Vizuálny smog v metropole Kysúc je dosť výrazným problémom. Pri pohľade na tamojšie verejné priestranstvá pôsobí rušivo, čo ovplyvňuje aj prvý dojem návštevníkov tohto mesta. Samospráva sa s tým rozhodla bojovať, aby verejné priestory zútulnila.
„Naša práca s týmto neduhom je systematicky nastavená a má dva rozmery. Jeden je právny, kde narážame na vlastnícke vzťahy. Tie sú často nevyriešené, alebo sa s majiteľmi jednotlivých budov či pozemkov veľmi zložito komunikuje,“ hovorí primátor Čadce Matej Šimášek. „Ďalším rozmerom je osobný príklad a hľadanie kompromisov s týmito vlastníkmi. Chceme ich motivovať, aby to prostredie menili spolu s nami,“ povedal.
Za zásadnú považuje primátor práve komunikáciu mesta a jeho dobrý príklad. „Snažíme sa oživiť budovy v našom vlastníctve, ktoré dlhé roky chátrajú. Takým je napríklad Palárikov dom, na ktorého rekonštrukciu sme dostali viac ako dvojmiliónovú dotáciu z eurofondov,“ spomenul nehnuteľnosť, ktorú pred dvadsiatimi rokmi zničil požiar. Na jej mieste zostala len ruina. Po jej kompletnej obnove tam ale vznikne moderné kultúrne centrum, ktoré má zároveň odrážať tradície predkov.
V okolí tohto domu, ktorý tam vyrástol pred sto rokmi, došlo po odštartovaní aktivít v súvislosti s ním k akémusi stimulu celého prostredia. „Jednotliví majitelia budov v jeho blízkosti začali s nami komunikovať o tom, čo tam chystáme. Na základe toho už pripravujú zmenu účelového využitia, ale aj estetický vzhľad nehnuteľností, ktoré vlastnia,“ vysvetlil primátor.
Dôležitá motivácia
Keďže samospráva vie, koľko trvá proces z hľadiska stavebného konania či ekonomických možností, ktorý je v rámci veľkých projektov náročný, povzbudzuje majiteľov, aby aspoň trošku začali meniť vzhľad fasád už teraz. S tým, že ak chcú niečo prerábať až o rok či dva, mesto im vyjde v ústrety.
„Pomôžeme im v rýchlosti konaní. Pre nás je benefitom, že tu pribudnú nové služby alebo byty,“ tvrdí Šimášek. Výsledkom je podľa neho to, čo už dnes vidieť. Najextrémnejším príkladom je budova bývalého okresného mestského výboru, na ktorej bolo umiestnených veľké množstvo tabúľ.
Čítajte aj Trest alebo odmena? Opozícia chce odvolať Šutaja Eštoka. Politológ: Presun na post šéfa NR SR by bol absurdný
„Jednoducho vizuálny smog, aký si len viete predstaviť. Dnes má zmenenú fasádu a po vzore moderných developerov je tento objekt zakrytý vizuálnou stenou, ktorá znázorňuje, ako to bude prerobené,“ vysvetlil. Je presvedčený, že keď sa podaria aj ďalšie dva či tri takéto projekty, ostatní sa pridajú. „Je tam taká vzájomná synergia,“ podotkol.
Teší ho, že napríklad majiteľ nehnuteľnosti, ktorá stojí len o kúsok ďalej, pri Palárikovom dome, sám začal s odstraňovaním grafity a premaľbou fasády. „Niečo podobné sa dialo aj v strede tej zóny – asi pred mesiacom konzultovali ďalší majitelia s úradom zmenu fasády,“ priblížil. Zopakoval, že v takýchto prípadoch je radnica ústretová. „V konečnom dôsledku to bude znamenať, že sa nám verejná zóna skrášli. Všetko, čo schvaľujeme, konzultujeme nielen z hľadiska stavebného zákona, ale aj estetiky,“ ozrejmil. Dohromady tak vznikne komplexný celok.
„Zmeníme vlastne budovu na jednej aj druhej strane hlavnej pešej zóny, pričom opäť, cez eurofondy, oživíme zeleň a mobiliár,“ objasnil primátor. „V praxi to znamená, že naše investície, možno v hodnote niekoľkých miliónov, sa znásobia investíciami súkromníkov,“ povedal.
Aj mimo centra
Prvé výsledky samosprávy sa už stretli s pozitívnymi ohlasmi. Viacerí domáci pochvaľujú, že do času prestavby už bývalý mestský výbor nebude hyzdiť centrum Čadce. „Vyzerá to úplne ináč, len tak ďalej,“ poznamenala pani Elena.
„Je výborné, že sa odstraňujú reklamy, ktoré vizuálne špatia mesto a darí sa postupne zlepšovať vzhľad budov v centre. Bolo by však dobré, keby sa v tejto iniciatíve išlo ešte ďalej a prerokovala sa otázka reklám na plotoch,“ uviedol Roman. „Mnohí majitelia by možno boli otvorení diskusii o ich odstránení alebo úprave,“ dodal.
Čítajte aj Detaily policajnej brutality: Podlaha vyutieraná od krvi aj odstránené záznamy z auta. Ako sa Marek snažil kryť svoj zločin?
Primátor pripomína, že tak ako vo všetkých prípadoch, aj v tomto narážajú na vlastnícke práva ľudí. „Nemôžeme im prikázať, aby si tam neumiestnili bilbord, keď to majú postavené v súlade s platnou legislatívou. Preto skôr ideme dobrým príkladom a veríme, že mnohí si ho od nás zoberú,“ reagoval.
Mestské prostredie sa snažia zútulňovať aj mimo centra. „Vlani sa nám podarilo odstránenie bilbordov v športovom areáli,“ spresnil Šimášek. Aktuálne vraj čakajú na schválenie zásadných štrukturálnych fondov v tejto oblasti na športovú halu. „Medzičasom nám ale nateraz nebol schválený projekt futbalového štadióna. Ten sme však tiež zatiaľ zakryli plachtou. Išlo možno aj o vzor pre to, čo nasledovalo v kultúrnej zóne,“ poznamenal. Zdôraznil, že za túto systémovú prácu je vďačný mestským úradníkom, poslancom a všetkým, ktorí sa už v tejto oblasti angažovali alebo pridajú pomocnú ruku do budúcnosti.
„Je to aj o spoločnej zodpovednosti k tomu prostrediu. V dohľadnej dobe sa nám možno v lokalite športovísk podarí zbúrať tiež budovu, ktorá tam dlhodobo straší. To nie je vizuálny smog, ale brownfield. S developerom sme už riešili, aby mal kvalitnú projektovú a búraciu dokumentáciu na jeho odstránenie,“ vysvetlil. Podčiarkol, že skrášľovanie celých zón má pozitívny vplyv aj na život obyvateľov. „Má to potom aj psychologický efekt, že ľudia už len tak hocikde nezahodia smeti či nenastriekajú na stenu nejaké nezmysly,“ mieni.