Viac ako 1 300 zástupcov miest, obcí, krajov, prednostov a ľudí, ktorí denne pracujú so starostami či primátormi, vrátane expertov z ministerstiev, sa stretlo v metropole Horehronia na konferencii organizovanej rezortom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Nechýbali ani predsedovia troch koaličných strán vrátane premiéra. V utorok sa tak Brezno stalo najstráženejším mestom na Slovensku.
Konferencia sa konala v tamojšej Aréne – celé jej okolie bolo pre verejnosť uzavreté a prísne kontrolované policajtmi. Problém bol nájsť aj voľné parkovacie miesto. Aréna sa postupne zapĺňala od rána, keď prichádzali starostovia a primátori z celého Slovenska. Keď sa dostavil Robert Fico, v sále mu na privítanie začali búrlivo tlieskať a zároveň sa väčšina prítomných postavila. Po rokovaní sa, spolu s Rašim, Šutajom Eštokom a Dankom, postavil premiér pred novinárov. Prvý sa ujal slova minister investícií.
„Sľúbili sme, že vláda začne novú éru spolupráce so samosprávami. Tá má byť o tom, že sa nebudú robiť žiadne rozhodnutia bez diskusie a ich problémy sa budú riešiť priamo s nimi,“ povedal Raši. Vzápätí spomenul eurofondy, o ktorých sa podľa neho veľa hovorí, no málokto vie o nich aj detaily. „Za jedenásť mesiacov na našom ministerstve sme vyhlásili 190 výziev a máme zazmluvnených takmer 700 projektov. To sú čísla, ktoré ukazujú, že sme naozaj začali pre regióny pracovať. Máme pre ne pripravených 2,3 miliardy eur, z nich 1,5 miliardy je už na rozhodnutiach na investície v regiónoch,“ zhodnotil.
Čítajte aj KDH vyzýva Fica na odvolanie Kotlára. Podľa hnutia uráža zdravotníkov a popiera vedu
Raši podčiarkol, že do Brezna prišli predsedovia troch koaličných strán, ktorí prišli oznámiť to, čo je pre samosprávy kľúčové. „Lebo my môžeme poskytnúť pomoc, servis, ale bez financií samosprávy nemôžu prežiť. Situácia je pre ne v týchto týždňoch a mesiacoch často kritická. Vidieť to na vypínaní verejného osvetlenia, ktoré majú zapnuté len keď idú ľudia z práce alebo do kostola,“ uviedol.
Čas buchnúť o stôl
Premiér vysvetlil, že konferencia v Brezne je rozhodujúca z pohľadu čerpania fondov a fungovania samospráv ako takých. „Mám tri dôvody, prečo som sa sem rozhodol prísť – okrem toho, že spolu s koaličnými partnermi chceme oznámiť pomoc samosprávam. Prichádza čas, kedy musia koaliční lídri asi ráznejšie buchnúť o stôl. Predovšetkým pri spoločnom oznamovaní tém, ktoré sú pre štát dôležité,“ podotkol Fico. Zdôraznil, že v rovnakej zostave sa ukážu už o pár týždňov v súvislosti s pomocou, ktorú plánujú pre slovenské domácnosti v rámci možného zvyšovania cien plynu, tepla a elektriny. „Teraz viac o tom hovoriť nebudem, no urobíme všetko preto, aby sme im pomohli,“ tvrdí.
Fico pokračoval, že druhým dôvodom prečo prišiel, je neúcta k práci vládnych politikov. Spôsob akým médiá o nich informujú je podľa neho neúctivý a hanebný. Neodpustil si kritické slová, pričom „vypichol“ viaceré titulky, ktoré v nich zaznievali. „Tretia vec je, že nám pripisujete zodpovednosť za veci, o ktorých netušíme. Ako má vláda vedieť, že v Trenčíne nejaký pomätený profesor na strednej škole organizuje pre študentov nejakú výstavu ohľadom LGBTI?“ pýtal sa rozhorčene. „Chcem vás ubezpečiť, že z dielne ministra školstva bol, v prvom čítaní, schválený zákon, ktorý hovorí o súhlase potrebnom na to, aby sa akékoľvek programy nad rámec vzdelávacieho systému vôbec do škôl dostali,“ zdôraznil. Vyzýva všetkých rodičov a študentov, aby v podobných prípadoch o tom okamžite informovali.
Čítajte aj Šutaj Eštok podľa okresného úradu neporušil pravidlá volebnej kampane. Nadácia Zastavme korupciu sa obráti na prokuratúru
Po emotívnom úvode sa premiér vrátil k samosprávam. „Mestá a obce sú našim priateľom, nie naopak. Komunikujeme s nimi na úrovni, o akej sa ZMOS-u a Vyšším územným celkom ani nesnívalo v rokoch 2020 až 2023. Spoločne sme našli spôsob, ako im pomôcť ešte tento rok. Napriek náročnej konsolidácii sme našli 50 miliónov eur, ktoré im poskytneme v priebehu štrnástich dní,“ povedal.
Peniaze majú byť rozdelené na základe kľúča, ktorý si pripravilo ZMOS podľa počtu obyvateľov. „Nezabudli sme ani na regionálne samosprávy. Od štátu dostali v minulosti určité pôžičky. Aby sme im trošku pomohli, rozhodli sme sa, že im z nich 20 miliónov odpustíme. Každý Vyšší územný celok dostane rovnakú sumu,“ objasnil. Pripravení sú vraj pomôcť aj budúci rok.
Rôzne názory ich nerozdelia
Všetci traja predsedovia vládnych strán v Brezne zdôraznili, že voči ich koalícii neexistuje alternatíva. „Na tejto konferencii sme dali jasný odkaz, že pre nás, vo vláde, je samospráva partnerom. Nie sú pre nás nepriateľmi, ako to zažívali počas vlád Matoviča, Hegera a Progresívneho Slovenska. Teším sa, že môžeme spolu diskutovať a najmä počúvať tých, ktorí denne riešia problémy ľudí,“ povedal Šutaj Eštok. „To, čo sa často rieši v médiách, nie je tým, čo ich trápi,“ podotkol.
„Aj keď je politika našich súperov v rovine zosmiešňovania a hľadania hádok, možno aj breptov či iných cynických označovaní, my tak nebojujeme. Asi si málokto uvedomuje, že aj veci, ktoré tu boli – rozkrádanie tejto spoločnosti za tri roky, nechávame na orgány činné v trestnom konaní,“ hovorí Danko. „My sa k tomu nevyjadrujeme, nerobíme štvanicu. Ľudia nezomierajú vo väzeniach, ako to bolo. Mrzí ma ale až hlupáctvo niektorých ľudí, ktorí tým zakrývajú svoju neodbornosť,“ poznamenal.
Čítajte aj Dolinková podala prezidentovi svoju demisiu, Pellegrini ju neprijal. Opozícia kritizuje
Šutaj Eštok reagoval aj na otázku v súvislosti s Dankovými výrokmi smerom k predstaviteľom strany Hlas. „Často môžeme mať medzi sebou rôzne názory, no napriek tomu sme jednotní a budeme sa správať ako partneri. Vážim si premiéra aj pána Danka a urobíme všetko pre to, aby bola táto koalícia stabilnou,“ tvrdí. K jeho slovám sa pridal aj Fico.
„Je normálne, že niekedy prinášame na stôl témy, ktoré nás rozdeľujú. Ukážte mi ale, čo v tej vláde, pri tesnej väčšine 79 hlasov, v parlamente neprešlo,“ uzavrel premiér apelujúc, že treba rešpektovať výsledky demokratických volieb.
Samosprávy: Dostali sme len základ
Predseda ZMOS-u Jozef Božik vraví, že spomínaných 50 miliónov sú peniaze, ktoré aktuálne chýbajú z výnosu dane z príjmov fyzických osôb. „Tie prognózovala už táto vláda. Nedostali sme teda nič z toho, čo nám zobrali tie bývalé,“ upozornil s tým, že sa dostali do zvláštneho stavu.
„Pred niekoľkými mesiacmi bolo avizované, že keď budeme v deficite, lebo už v tomto roku sa konsoliduje, že nám dajú vyšší výdavok z dane z príjmov fyzických osôb. Som rád, že keď sme túto tému začali otvárať, rokovať a požadovať nápravu, aby nám doplatili aspoň ten sľúbený základ, nakoniec došlo k rozhodnutiu, že nám toto vyplatia,“ ozrejmil Božik. „To znamená, že my ideme na nulu. Nedostávame nič navyše. Sú to prognózy minulého roka,“ priblížil.
„Je ale pravdou, že nám nemuseli dať ani tú nulu. Ten výpadok tam bude aj tak, ale už nie 53, ale 3 milióny eur. To už samospráva nejakým spôsobom musí rozchodiť,“ mieni. Zopakoval, že nejde o pomoc nad rámec toho, čo im bývalé vlády zobrali. „Je to len základ prisľúbený vlani v novembri a decembri, podľa čoho si samosprávy pripravovali rozpočet pre tento kalendárny rok,“ vysvetlil. Opäť však pripomenul, že vláda im nemusela dať nič a skončili by tak v deficite. „Takže si to vážime a ďakujeme, že sa vytvoril priestor, aby sa nám pomohlo,“ konštatoval.
Čítajte aj Rakovina je na Slovensku druhým najväčším zabijakom. Ktorý región má jednu z najvyšších úmrtností? Odborníci apelujú na očkovanie
Vzápätí objasnil, ako navrhli rozdelenie peňazí. „Keď dostávame v systéme výnosu dane z príjmov fyzických osôb, presne percentuálne, mestá a obce peniaze, aby podľa tohto kľúča bolo rozdelených aj tých 50 miliónov. Čiže pre nikoho iného, nie pre VUC-ky,“ dodal.
Šéf združenia SK8 Jozef Viskupič hovorí, že na ministerstve financií mali sériu rokovaní, kde navrhovali, akým spôsobom by ich mohli dofinancovať. Oznámenie o odpustení dlhu vo výške 20 miliónov eur je podľa neho dôležité na prežitie aktuálneho roka. „Každý kraj si na opravu ciest zobral pôžičku od rezortu financií vo výške 15 až 25 miliónov eur. Ten výpadok dane z príjmu bol týmto, do 31. decembra 2024, sanovaný a sme radi, že sa na to vybral nejaký mechanizmus. Schválili sme si ho aj na SK8, čo znamená odpustených 2,5 milióna pre každú župu,“ objasnil. Spresnil, že tak vlastne nemusia zaplatiť tohtoročnú splátku.
„Je to ale len pomoc na prežitie tohto roka,“ podčiarkol. Otázne je však podľa neho, čo bude s rokom 2025 – lebo prvýkrát im historicky zobrali 20 miliónov ubratím z podielovej dane. „Reálne sa teda stalo to, že predchádzajúca vláda bojovala proti inflácii tým, že pomohla rodinám s deťmi na úkor samospráv cez daňové bonusy. Čiastočne síce teraz končia, no tie peniaze sa nevrátia späť samospráve, ale vláda si ich necháva – zobrala nám pol percenta z podielových daní a s tým spokojní nie sme,“ doplnil Viskupič.