Dobrodružná jazda na „tereniakoch“ či nákladiakoch vedie aj cez podzemný tunel, ktorý je dlhý 2,5 kilometra. Po prejazde týmto úsekom sa účastníkom otvára fascinujúci a veľkosťou impozantný priestor s banskou technikou či podzemným kinom, ktoré premieta priamo na skaly.
„Toto nie je scéna zo sci-fi filmu, ale realita, ktorú môžu zažiť návštevníci magnezitových baní v Jelšave. Tie sa vôbec po prvýkrát otvárajú aj verejnosti,“ povedala Zuzana Jóbová, výkonná riaditeľka Krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus. Zároveň upozornila, že zatiaľ je to umožnené len v rámci víkendových pobytov v hoteli Hrádok, ktorý prevádzkujú Slovenské magnezitové závody. Najbližší termín so vstupom do ich bane je v termíne 25. až 27. októbra. Treba sa však vopred nahlásiť.
Tí, čo si to už vyskúšali tvrdia, že neľutujú. V tmavom podzemí, osvetlenom len reflektormi ťažkých strojov, mohli vidieť, ako sa doluje magnezit. Naskytol sa im pohľad napríklad na bagre pracujúce s množstvom kameňov, ktoré ich naberú a vzápätí vysypú do nákladných áut. Človek sa tak vlastne ocitne akoby uprostred pracovnej šichty, čo podčiarkujú aj okolité zvuky.
Okrem takýchto autentických scén však turistov čaká, o kúsok ďalej, aj kultúrny zážitok. Na veľkom plátne, v obklopení skál, im premietnu piesne baníckeho speváckeho zboru, ktoré sa v prítmí pôsobivo rozliehajú. Rovnakým spôsobom im pustia tiež film rozprávajúci o činnosti tamojšej bane.
História aj súčasnosť
Generálny riaditeľ Slovenských magnezitových baní (SMZ) Roman Gažúr hovorí, že ich cieľom je priblížiť náročnosť baníckeho povolania aj verejnosti. „Nie širokej, ale skrátka verejnosti – ešte uvidíme, v akom rozsahu,“ poznamenal.
Vedenie baní sa snaží významnosť tejto profesie pripomínať nielen svojim zamestnancom, ale aj ich potomkom. „Nedávno sme s nimi napríklad oslavovali aj prvý rok novej storočnice. Celý program bol smerovaný na naše deti a vnukov. Keďže ja som tiež tretia generácia pracovníkov v Jelšave verím, že aj moji vnuci tu budú pracovať,“ pokračoval Gažúr.
Čítajte aj Banská Štiavnica rieši akútny nedostatok pediatrov, získala ďalšiu lekárku. Čísla sú však alarmujúce
„Nie všetci ľudia chcú odtiaľto odísť, niekomu tento kraj prirastie k srdcu. Tá práca nie je jednoduchá, ale keď zachováme kontinuitu baníckeho povolania som presvedčený, že to má perspektívu,“ mieni. Zdôraznil, že táto profesia je zaujímavá, pričom stále viac sa bude sofistikovať. „Aj sem prídu nové technológie, ktoré predtým neexistovali. Pamätám si, že keď som tu pred tridsiatimi rokmi začínal, baňa vyzerala inak ako teraz,“ povedal riaditeľ.
Otcom myšlienky prezentácie baníctva v tomto regióne bol podľa neho banskobystrický župan. Po roku príprav nápad zhmotnili do reality. „Návštevníkom ponúkame unikátny víkendový pobyt, ktorý ich prevedie banskou históriou aj súčasnosťou. Predstaví im fascinujúce banské priestory, techniku, ale aj čaro starých baníckych tradícií,“ vysvetlil Gažúr. „Samozrejme chceme, aby u nás ostali pár dní,“ dodal.
Foto: BBSK
Hlavný ťahák Gemera
Práve rast počtu viacdňových turistov je to, čo región Gemer potrebuje nielen z hľadiska ďalšieho rozvoja cestovného ruchu. „Ale aj celkového rozvoja. Hľadáme spôsoby, ako menej rozvinuté regióny posúvať dopredu. Aby aj tu ľudia vedeli, že pre nás nie sú na okraji záujmu,“ tvrdí predseda BBSK Ondrej Lunter. Miestnym chcú dať nielen nádej, ale tiež reálne možnosti, ako tam ostať žiť a pracovať.
„Teší ma, že v magnezitových závodoch a v meste Jelšava sme našli partnerov, ktorým na rozvoji našich regiónov záleží,“ zhodnotil župan. Doplnil, že na Gemeri vďaka tomu pribudla nová atrakcia, ktorá má všetky predpoklady stať sa jedným z jeho hlavných ťahákov.
„Sprístupnenie tohto jedinečného miesta rozšíri mozaiku turistických atraktivít, ktoré náš región ponúka, a pridá sa k takým, ako je napríklad Coburgovský kaštieľ v Jelšave či gotické kostoly v okolí,“ uviedol jelšavský primátor Milan Kolesár. „Som rád, že aj v tomto prípade tvoríme ponuku cestovného ruchu na tom, čo nám tu zanechali naši predkovia. Verím, že aj vďaka tejto novinke príde do Jelšavy a do celého regiónu viac návštevníkov, lebo to je naozaj to, čo potrebujeme,“ uzavrel.
Čítajte aj Ak chcete opraviť zuby, radšej to urobte do Vianoc. Od budúceho roka ceny u zubárov stúpnu o desiatky eur
SMZ sú významný podnik a jeden z najväčších zamestnávateľov na Gemeri. Okrem hlavnej činnosti – ťažbe a spracovaniu magnezitu, sa venuje aktivitám, ktorých cieľom je zlepšovať životné prostredie v regióne a zároveň prezentovať baníctvo, ktoré prispieva k rozvoju hospodárstva.
„Je to odvetvie, ktoré si vyžaduje tvrdú prácu. Je náročné na fyzickú zdatnosť a negatívne vplýva na životné prostredie. Tento sektor však prešiel technologickými zmenami. Zároveň je kľúčovým pilierom hospodárskeho rozvoja každej spoločnosti. Je to remeslo, umenie aj veda,“ zdôraznil Gažúr s tým, že prezentáciou ich práce chcú zmeniť vnímanie laickej verejnosti na túto profesiu. „Myslíme si, že k naplneniu tohto cieľa sme pristúpili originálne, lebo to ľuďom chceme ukázať priamo v bani. Zoberieme ich do podzemia, kde ich pohltí impozantná krása hlbín,“ konštatoval.