Lykožrútovú kalamitu v Čiernom Balogu sa zatiaľ nedarí zastaviť. Ešte v marci rezort pôdohospodárstva oznámil, že na území s rozlohou 15-tisíc hektárov je potrebné vyťažiť až milión kubických metrov dreva a po sanácii tam zostane zhruba tisíc hektárov holín. Súčasná realita je však podľa starostu obce Michala Vetráka horšia.
„Mení sa to tu na mesačnú krajinu. Intenzita ťažby a kamióny, ktoré tadiaľto chodia, sú enormné,“ tvrdí richtár. „Zriadil som šestnásť člennú komisiu, v ktorej sú zástupcovia všetkých dotknutých orgánov. Mávame pravidelné stretnutia a závery sú také, že kalamita sa jednoducho šíri ďalej,“ povedal. Prvotné čísla v súvislosti s rozsahom ťažby sú už podľa neho nereálne.
„Predtým sa hovorilo o milióne kubíkov, no mesačne sa vyťaží skoro 200-tisíc kubíkov. Tak si to vyrátajte,“ poznamenal s tým, že denne sa tam otočia desiatky kamiónov. Najhoršie vraj je, že pomaly to postupuje ešte viac smerom na Horehronie aj na Poľanu.
Masová záležitosť
Hoci v obci to už na prvý pohľad naozaj vyzerá kriticky, Čiernobaločania konštatujú, že zatiaľ mali šťastie, lebo povodne ich nezasiahli. „Ale do kedy to tak vydrží?“ pýtajú sa. „Lesy sa tu strácajú zo dňa na deň, miznú nám pred očami. Predtým vodu z dažďov držali hory, ale čo bude, keď sa úplne stratia? Je to smutný pohľad,“ zhodnotil zhovorčivý Juraj. Jeho suseda len vážne pritakávala.
„Vždy sa tu vo veľkom ťažilo, ale to, čo sa deje teraz, je doslova masová záležitosť. Kamióny naložené drevom tu jazdia od skorého rána. Minule som išla o šiestej na autobus, ešte bola tma, a už sa tu premávali,“ podotkla.
Autom sme pomaly prechádzali dedinou, pričom každú chvíľu nám padol pohľad na nejaký prázdny kopec, ktorý predtým zdobili stromy. Teraz po nich zostali už len pne. Ak sa tam aj ešte zachovali nejaké ihličnany, väčšina z nich je vysušená. „Za pol roka tu už nebude vôbec nič,“ prihovoril sa nám muž v stredných rokoch, keď videl, ako fotografujeme horehronskú „skazu“. Ľútostivo pri tom krútil hlavou. „Je to na zaplakanie,“ podotkol.
Na viacerých miestach sme videli pracovať robotníkov pri ukladaní dreva. Vo dvore expedičného skladu, patriaceho pod štátne lesy, sme si všimli poľský kamión, ktorý už bol takmer plne naložený. Neďaleko stál ďalší, slovenský. „Denne sa tu otočím päť, niekedy aj šesťkrát,“ prezradil nám jeden z vodičov. „Je to tu naozaj frekventované,“ poznamenal a odfrčal.
Extrémne sucho nepomáha
K najpostihnutejším lokalitám patria v katastri obce Čierny Balog Vydrovská dolina a časť Šaling. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) pre Pravdu povedal, že v súvislosti s lykožrútovou kalamitou zriadil pracovnú skupinu naprieč viacerými organizáciami. „Je tam životné prostredie, ochrana prírody aj sektor neštátnych vlastníkov lesov. Samozrejme tiež štátne lesy a dotknutí kolegovia z ministerstva, ktorí majú riešiť otázku, ako ďalej,“ hovorí šéf rezortu.
„Zo zápisov z posledného zasadnutia tejto pracovnej skupiny máme informácie o tom, že tú kalamitu sa, žiaľ, nedarí zastaviť. Sú však navrhnuté kroky, aby sa nám to za nejaký čas podarilo zastabilizovať,“ podotkol Takáč. Pripomenul, že tento rok bol extrémne suchý, čo zastaveniu kritickej situácie veľmi nepomáha.
Čítajte aj Kráľovú hoľu čakajú zmeny. Na tento legendárny vrch povedie najvyššie položená cyklotrasa svojho druhu v strednej Európe. A to nie je všetko....
„Tým, že je suchšie, lykožrút sa šíri oveľa viac. V minulosti sme boli svedkami, že ročne sa jedna generácia tohto škodca objavila maximálne dvakrát. Teraz sa bavíme niekde na úrovni piatich generácií za rok. Keď si percentuálne prepočítame, ako to narastá, je to neskutočné,“ poznamenal. Preto sa vraj musia sústrediť na to, aby sa urobil dostatok vodozádržných opatrení.
„Aby nedošlo k nejakému nešťastiu,“ podčiarkol. „Na druhej strane sa musíme venovať aj tomu, aby došlo k čo najrýchlejšej náhrade výsadby, čo určite aj prebieha a na jar sa vo veľkom bude pokračovať,“ tvrdí. Spomenul pritom zmiešané porasty, ktoré sú odolnejšie voči lykožrútovi, veternej kalamite či iným hroziacim škodám.
V pláne je nový tajch
Hovorkyňa štátneho podniku Lesy SR Katarína Palková uviedla, že na organizačnej zložke Horehronie sa v súvislosti so spracovaním kalamity vyťažilo, od januára do októbra tohto roka, 1,09 miliónov kubických metrov dreva. Denný priemer je podľa nej zhruba 3 600 kubíkov. Pokračovala, že štátny podnik, v rámci obchodnej stratégie a podpory domáceho drevospracujúceho priemyslu, predáva túto vyťaženú surovinu spracovateľom na území Slovenska.
„Časť dreva sa predáva tiež prostredníctvom elektronických aukcií, ktoré sú otvorené pre domáce aj zahraničné subjekty,“ vysvetlila Palková s tým, že drevo z kalamitných ťažieb bolo predané viac ako sto spoločnostiam. „Ťažba sa realizuje prostredníctvom 31 externých dodávateľov služieb a tiež vlastnými kapacitami, ktoré zabezpečuje špecializovaný závod lesnej techniky,“ objasnila.
Čítajte aj Študenti, rodičia a učitelia sú zhrození: Jedno z top tradičných gymnázií chcú zlúčiť s inou školou
Kedy by sa to tam mohlo skončiť, nie je úplne jasné. „Závisí to od viacerých faktorov, ale predpoklad je, že pokles kalamitnej ťažby na úroveň bežného hospodárenia by mohol nastať po roku 2026,“ poznamenala hovorkyňa. V súvislosti so šíriacou sa kalamitou na ďalšie územia reagovala, že uvedené čísla sa týkajú celej organizačnej zložky Horehronie. „Čo sa týka Poľany, tam kalamita zasahuje okrajovo. Štátny podnik robí všetky opatrenia, aby sa to nerozšírilo na väčšie plochy do ostatných častí Poľany,“ zdôraznila.
Aby bol Čierny Balog chránený pred povodňami po práve prebiehajúcej ťažbe, Lesy SR chcú nad obcou vybudovať tajch za 660-tisíc eur. Palková potvrdila, že štátny podnik už predložil zámer vybudovania Tajchu Šaling na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). „Projekt sa momentálne nachádza v štádiu zisťovacieho konania. To znamená, že je v prvej fáze procesu. Vybudovanie vodnej nádrže má za cieľ zlepšiť vodný režim v krajine a tým aj mikroklimatické podmienky v lokalite,“ ozrejmila.
Nádrž bude podľa nej schopná zadržiavať vodu, čím môže v období sucha zabezpečiť zvýšenie prietoku vodného toku Šaling pod hrádzou. Zároveň poskytne zdroj vody na zásahy v prípade lesných požiarov a prispeje k zvýšeniu ekologickej stability územia. „Presný model financovania bude určený v ďalších etapách projektu, ktoré závisia od výsledkov procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ povedala hovorkyňa. Spresnila, že tajch bude zahŕňať hrádzu s dĺžkou 73,6 metra a šírkou koruny 3 metre. Prevádzková hladina nádrže je plánovaná na úroveň 635,50 metrov nad morom, pričom maximálna hladina pri povodňových stavoch dosiahne 636,50 metrov nad morom.
Čítajte aj Predčasné voľby? Takáto obava je vo Ficovej vláde novinkou. Odborníci: Každý hlas má cenu zlata
„Predpokladaný termín začatia výstavby závisí od ukončenia administratívnych procesov. Po získaní všetkých potrebných povolení by mohla výstavba začať v horizonte rokov 2026 až 2027. Trvať by mala približne dvanásť mesiacov,“ uzavrela Palková.
Starosta túto iniciatívu víta. „Bolo by skvelé, keby sa im to podarilo, no je to vízia do budúcnosti. Z vlastnej praxe viem, že pôjde o zdĺhavý proces. Prebieha tam EIA, no ako účastníci konania sa zapájajú všelijaké mimovládne organizácie a podobne, takže sa to natiahne,“ mieni Vetrák. Dodal, že tajch má vzniknúť na mieste, kde sa už v minulosti nachádzal, lebo sa tam ťažilo a splavovalo drevo.