Pripravovaná reforma záchrannej zdravotnej služby (ZSS) má začať platiť od budúcoročného januára. Ozývajú sa však kritické hlasy s tým, že bude mať negatívny dopad. Verejne na to nedávno upozorňoval napríklad šéf Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. V mestách by podľa neho mala byť dostupná posádka záchranky s lekárom. Po novom však majú doktorov nahradiť vodiči a zdravotníci, ktorí absolvujú špeciálny 180-hodinový kurz. „Ak majú byť lekári v rámci ZZS postupne potláčaní, vnímame to ako prudké ohrozenie kvality dostupnosti zdravotných služieb,“ uviedol.
Riaditeľ ZZS Bratislava Slavomír Gruška reagoval, že zmena systému je potrebná. „Je tu niekoľko problémov, s ktorými sa potýkame už niekoľko rokov. Posledná reforma tu bola pred dvadsiatimi rokmi. Ten systém ale potrebuje reflektovať na aktuálne potreby,“ hovorí. Spomenul pritom tri oblasti, ktoré ich trápia – obrovský počet výjazdov v rámci ZZS, neindikované výjazdy, ktorých každým rokom pribúda a personálne obsadenie. „Ak to najbližších desať rokov chceme udržať a posunúť sa ďalej, doslova voláme po zmenách,“ povedal.

Súhlasí s ním aj jeho kolega z metropoly východu. „Všetci vieme, že reforma je potrebná. Trošku nás mrzia niektoré vyjadrenia, ktoré zaznievajú. Kroky, ktoré nás čakajú a sú jednoznačne nevyhnutné, preto chceme objasniť,“ podčiarkol riaditeľ ZZS Košice Vladimír Hosa. „Zavedením nových typov posádok chceme dosiahnuť, aby lekári, ktorých máme naozaj málo, jazdili ku kritickým stavom a záchranári vyrážali k naliehavým prípadom,“ doplnil.
Matky a chronickí pacienti
Konkrétnejšie sa k téme vyjadril medicínsky riaditeľ Operačného strediska ZZS SR Jozef Karaš. „Zaťaženie systému z roka na rok rastie činnosťami, ktoré by samotná ZZS nemala vykonávať. Rastú nám tiesňové volania, tiež počet zásahov a udalostí, ktoré sú menej naliehavé. Šplhá sa to k sedemdesiatim percentám všetkých výjazdov,“ vysvetlil. Pri súčasnej situácii podľa neho operačné stredisko nemá nástroje, aby efektívnejšie dosiahlo kvalitatívnejšiu úroveň riadenia systému.
„Preto prichádzame s návrhmi na zavedenie nových nástrojov, ktoré by to odľahčili a zefektívnili. Cieľom je kvalitná dostupnosť ZZS pre občanov a naplnenie ich očakávania – že tá služba im bude poskytnutá včas a odborne,“ povedal. Zároveň konštatoval, že v súčasnosti majú viac ako 826-tisíc volaní na tiesňovú linku. Približne 250-tisíc hovorov z nich je takých, kde nie je vyslaná posádka na výjazd.
„Ak z tohto objemu očistíme telefonáty prichádzajúce na linku 155 z prevádzkových či organizačných dôvodov, vychádza nám číslo asi 150-tisíc volaní, ktoré do emergentného (naliehavého, pozn. red.) systému nepatria,“ pokračoval Karaš. „Preto vznikol nápad zavedenia novej linky 116117, ktorá by nám pomohla riešiť neemergentné volania,“ poznamenal.

Prax ukazuje, že zo spomínaných 150-tisíc volaní je časť takých, kde je potrebná rada psychológa – na novej linke by teda mali mať nonstop takéhoto odborníka. „Máme aj veľa volaní matiek detí, kde nie je nutná emergentná pomoc či vyslanie posádky. Skôr si to vyžaduje radu a nejaké usmernenie. Množstvo opakujúcich sa volaní je tiež od chronických a onkologických pacientov, ktorí potrebujú vyriešiť ich stav, no my si myslíme, že im netreba vyslať záchrannú službu,“ mieni. Teraz však podľa neho nemajú nástroje, aby to riešili, preto sú potrebné zmeny.
V plnom nasadení od roku 2026
Karaš zopakoval, že veľká časť výjazdov nepotrebuje záchranára ani lekára. „Realita je taká, že 10 až 15 percent z tých, ktoré nie sú naliehavé, by mohla riešiť takzvaná BLS (Basic Life Support) ambulancia, ktorej súčasťou bude vodič a asistent prepravy. Ten bude mať základné vzdelanie prvej pomoci a ďalšie, ktoré je vhodné pre záchranársku oblasť,“ ozrejmil s tým, že v zahraničí to už takto bežne funguje. „Vzor máme aj v Českej republike, kde takéto ambulancie pracujú a sú s tým dobré skúsenosti,“ podotkol.
Upozornil, že potrebné je dobré rozloženie siete, lebo to má vplyv na časovú dostupnosť. „Nutné je tiež zaviesť nové typy ambulancií BLS, aby sme boli flexibilnejší v operačnom riadení procesov. Navrhujeme aj širšie zavedenie rendez-vous (stretávacích, pozn. red.) ambulancií v krajských mestách. Ich zavedením dôjde k zníženiu počtu lekárskych posádok“ poznamenal. Na Slovensku už také existujú v Košiciach, Žiline a Trenčíne.
„Výsledky hovoria o tom, že táto služba je efektívnejšia a dostupnosť lekára sa zvyšuje,“ tvrdí Karaš. „V Košiciach máme teraz napríklad tri lekárske posádky, z nich budú dve ambulancie rendez-vous systém. Tým ušetríme lekárov, no dostupnosť lekárskych posádok sa na druhej strane zvyšuje,“ dodal.

Gaston Ivanov z ministerstva zdravotníctva, ktorý je projektovým manažérom zmien ZZS zdôraznil, že pracujú na zmenách, ktoré vychádzajú z reálnej situácie. Momentálny je návrh zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde má priestor bežná aj odborná verejnosť. „Náš zámer môžeme ešte vylepšovať – to znamená, že nič ešte nie je definitívne uzavreté. Samozrejme, paralelne s tým robíme na novej sieti ZZS, ktorú si najskôr musíme odkomunikovať interne a následne ju, v najbližších mesiacoch, predstavíme verejnosti,“ povedal Ivanov.
Na kritické hlasy Ivanov reagoval, že sa objavujú pri každej zmene. „A to je dobre, môžeme tak odstrániť aj rôzne chyby. Komunikujeme so všetkými partnermi a v rokovaniach pokračujeme,“ zhodnotil. Objasnil, že aj keď účinnosť dotknutých zákonov príde od 1. januára, reálna implementácia do praxe príde až s novou sieťou záchrannej služby.
„Nedôjde teda k žiadnemu zníženiu dostupnosti ZZS,“ tvrdí s tým, že všetky zmeny pôjdu postupne. „Tá reforma je pomerne robustná, nedá sa urobiť za pár mesiacov. V plnom nasadení by mala byť až v roku 2026. V žiadnom prípade netreba strašiť, že zrazu od januára 2025 sa nám zníži dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ uzavrel.