny eur zo slovenskej zbierky je už na Ukrajine
„Preto zrejme treba pomôcť s možnosťou erudovaného pracovníka ísť do dedín a menších miest, aby sa takáto informácia dostala viacej medzi ľudí. Hneď ako sa tejto téme venovalo viacej pozornosti, percentá zaočkovanosti nám išli hore,“ tvrdí. Zdôraznila, že treba o tom hovoriť. „Podľa štatistík na Slovensku na to umiera denne jedna až štyri ženy. Keď máme očkovanie, ktoré by tomu mohlo zamedziť, je to super,“ uzavrela.
Podpredseda banskobystrickej župy pre oblasť zdravotníctva Peter Juhász hovorí, že si uvedomujú potrebu venovať sa pretrvávajúcim rozdielom medzi okresmi. „Každý región čelí špecifickým výzvam. Je pre nás kľúčové, aby mali všetci obyvatelia, bez ohľadu na to, kde žijú, adekvátny prístup k informáciám a možnostiam chrániť sa pred rakovinou a inými závažnými ochoreniami,“ doplnil.
Priemerne dosahuje zaočkovanosť v BBSK proti rakovinám spôsobeným HPV len 35,3 percenta. Zvlášť nízka je zaočkovanosť dvanásťročných chlapcov, ktorá bola vlani len 25,6 percenta. Dievčat bolo podľa Národného centra zdravotníckych informácií zaočkovaných aspoň jednou dávkou vakcíny 45,3 percenta.