Únikovú izbu jediného slovenského upíra Prdimuchu otvorila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Región Horehronie už v roku 2019. Teraz ju ešte zatraktívnili ďalšími novými priestormi a audiovizuálnym spracovaním o jeho pôsobení. Pribudli nové rekvizity, LED osvetlenie a dataprojektor, prostredníctvom ktorého ľuďom približujú, v podobe krátkeho filmu, legendu a pôvod tejto nadprirodzenej bytosti. Novinka striedavo ponúka komixové animácie s hovoreným slovom.
Drevenica v Hornej Lehote, v ktorej sa izba nachádza, má dve podlažia. Sú v nej lebky, pavučiny, zobrazenia rôznych strašidiel aj Prdimuchovej ženy – Fonfy. Tvár samotného upíra však donedávna chýbala. Starosta obce Vladimír Bušniak to v minulosti zdôvodnil tým, že „nevieme si ani predstaviť, ako vyzeral“. Teraz ho ale zhmotnili v spomínanom filme, kde vynikajú jeho červené oči a obrovské ruky s dlhými pazúrmi.
Kapacity nestačili
Upírova izba je ideálnou voľnočasovou aktivitou pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Keďže je pod strechou, užiť si ju je možné aj v nepriazni počasia. Prostredníctvom jednotlivých úloh a indícií sú účastníci únikovej hry nabádaní k ich správnemu vyriešeniu, čím sa úspešne vyslobodia spoza uzavretých dverí a utečú pred hrôzostrašným duchom démona, ktorý tam údajne ešte stále prebýva.
Miestnosť na prvom podlaží bola pôvodne venovaná keltskej tematike, keďže neďaleko obce sa nachádza národná kultúrna pamiatka Hrádok. „V tejto časti budovy vznikla potreba vytvoriť akúsi čakaciu miestnosť. Kapacita únikovej izby je obmedzená a neraz sme sa stretali s potrebou, až nutnosťou, rozdelenia väčších skupín návštevníkov do menších, aby sme v nich vyvolali a zároveň zachovali čo najlepšie pocity zo sprostredkovaného zážitku,“ vysvetlila výkonná riaditeľka OOCR Horehronie Petra Ridzoňová Hlásniková. Doplnila, že okrem tohto rozšírenia zahŕňala rekonštrukcia aj vymaľovanie stien či vytvorenie kino sedenia.
Obnova sa podarila vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja cez členský príspevok v OOCR, a to celkovou sumou 3 500 eur. Ďalších 2 500 získali z dotácie od ministerstva cestovného ruchu a 500 eur tvorili vlastné zdroje investora, ktorým je samotná obec Horná Lehota.
Starosta Pravde prezradil, že túto atrakciu navštívi ročne zhruba šesťsto ľudí. „Rezervácia je potrebná vopred na webovej stránke horehronie.sk, nie je to otvorené denne,“ upozornil Bušniak. „Na starosti to majú dievčatá z OOCR, ktoré tam chodia, keď sa im ľudia nahlásia. Novinky, ktoré tam pribudli, výrazne zvýšili atraktivitu celého projektu, takže očakávame aj ďalší nárast záujemcov,“ povedal. Skúsené animátorky podľa neho všetkým poskytnú podrobný výklad o celej legende. Následne ich zavedú do takzvanej únikovej miestnosti, kde s nimi ďalej pracujú v rámci interaktívnej hry.
Miestny podivín?
Súčasníci v obci si na príbehy o upírovi nespomínajú, no už pred viac ako 160 rokmi zaujala legenda okolo neho českú spisovateľku Boženu Němcovú, ktorá je známa svojou láskou k Slovensku. Obľúbila si aj Horehronie, kde prišla zbierať rozprávky s povesťami. Jedným z jej „úlovkov“ bol práve príbeh o Prdimuchovi, ktorého pochovali na hranici chotárov dvoch susediacich dedín – Hornej a Dolnej Lehoty.
Čítajte aj Najničivejšia povodeň zasiahla Banskú Bystricu pred polstoročím. Evakuovali stovky rodín, niektoré zóny zásobovali na člnoch
Němcová vtedy „odhalila“, že muž, ktorý sa menil na vlkolaka, vraj po nociach kradol dobytok a dedinčanom naháňal strach. Ľudia najskôr nevedeli, kto im škodí, no identitu démona prezradila jeho žena Fonfa.
Raz v lete, v čase kosby, išla s manželom na sená. Muž sa pod zámienkou vzdialil a o chvíľu nato sa na svoju polovičku vyrútil v podobe vlka. Žena sa bránila a keď mu vidlami uštedrila niekoľko rán, ušiel do hory. Odtiaľ sa dotackal dobitý a keď ho Fonfa uzrela, hneď vedela, čo je vo veci. Dôkazom mali byť aj nitky z jej dotrhanej sukne, ktoré Prdimuchovi viseli zo zubov. Došlo jej teda, že to on po nociach cicia krv z ich dobytka.
Hornolehotský starosta netuší, ako sa u nich Prdimucha vyskytol. „Údajne to bol človek, ktorý veľmi zapáchal – mal zažívacie ťažkosti. S tým súvisí aj jeho meno, lebo keď vypudil črevné plyny, tak aj muchy okolo neho podochli,“ hovorí pobavene Bušniak. Mieni však, že ide o vymyslenú postavu. „Teoreticky ale mohol existovať. Všade sa nájde nejaký miestny podivín, okolo ktorého vznikajú rôzne príbehy,“ dodal s úsmevom.