Medený hámor je najvýznamnejšia technická pamiatka v meste pod Urpínom. Na prelome 15. a 16. storočia bol, v rámci Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti, najväčším obchodným podnikom sveta. Po ukončení metalurgickej výroby v roku 1995 sa tamojší areál počas privatizácie majetkoprávne rozdrobil. Noví majitelia následne časť objektov odstránili. Oklieštený bol už ale v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď došlo k výstavbe cestnej estakády nad ním.
Kľúčová stabilizácia
Zvyšné schátrané objekty – hiarty, dielne, výrobné haly (laboratóriá a elektrolýza) a vodný náhon, chce mesto postupne zachrániť. Najnovšie získalo, z programu Obnovme si svoj dom, dotáciu 20-tisíc eur na prvú etapu projektovej dokumentácie a statické posudky. „Predmetom žiadosti bolo vypracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie sanácie havarijného stavu dvoch objektov – dielní a hiartov. Finančná spoluúčasť radnice je vo výške minimálne päť percent, čo predstavuje sumu tisíc eur,“ spresnila banskobystrická hovorkyňa Zdenka Marhefková. Dve spomínané stavby sú vo vlastníctve mesta.
Hoci pôvodne samospráva vlani žiadala o podstatne vyššiu dotáciu, vo výške 103-tisíc eur, dôležité kroky môže podniknúť aj z aktuálne získanej sumy. „Realizovať sa bude projektová dokumentácia na rekonštrukciu strechy objektu dielní a prípravná dokumentácia – diagnostika drevenej konštrukcie krovov,“ priblížila Marhefková. Ozrejmila, že súčasťou projektu sú aj statické posudky pre obidva objekty s návrhmi opatrení na ich stabilizáciu.
Pre ďalšie položky, ktoré dotácia nepokryje, chce mesto hľadať iné možnosti financovania. Predovšetkým ide o hydrogeologický prieskum, posudky vlhnutia budov, projektovú dokumentáciu rekonštrukcie strechy hiartov a sanácie vlhkosti.
Čítajte aj Reforma záchrannej služby vyvoláva obavy: Lekári v sanitkách majú jazdiť len k vážnym stavom. Podľa záchranárov zmena je nevyhnutnáMomentálne je kľúčové zastabilizovať pamiatky a zabrániť ich ďalšej degradácii. „Zároveň je nevyhnutné nájsť spoločnú víziu všetkých zúčastnených strán pre budúcnosť Medeného hámra – napríklad formou spoločnej urbanisticko-architektonickej súťaže pre celý areál,“ hovorí Juraj Havlík z Občianskeho združenia ZA! Medený hámor, ktorý je zároveň poverený vedením pracovnej skupiny v tejto veci. „Dôležitá je tu vzájomná dôvera, ktorá sa môže posilňovať jedine pri otvorenom plánovaní, plnení spoločných dohôd a reálnych viditeľných krokoch,“ zdôraznil.
Návšteva z Bavorska
Táto najvýznamnejšia technická pamiatka Banskej Bystrice opäť ožila aj počas nedávneho česko-slovenského festivalu Deň architektúry. Odborníčka Ľubica Fillová v rámci neho predstavila výsledky pamiatkového výskumu pre mestské aj súkromné národné kultúrne pamiatky v areáli. Takmer stovku návštevníkov pritiahol tiež koncert klasickej hudby, ktorý historicky prvýkrát situovali do haly elektrolýzy. Tá je v súkromných rukách, no už sa tam naplno začalo čistenie a príprava rekonštrukcie.
Banskobystrický primátor Ján Nosko sa teší, že postupne smerujú, síce malými, ale konkrétnymi krokmi, k záchrane tohto jedinečného priestoru. Ten môže podľa neho v budúcnosti ožiť a prezentovať ich bohatú históriu. „Máme presnú predstavu o tom, čo v areáli Medeného hámra chceme zo strany mesta realizovať. Zároveň plánujeme hľadať mimorozpočtové zdroje na to, aby sme našu spoločnú víziu premenili na skutočnosť,“ povedal. Narážal tým na potenciál stať sa turistickou bránou do banského regiónu.
Víziu samosprávy Nosko odprezentoval aj bavorským primátorom, ktorí prišli do mesta pod Urpínom na svoju zahraničnú pracovnú cestu. Za svoj cieľ si metropolu stredného Slovenska nevybrali náhodou – Jakob Fugger, ktorý bol svojho času najbohatším človekom na svete a v marci 1495 založil, spolu s Jánom Turzom, Medený hámor, totiž pochádzal z bavorského Augsburgu.
„V THURZO – FUGGER zážitkovej expozícii mohli vidieť pútavú prehliadku, ktorá ich vrátila o päťsto rokov späť do čias rozkvetu baníctva v Banskej Bystrici a jej okolí,“ spomenul primátor unikátnu atrakciu, ktorú pred viac ako dvomi rokmi sprístupnili v Mestskom hrade Barbakan.
Postupné kroky
Na záchranu Medeného hámra podnikli v meste už viacero krokov. Vlani v lete sa uskutočnila prehliadka hiartov a dielní za účasti odborníkov z Pamiatkového úradu, ktorí sa v rámci projektu PRO MONUMENTA zameriavajú na technickú diagnostiku nehnuteľností národných kultúrnych pamiatok. Pre samosprávu následne spracovali odporúčania potrebné na stabilizáciu havarijného stavu mestských objektov. V máji tohto roka, v rámci druhej etapy, sa realizovala stabilizácia strechy na objekte hiartov.
Pred dvomi rokmi sa podarilo urobiť zameranie a 3D vizualizáciu budov a okolia objektov, tiež ich architektonicko-historický výskum (prvá etapa) podporený ministerstvom kultúry.
Areál fungoval nepretržite päťsto rokov. Vo svojej dobe bol svetovým unikátom – na prelome 15. a 16. storočia figuroval Medený hámor ako najväčší obchodný podnik. Produkoval medené výrobky určené pre spotrebiteľov a obchodné trhy.